Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 19. apríl 2024Meniny má Jela
< sekcia Zahraničie

Egypt hlasuje o zmenách v ústave, predĺžili by Sísímu funkčné obdobie

Egyptský prezident Abdal Fattáh Sísí. Foto: TASR/AP

Navrhované zmeny predložili vo februári poslanci podporujúci prezidenta Sísího. Tento týždeň ich po niekoľkých kolách parlamentných rozpráv aktualizovali.

Káhira 16. apríla (TASR) - Egyptský parlament hlasuje v utorok o ústavných zmenách, na základe ktorých by prezident a bývalý šéf armády Abdal Fattáh Sísí mohol zostať v úrade až do roku 2030. Informovala o tom agentúra AFP.

Navrhované zmeny predložili vo februári poslanci podporujúci prezidenta Sísího. Tento týždeň ich po niekoľkých kolách parlamentných rozpráv aktualizovali.

Jeden z návrhov sa týka napríklad článku 140 egyptskej ústavy. Podľa neho by sa terajšie obmedzenie dĺžky pôsobenia egyptského prezidenta na dve štvorročné obdobia zmenilo na dve šesťročné. Umožnilo by mu to zostať vo funkcii aj po roku 2022, keď sa skončí jeho druhé funkčné obdobie.

Ďalšia zmena by Sísímu dovolila uchádzať sa o ďalšie šesťročné obdobie - hlavou štátu by v tom prípade mohol byť až do roku 2030.

V utorok bude 596-členný parlament hlasovať aj o kontroverznom článku ústavy, ktorý by armáde umožnil získať v egyptskom politickom živote väčší vplyv, obávajú sa kritici.

Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch minulý týždeň varovala, že ústavné zmeny by posilnili politickú úlohu armády a Sísímu by umožnili kontrolovať súdnictvo, čo by "inštitucionalizovalo autoritárstvo".

Ďalšie úpravy majú podporiť parlamentné zastúpenie žien, ktoré má byť minimálne 25 percent. Rátajú taktiež s opätovným vytvorením druhej komory parlamentu.

Ak navrhované zmeny schvália zákonodarcovia dvojtretinovou väčšinou, následne o nich budú rozhodovať občania v referende.

Prezident Sísí bol prvýkrát zvolený do funkcie v roku 2014 po tom, ako armáda pod jeho velením zosadila islamistu Muhammada Mursího. V roku 2018 bol Sísí opätovne zvolený s oficiálnym ziskom 97 percent hlasov.

Jeho vládu ostro kritizujú ľudskoprávne skupiny za represie voči politickým oponentom. Úrady uväznili tisíce Mursího podporovateľov, liberálnych a sekulárnych aktivistov, vrátane jedného populárneho blogera a viacerých hercov, spevákov či novinárov.