Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 11. máj 2024Meniny má Blažena
< sekcia Zahraničie

Vedci, ktorí ušli pred nacistami, dostali vo Viedni čestné doktoráty

Rakúsky prezident Alexander van der Bellen (vľavo) a rakúsky kancelár Sebastian Kurz prichádzajú na spomienkové podujatie pri príležitosti 80. výročia násilného pripojenia Rakúska k nacistickému Nemecku z roku 1938, známeho ako anšlus vo Viedni 12. marca 2018. Foto: TASR/AP

Prezident Alexander Van der Bellen na slávnosti uviedol, že po roku 1945 bolo v Rakúsku náročné postaviť sa zoči-voči dejinám a priznať si, že krajina bola tak obeťou, ako aj páchateľom.

Viedeň 12. marca (TASR) - Viedenská univerzita udelila v pondelok pri príležitosti 80. výročia pripojenia Rakúska k nacistickému Nemecku - tzv. anšlusu čestné doktoráty dvom rodákom z metropoly alpskej republiky, ktorí museli svojho času pred nacistami ujsť do Anglicka, respektíve Palestíny.

Prvým z nich je chemik Robert A. Shaw (93), ktorý sa narodil vo Viedni ako Robert Schlesinger 2. novembra 1924 a v lete 1939 sa s jedným z ostatných detských transportov dostal na Britské ostrovy. Po tom, čo začínal ako poslíček, sa vyučil za sústružníka a ako dobrovoľník pôsobil v britských ozbrojených silách v Indii, Thajsku a Singapure. So štúdiom chémie začal v roku 1947, na University of London promoval v roku 1954.

Druhým z ocenených je biochemik a imunológ Isaac P. Witz (83), ktorý sa v rakúskom hlavnom meste narodil 7. novembra 1934 a ako päťročný ušiel s rodičmi do Palestíny. Na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme promoval v roku 1965, aby následne pôsobil až do súčasnosti na univerzite v Tel Avive. Zaoberal sa výskumom mikroprostredia nádorov a ich významu pri vzniku metastáz, čím prispel k základom súčasnej imunoterapie rakovinových ochorení. Stál pri zrode telavivského biologického strediska pre výskum rakoviny, ktoré niekoľko rokov i riadil.

Rakúsky spolkový prezident Alexander Van der Bellen pri slávnostnej príležitosti uviedol, že po roku 1945 bolo v Rakúsku náročné postaviť sa zoči-voči dejinám a priznať si, že krajina bola tak obeťou, ako aj páchateľom. V súčasnosti si Rakúska republika musí chyby priznať. Čestné doktoráty sú signálom, že Rakúsko vyvodzuje z pochybení konzekvencie, vyplynulo z jeho slov.