List podpísaný viac ako 700 vedcami poukazuje na to, že pohraničná bariéra môže ohroziť šesť oblastí Natura 2000 vrátane nedotknutého Bielovežského pralesa.
Varšava/Brusel 1. februára (TASR) - Medzinárodná skupina vedcov apeluje na Európsku komisiu, aby pozastavila výstavbu plota na poľsko-bieloruskej hranici, kým sa posúdi vplyv tohto projektu na územia zaradené do sústavy Natura 2000 a kým sa projekt prehodnotí tak, aby sa minimalizoval jeho vplyv na cenné druhy rastlín a živočíchov a prirodzené biotopy.
List podpísaný viac ako 700 vedcami poukazuje na to, že pohraničná bariéra môže ohroziť šesť oblastí Natura 2000 vrátane nedotknutého Bielovežského pralesa, ktorý sa rozprestiera v pohraničí Poľska i Bieloruska.
Podľa portálu Wiadomości vedci pripomínajú, že Bielovežský prales je posledným nížinným lesom mierneho pásma v Európe, ktorý od konca poslednej ľadovej doby existuje len s minimálnymi zásahmi človeka. Skutočnosť, že sa rozprestiera na oboch stranách poľsko-bieloruskej hranice, "robí z jeho ochrany medzinárodnú záležitosť".
Podľa názoru vedcov bude výstavba plota v mnohých úsekoch kolidovať s chránenými a environmentálne cennými územiami vrátane šiestich lokalít sústavy Natura 2000: Bielovežský prales, Ostoja Augustowska, Ostoja Knyszyńska, Dolina Biebrzy, Ostoja Nadbużańska, Poleska Dolina Bugu.
Upozorňujú tiež, že hraničný plot bude mať "dramatické dôsledky": povedie "k trvalému prerušeniu funkčnej prepojenosti ekologických koridorov sústavy Natura 2000 v národnom a európskom meradle".
Pripomínajú, že "vplyvy na lokality sústavy Natura 2000 – a to aj v štádiu výstavby vrátane výrubu a výstavby ciest – budú mať nepriaznivý vplyv na stav ochrany druhov a biotopov".
Ako informovala agentúra PAP, list vedcov je adresovaný predsedníčke EK Ursule von der Leyenovej, jej zástupcovi Fransovi Timmermansovi a komisárovi EÚ pre životné prostredie Virginijusovi Sinkevičiusovi. Na archívnej snímke poľskí policajti a vojaci sledujú migrantov za plotom s ostnatým drôtom, ktorí sa pokúšajú prekročiť hranice z Bieloruska do Poľska, počas zhromaždenia na hranici pri bieloruskej dedine Grodno 8. novembra 2021.Foto: TASR/AP
O výstavbe tejto pevnej bariéry na svojej hranici s Bieloruskom rozhodlo Poľsko vlani – po týždňoch zápasu s masovými pokusmi migrantov o ilegálny prechod z bieloruskej strany hranice do Poľska, členského štátu EÚ.
Poľsko obvinilo režim Západom neuznávaného bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, že nabádal migrantov, prevažne z Blízkeho východu, aby sa vydali na cestu do Bieloruska s prísľubom, že im tam umožnia prejsť cez hranice na územie EÚ.
S požiadavkou zastaviť výstavbu hraničného plota cez Bielovežský prales prišla minulý týždeň aj poľská strana Zelení (PZ). Podľa nej teraz prírodnej rezervácii, ktorá bola chránená aj počas druhej svetovej vojny, hrozí zánik, pretože prejazd ťažkej techniky, výruby a výstavba ciest zničia tamojší ekosystém.
"Táto rezervácia je jedinou poľskou prírodnou lokalitou na zozname svetového (kultúrneho) dedičstva UNESCO a povinnosťou Poľska ako krajiny s takýmto pokladom je zabezpečiť jej maximálnu ochranu," vysvetlila spolupredsedníčka strany Urszula Zieliňská a vyzvala premiéra Mateusza Morawieckeho, aby "sa spamätal".
Nová bariéra s celkovou dĺžkou 186 kilometrov, ktorej výstavba sa na poľsko-bieloruskej hranici začala minulý utorok, dosiahne výšku 5,5 metra. Oceľové konštrukcie budú zakončené špirálami ostnatého drôtu. Na stavbu bude použitých 50.000 ton ocele.
V budúcnosti plánujú oplotenie vybaviť moderným monitorovacím zariadením vrátane kamier a pohybových senzorov. Ukončenie projektu je naplánované na jún.
Náklady na výstavbu sa odhadujú na 1,2 miliardy zlotých (263 miliónov eur) vyčlenených zo štátneho rozpočtu.
