Camara sa k moci dostal po prevrate v roku 2008.
Autor TASR
Konakry 4. novembra (TASR) - Ozbrojenci v sobotu vtrhli do hlavnej väznice v hlavnom meste Guiney Konakry a oslobodili bývalého diktátora Moussu Dadisa Camaru. TASR správu prevzala z agentúry AP, ktorá sa odvoláva na guinejského ministra spravodlivosti.
Minister spravodlivosti Charles Alphonse Wright tiež oznámil uzavretie hraníc krajiny. Z väzenia podľa jeho slov okrem Camaru unikli aj ďalší vysokopostavení predstavitelia armády.
Niekoľko hodín predtým v jednej zo štvrtí Konakry vypukla prestrelka. V tejto oblasti sa nachádza sídlo prezidenta, vládne budovy, veliteľstvo armády a aj hlavná väznica, píše AFP. Bezpečnostné zložky oblasť uzavreli.
Camara sa k moci dostal po prevrate v roku 2008. V decembri 2009 však odstúpil po sérií protestov v reakcii na masaker na štadióne a následne odišiel do exilu v Burkine Faso. V roku 2021 sa však vrátil do Guinei, píše AFP.
Vo väznici bol zadržiavaný na základe z obvinení v spojitosti masakrom z roku 2009, keď guinejské bezpečnostné zložky strieľali na účastníkov nenásilnej demonštrácie namierenej proti jeho kandidatúre na post prezidenta, píše AP. Ľudskoprávne skupiny uvádzajú, že o život prišlo najmenej 157 ľudí. Camarovi a ďalším obvineným v prípade usvedčenia hrozí doživotný trest odňatia slobody.
Minister spravodlivosti Charles Alphonse Wright tiež oznámil uzavretie hraníc krajiny. Z väzenia podľa jeho slov okrem Camaru unikli aj ďalší vysokopostavení predstavitelia armády.
Niekoľko hodín predtým v jednej zo štvrtí Konakry vypukla prestrelka. V tejto oblasti sa nachádza sídlo prezidenta, vládne budovy, veliteľstvo armády a aj hlavná väznica, píše AFP. Bezpečnostné zložky oblasť uzavreli.
Camara sa k moci dostal po prevrate v roku 2008. V decembri 2009 však odstúpil po sérií protestov v reakcii na masaker na štadióne a následne odišiel do exilu v Burkine Faso. V roku 2021 sa však vrátil do Guinei, píše AFP.
Vo väznici bol zadržiavaný na základe z obvinení v spojitosti masakrom z roku 2009, keď guinejské bezpečnostné zložky strieľali na účastníkov nenásilnej demonštrácie namierenej proti jeho kandidatúre na post prezidenta, píše AP. Ľudskoprávne skupiny uvádzajú, že o život prišlo najmenej 157 ľudí. Camarovi a ďalším obvineným v prípade usvedčenia hrozí doživotný trest odňatia slobody.