Attack on Prime Minister
News in English
Najviac pozornosti pútajú prezidentské voľby, ktorých hlavnými aktérmi sú ľavicový kandidát, exprezident Luiz Inácio Lula da Silva a krajne pravicový súčasný prezident Jair Bolsonaro.
Autor TASR
Rio de Janeiro 2. októbra (TASR) - Zhruba 156 miliónov voličov v Brazílii rozhoduje v nedeľu vo voľbách o prezidentovi krajiny a volí aj všetkých 513 členov poslaneckej snemovne, tretinu Senátu a guvernérov a zákonodarcov vo všetkých 27 federálnych štátoch.
Najviac pozornosti pútajú prezidentské voľby, ktorých hlavnými aktérmi sú ľavicový kandidát, exprezident Luiz Inácio Lula da Silva a krajne pravicový súčasný prezident Jair Bolsonaro.
Ako informovala agentúra AFP, volebné miestnosti sa otvorili o 08.00 h miestneho času (13.00 h SELČ) a hlasovať sa bude osem hodín.
Podľa posledných prieskumov verejnej mienky zverejnených v sobotu večer Lula, ktorý bol prezidentom Brazílie v rokoch 2003-10, by mal získať okolo 50 percent hlasov, zatiaľ čo Bolsonara chce podporiť 36 percent opýtaných.
Ak sa tento trend potvrdí vo voľbách, Lula má na dosah výsledok potrebný pre víťazstvo už v ich prvom kole: musí však na to získať polovicu platných hlasov plus jeden hlas.
Svoj hlas vo voľbách už odovzdali obaja hlavní kandidáti prezidentských volieb, informovala agentúra AFP.
Bolsonaro pritom uviedol, že "transparentné voľby sa musia rešpektovať." Nevyjadril sa však, či bude rešpektovať výsledok hlasovania, ak prehrá.
Povedal, že je presvedčený o svojom víťazstve napriek tomu, že prieskumy ukazujú dvojciferný náskok jeho protikandidáta.
Lula po tom, ako odvolil, pred novinármi povedal, že sa uchádza o post prezidenta, "aby sa krajina vrátila do normálu" po štyroch rokoch vládnutia krajne pravicového prezidenta Bolsonara.
Voľbám predchádzala veľmi agresívna volebná kampaň, v ktorej sa súperi navzájom vykresľovali ako hrozba pre brazílsku demokraciu.
Britská stanica BBC pripomenula, že víťaz volieb dostane krajinu vo veľmi ťaživej ekonomickej situácii: stimulačné výdavky počas pandémie a hospodárske otrasy po ruskej invázii na Ukrajinu totiž v Brazílii zvýšili infláciu i spotrebiteľské ceny.
Podľa mnohých pozorovateľov však budú prezidentské voľby predovšetkým akýmsi referendom o brazílskej demokracii, pričom pripomínajú konfrontáciu medzi Joeom Bidenom a Donaldom Trumpom vo voľbách v USA spred takmer dvoch rokov.
Pokiaľ ide o výsledky volieb, Bolsonaro už dávnejšie vyhlásil, že je pripravený akceptovať akékoľvek výsledky volieb, ale len v prípade, že ich bude možné považovať za spravodlivé.
Práve tieto Bolsonarove vyhrážky vyvolali obavy, že po voľbách dôjde k brazílskej verzii nepokojov, aké vypukli 6. januára 2021 v americkom Kapitole po tom, ako Trump odmietol akceptovať svoju volebnú prehru.
Minister verejnej bezpečnosti Anderson Torres sa snažil bagatelizovať tieto obavy, keď uviedol, že pred voľbami bolo do ulíc nasadených viac ako 500.000 príslušníkov bezpečnostných síl. "Máme voľby, nie vojnu," povedal.
Najviac pozornosti pútajú prezidentské voľby, ktorých hlavnými aktérmi sú ľavicový kandidát, exprezident Luiz Inácio Lula da Silva a krajne pravicový súčasný prezident Jair Bolsonaro.
Ako informovala agentúra AFP, volebné miestnosti sa otvorili o 08.00 h miestneho času (13.00 h SELČ) a hlasovať sa bude osem hodín.
Podľa posledných prieskumov verejnej mienky zverejnených v sobotu večer Lula, ktorý bol prezidentom Brazílie v rokoch 2003-10, by mal získať okolo 50 percent hlasov, zatiaľ čo Bolsonara chce podporiť 36 percent opýtaných.
Ak sa tento trend potvrdí vo voľbách, Lula má na dosah výsledok potrebný pre víťazstvo už v ich prvom kole: musí však na to získať polovicu platných hlasov plus jeden hlas.
Svoj hlas vo voľbách už odovzdali obaja hlavní kandidáti prezidentských volieb, informovala agentúra AFP.
Bolsonaro pritom uviedol, že "transparentné voľby sa musia rešpektovať." Nevyjadril sa však, či bude rešpektovať výsledok hlasovania, ak prehrá.
Povedal, že je presvedčený o svojom víťazstve napriek tomu, že prieskumy ukazujú dvojciferný náskok jeho protikandidáta.
Lula po tom, ako odvolil, pred novinármi povedal, že sa uchádza o post prezidenta, "aby sa krajina vrátila do normálu" po štyroch rokoch vládnutia krajne pravicového prezidenta Bolsonara.
Voľbám predchádzala veľmi agresívna volebná kampaň, v ktorej sa súperi navzájom vykresľovali ako hrozba pre brazílsku demokraciu.
Britská stanica BBC pripomenula, že víťaz volieb dostane krajinu vo veľmi ťaživej ekonomickej situácii: stimulačné výdavky počas pandémie a hospodárske otrasy po ruskej invázii na Ukrajinu totiž v Brazílii zvýšili infláciu i spotrebiteľské ceny.
Podľa mnohých pozorovateľov však budú prezidentské voľby predovšetkým akýmsi referendom o brazílskej demokracii, pričom pripomínajú konfrontáciu medzi Joeom Bidenom a Donaldom Trumpom vo voľbách v USA spred takmer dvoch rokov.
Pokiaľ ide o výsledky volieb, Bolsonaro už dávnejšie vyhlásil, že je pripravený akceptovať akékoľvek výsledky volieb, ale len v prípade, že ich bude možné považovať za spravodlivé.
Práve tieto Bolsonarove vyhrážky vyvolali obavy, že po voľbách dôjde k brazílskej verzii nepokojov, aké vypukli 6. januára 2021 v americkom Kapitole po tom, ako Trump odmietol akceptovať svoju volebnú prehru.
Minister verejnej bezpečnosti Anderson Torres sa snažil bagatelizovať tieto obavy, keď uviedol, že pred voľbami bolo do ulíc nasadených viac ako 500.000 príslušníkov bezpečnostných síl. "Máme voľby, nie vojnu," povedal.
