Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Priština pripravované sčítanie doteraz opakovane odkladala. Kosovská štatistická agentúra (ASK) uskutočnila len jedno v roku 2011, ktoré však kosovskí Srbi bojkotovali.
Autor TASR
Priština 5. apríla (TASR) - V piatok sa v Kosove začalo sčítanie obyvateľstva po viac ako desiatich rokoch. Prebieha v atmosfére napätia s etnickou srbskou menšinou a neistotou, či sa Srbi zapoja do sčítania, píše TASR s odvolaním sa na agentúru AFP.
Sčítanie obyvateľstva je v mnohých balkánskych krajinách chúlostivou záležitosťou, keďže stúpajúca pôrodnosť, masová migrácia a etnické napätie komplikujú získanie presných údajov o počte a zložení obyvateľstva.
Priština pripravované sčítanie doteraz opakovane odkladala. Kosovská štatistická agentúra (ASK) uskutočnila len jedno v roku 2011, ktoré však kosovskí Srbi bojkotovali. Podľa týchto údajov žilo v Kosove 1,8 milióna ľudí.
Predstavitelia ASK dúfajú, že súčasné sčítanie sa dokončí do šiestich týždňov a očakávajú aj účasť srbskej komunity. "ASK zabezpečila školenie pre srbských kontrolórov a sčítacích komisárov, ako to urobila aj pre ostatné komunity," povedal kosovský úradník.
Vzťahy medzi vládou v Prištine a kosovskými etnickými Srbmi zostávajú napäté po zákaze používania srbskej meny - dinára - v Kosove začiatkom tohto roka. Jedinou zákonnou menou sa vtedy stalo euro.
Tento krok vyvolal hnev aj v Belehrade, ktorý neuznáva suverenitu Kosova a považuje ho za súčasť svojho územia. Naďalej tiež financuje paralelný systém zdravotníctva, vzdelávania a sociálneho zabezpečenia pre tamojších etnických Srbov.
Srbský prezident Aleksandar Vučič pravidelne kritizuje vládu v Prištine za celý rad opatrení, ktoré podľa neho vyvolali útek etnických Srbov z Kosova, čím sa početnosť tejto komunity drasticky znížila.
Vedúci predstavitelia kosovských Srbov ani vláda v Belehrade oficiálne neoznámili, či sa táto zhruba stotisícová komunita zúčastní na avizovanom sčítaní ľudu.
Nevraživosť medzi Kosovom a Srbskom pretrváva od vojny medzi srbskou armádou a etnickými albánskymi povstalcami koncom 90. rokov 20. storočia, ktorá si vyžiadala vojenský zásah NATO proti Belehradu. Kosovo v roku 2008 vyhlásilo nezávislosť, ktorú však Srbsko ani ďalšie krajiny vrátane Ruska a Číny doteraz neuznali.
Kosovo je obývané prevažne etnickými Albáncami, etnickí Srbi majú prevahu v severných častiach územia pri hraniciach so Srbskom.
Západné mocnosti vyvíjajú na obe strany tlak, aby rokovali o normalizácii vzájomných vzťahov - Európska únia to stanovila ako podmienku pre vstup oboch krajín do EÚ.
Sčítanie obyvateľstva je v mnohých balkánskych krajinách chúlostivou záležitosťou, keďže stúpajúca pôrodnosť, masová migrácia a etnické napätie komplikujú získanie presných údajov o počte a zložení obyvateľstva.
Priština pripravované sčítanie doteraz opakovane odkladala. Kosovská štatistická agentúra (ASK) uskutočnila len jedno v roku 2011, ktoré však kosovskí Srbi bojkotovali. Podľa týchto údajov žilo v Kosove 1,8 milióna ľudí.
Predstavitelia ASK dúfajú, že súčasné sčítanie sa dokončí do šiestich týždňov a očakávajú aj účasť srbskej komunity. "ASK zabezpečila školenie pre srbských kontrolórov a sčítacích komisárov, ako to urobila aj pre ostatné komunity," povedal kosovský úradník.
Vzťahy medzi vládou v Prištine a kosovskými etnickými Srbmi zostávajú napäté po zákaze používania srbskej meny - dinára - v Kosove začiatkom tohto roka. Jedinou zákonnou menou sa vtedy stalo euro.
Tento krok vyvolal hnev aj v Belehrade, ktorý neuznáva suverenitu Kosova a považuje ho za súčasť svojho územia. Naďalej tiež financuje paralelný systém zdravotníctva, vzdelávania a sociálneho zabezpečenia pre tamojších etnických Srbov.
Srbský prezident Aleksandar Vučič pravidelne kritizuje vládu v Prištine za celý rad opatrení, ktoré podľa neho vyvolali útek etnických Srbov z Kosova, čím sa početnosť tejto komunity drasticky znížila.
Vedúci predstavitelia kosovských Srbov ani vláda v Belehrade oficiálne neoznámili, či sa táto zhruba stotisícová komunita zúčastní na avizovanom sčítaní ľudu.
Nevraživosť medzi Kosovom a Srbskom pretrváva od vojny medzi srbskou armádou a etnickými albánskymi povstalcami koncom 90. rokov 20. storočia, ktorá si vyžiadala vojenský zásah NATO proti Belehradu. Kosovo v roku 2008 vyhlásilo nezávislosť, ktorú však Srbsko ani ďalšie krajiny vrátane Ruska a Číny doteraz neuznali.
Kosovo je obývané prevažne etnickými Albáncami, etnickí Srbi majú prevahu v severných častiach územia pri hraniciach so Srbskom.
Západné mocnosti vyvíjajú na obe strany tlak, aby rokovali o normalizácii vzájomných vzťahov - Európska únia to stanovila ako podmienku pre vstup oboch krajín do EÚ.
