Zahraničie

V Sýrii trvá občianska vojna už takmer päť rokov

TASR, 12. marca 2016 10:10

Od začiatku vojny prišlo o život alebo utrpelo zranenia 11,5 percenta z 21 miliónov obyvateľov Sýrie. Stredná dĺžka života Sýrčanov sa v dôsledku konfliktu znížila z pôvodných 70 na 55,4 roka.

Ilustračné foto Foto: TASR/AP
Damask 12. marca (TASR) - Sýria (Sýrska arabská republika) je blízkovýchodný štát, na západe hraničí s Libanonom a Stredozemným morom, na severe s Tureckom, na východe s Irakom a na juhu s Jordánskom a Izraelom. Počet jej obyvateľstva sa v súčasnosti odhaduje na vyše 22 miliónov.

Sýria sa stala suverénnou republikou v roku 1946. Od roku 1963 tam platil výnimočný stav. Na jeho základe dochádzalo v krajine k obmedzovaniu väčšiny občianskych slobôd, ale aj k svojvoľnému zatýkaniu a politicky motivovaným procesom pred tribunálmi, voči verdiktom ktorých neexistovala možnosť odvolania.

Na čele autokratického režimu stojí od 11. júla 2000 prezident Bašár Asad, syn bývalého prezidenta Háfiza Asada. Vo formálnom referende ho podporilo viac ako 97 percent voličov; Bašárovu nomináciu navrhla 250-člennému zákonodarnému zboru vládnuca Socialistická strana arabskej obrody (Baas).

V marci 2011 vypukli v Sýrii nepokoje, ktoré vznikli z pôvodne pokojných protivládnych demonštrácií.

Hoci režim označil tieto nepokoje za zahraničné sprisahanie, 27. marca 2011 došlo po 48 rokov k zrušeniu výnimočného stavu vyhláseného v roku 1963, keď sa v krajine ujal vlády vojenský výbor sýrskeho regionálneho oddelenia strany Baas.

Zrušenie výnimočného stavu patrilo medzi hlavné požiadavky demonštrantov z jari 2011.

Keďže však k upokojeniu situácie nedošlo, režim siahol po násilí. Napriek úmyslom ukončiť krízu sa po februárovom bombardovaní mesta Homs rozhorela v roku 2012 v Sýrii občianska vojna.

Do vojny sa na strane režimu Bašára Asada zapojila libanonská militantná organizácia Hizballáh, podporovaná Iránom. Na strane vzbúrencov bojuje množstvo zahraničných islamistických bojovníkov vrátane odnože organizácie al-Káida a desiatky sýrskych povstaleckých skupín.

V konflikte boli použité aj chemické zbrane. Sýria sa v roku 2014 oficiálne pod medzinárodným dohľadom takýchto zbraní zbavila po tom, čo v roku 2013 zahynuli stovky civilistov pri útoku sarinom na predmestí Damasku. Západ z tohto útoku obviňoval vládu sýrskeho prezidenta Bašára Asada, ktorá však zodpovednosť odmieta.

Rusko na základe žiadosti sýrskej vlády začalo 30. septembra 2015 s náletmi na pozície protivládnych síl. Asadovej armáde sa vďaka tomu podarilo znovu dobyť mnohé územia obsadené dovtedy povstalcami. Tento krok Ruska však rozladil USA a ich spojencov, ktorí sa už roky snažia Asada poraziť.

Kritici Rusko obvinili, že mu ide najmä o podporu sýrskeho prezidenta Bašára Asada a útočí aj na umiernených povstalcov, z ktorých časť podporuje Západ.

Spojené štáty v októbri 2015 oznámili, že nasadia desiatky príslušníkov špeciálnych jednotiek v severnej Sýrii, aby tam pôsobili ako poradcovia opozičných síl v boji proti militantnej skupine Islamský štát (IS). Vo februári 2016 informovali Rusko o oblastiach, v ktorých pôsobia americké špeciálne jednotky, a požiadali ho, aby tam neuskutočňovalo útoky.

Päť stálych členov Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (USA, Británia, Francúzsko, Rusko a Čína), Saudská Arábia, Irán a Turecko sa začiatkom novembra 2015 stretli vo Viedni, kde sa dohodli na časovom pláne krokov vedúcich k ukončeniu občianskej vojny v Sýrii.

V súlade s rezolúciou, ktorú BR OSN prijala 18. decembra 2015, musí byť do šiestich mesiacov od začatia mierových rokovaní o Sýrii vytvorená prechodná vláda a musia sa začať práce na novej ústave, na základe ktorej sa do 18 mesiacov majú v Sýrii konať slobodné a spravodlivé voľby.

Sýrska vláda povolila 16. februára 2016 prístup konvojom s humanitárnou pomocou do siedmich oblastí (Dajr az-Zaur, Fúa a Kafarjá v provincii Idlib, Madájá, Zabadání, Kfar Batna a Muaddamíja aš-Šám v okolí sýrskej metropoly Damask), ktoré v Sýrii obliehajú vládne sily a povstalci bojujúci proti režimu prezidenta Bašára Asada.

