Washington 29. júna (TASR) - Najvyšší súd Spojených štátov vo štvrtok rozhodol, že zohľadňovať rasovú a etnickú príslušnosť uchádzača pri prijímaní na vysokú školu je protiústavné. Súd tak zvrátil verdikty z roku 1978, podľa ktorých sa mali vysoké školy v USA usilovať o rasovú rozmanitosť, a preto mohli v prijímacom procese automaticky zvýhodňovať černochov a hispáncov. Informuje o tom TASR podľa správ agentúr DPA a AFP.

Šesť konzervatívnych sudcov Najvyššieho súdu USA rozhodlo, že dve vysoké školy – najstaršia súkromná Harvardova univerzita a najstaršia štátna Severokarolínska univerzita v Chapel Hill – protiústavne diskriminovali ostatných uchádzačov, keď zohľadňovali rasu pri posudzovaní prihlášok.

Skupina s názvom 'Študenti za spravodlivé prijímačky', za ktorou stojí finančník Edward Blum, obvinila Harvardovu univerzitu z diskriminácie uchádzačov ázijského pôvodu v prospech černochov a hispáncov.

Americký prezident Joe Biden verdikt Najvyššieho súdu ostro kritizoval, pretože podľa neho "zvrátil desaťročia trvajúci precedens". Podľa Bidena by sa univerzity "nemali vzdať záväzku" vytvárať rôznorodé kolektívy študentov.

Americkí konzervatívci v tejto otázke dlhodobo argumentujú tým, že ústava aj zákon o občianskych právach zakazujú diskrimináciu na základe rasy, a to aj v prípadoch, keď jej zohľadnenie má zvýšiť rozmanitosť či napraviť historické krivdy.

Najnovšie rozsudky Najvyššieho súdu pravdepodobne iba v obmedzenej miere zasiahnu štát Kalifornia. Na tamojšej štátnej Kalifornskej univerzite zakázali pozitívnu diskrimináciu na základe rasovej príslušnosti pri prijímaní študentov po referendách v rokoch 1996 a 2020. Príklad Kalifornie nasledovalo v prípade štátnych vysokých škôl osem ďalších štátov vrátane Michiganu, Floridy či Washingtonu.

Najnovší verdikt Najvyššieho súdu sa však týka aj súkromnej Harvardovej univerzity, a tak bude pozitívna diskriminácia zakázaná nielen na verejných, ale aj súkromných vysokých školách.