Diplomati zastupujúci USA, Rusko a ďalšie svetové mocnosti sa predtým v Mníchove dohodli na okamžitom "urýchlení a rozšírení" dodávok humanitárnej pomoci - vrátane jej doručovania do obliehaných oblastí v Sýrii.

Spojené štáty a Rusko schválili 22. februára 2016 dohodu o prímerí v Sýrii, ktoré sa malo začať v sobotu 27. februára. O niekoľko hodín sýrsky prezident Bašár Asad vyhlásil parlamentné voľby na 13. apríla 2016.

Podporu prímeria vyjadril v telefonickom rozhovore z 24. februára 2016 saudskoarabský kráľ Salmán. Saudská Arábia je hlavným spojencom sýrskej opozície a skupín vzbúrencov bojujúcich proti režimu prezidenta Bašára Asada.

Dohoda o prímerí v Sýrii začala platiť o polnoci z 26. na 27. februára 2016, ale netýka sa extrémistickej organizácie Islamský štát (IS), sýrskej odnože al-Káidy nazývanej Front an-Nusra, ani žiadnych iných milícií, označených Bezpečnostnou radou OSN za teroristické skupiny.

Vojna ničí Sýriu už takmer päť rokov. V Európe spôsobila najhoršiu utečeneckú krízu od druhej svetovej vojny. Podľa odhadov OSN v nej zahynulo už viac ako štvrť milióna ľudí a vyše 11 miliónov ďalších bolo nútených opustiť svoje domovy a hľadať útočisko na inom mieste v Sýrii alebo v zahraničí.

Podľa správy Sýrskeho centra pre politický výskum (SCPR) z februára 2016 si táto občianska vojna od svojho vypuknutia v marci 2011 vyžiadala už približne 470.000 životov.

Uvedené číslo je takmer dvojnásobne vyššie než posledný odhad OSN, ktorý hovorí o vyše 250.000 obetiach sýrskeho konfliktu.

V správe SCPR sa tiež píše, že od začiatku vojny prišlo o život alebo utrpelo zranenia 11,5 percenta z 21 miliónov obyvateľov Sýrie. Stredná dĺžka života Sýrčanov sa v dôsledku konfliktu znížila z pôvodných 70 na 55,4 roka.

Približne 13,8 milióna ľudí prišlo o spôsob obživy a zhruba 45 percent bolo donútených vysťahovať sa z pôvodného bydliska. Štyri milióny ľudí ušli do zahraničia a 6,36 milióna odišlo do iných oblastí Sýrie.

Priamo v dôsledku bojov prišlo o život okolo 400.000 Sýrčanov, zatiaľ čo ďalších 70.000 zomrelo následkom nedostatočnej zdravotnej starostlivosti, zlej hygieny a nedostatku liekov, potravín, vhodného prístrešia a pitnej vody. Druhú skupinu obetí predstavujú prevažne utečenci z vojnových zón.

Národné bohatstvo, infraštruktúra a štátne inštitúcie predvojnovej Sýrie počas už skoro päť rokov trvajúceho konfliktu takmer prestali existovať. Celkové ekonomické straty krajiny sa odhadujú na 255 miliárd dolárov, uvádza sa v správe SCPR. Táto mimovládna organizácia až donedávna sídlila v metropole Damask a údaje získavala od informátorov priamo z terénu.

Úrad Vysokého komisára pre utečencov (UNHCR) prestal aktualizovať bilanciu obetí konfliktu v Sýrii už v polovici roka 2014 s odvolaním sa na nedostatok spoľahlivých údajov.

Prečítajte si aj:

12. marca 2016 10:15

Osem kapitol sýrskeho konfliktu: Takto vidia vojnu komentátori BBC
Ozbrojený konflikt v blízkovýchodnej krajine sa začal protivládnymi protestmi a postupne prerástol do širokospektrálnej občianskej vojny s medzinárodnou účasťou.

sk
Zdielať článok na FacebookPáči sa mi TERAZ.SK na facebooku
Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy priamo na FB

Viac článkov na tému:

Najnovšie články v rubrike

včera 22:20

Sýrska armáda prevzala kontrolu nad mestom Dárajjá
Opoziční bojovníci pred svojou evakuáciou podpálili niekoľko svojich kancelárií v meste, uviedla SANA.

sk
včera 22:02

Turecko ohlásilo prvého padlého vojaka pri ofenzíve v Sýrii
Kurdskí militanti zaútočili v sýrskom meste Džarábulus na dva turecké tanky raketami. Turecká armáda naň reagovala, dodala Anadolu bez akýchkoľvek podrobností.

sk
včera 20:37

N. Coleman: Nový šéf OSN by mal byť z východnej Európy
Bývalý americký senátor a lobista sa v článku prihovára za to, aby východná Európa dostala pri voľbe šéfa OSN príležitosť.

sk

Najčítanejšie Zahraničie

Téma TASR





Používaním stránok TERAZ.SK súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac