Bádatelia doteraz používali na klonovanie zmrazené bunky, ktoré sa uchovávajú v tekutom dusíku.
Autor TASR
Tokio 8. júla (TASR) - Japonským vedcom sa po prvý raz podarilo naklonovať myši z lyofilizovaných, čiže mrazom sušených kožných buniek. Táto prelomová metóda by podľa nich mohla pomôcť obnoviť populácie mnohých ohrozených druhov živočíchov. TASR správu prevzala z denníka The Guardian.
Bádatelia doteraz používali na klonovanie zmrazené bunky, ktoré sa uchovávajú v tekutom dusíku. Takýto spôsob skladovania je však drahý a pomerne riskantný, keďže v prípade výpadku elektrického prúdu sa zmrazené bunky roztopia, čím sa stanú nepoužiteľnými. Na klonovanie sa podľa vedcov dajú použiť aj lyofilizované spermie, tie sa však nedajú získať od všetkých živočíchov.
"Ak dokážeme uchovať lyofilizované bunky, ktoré si nevyžadujú skladovanie v tekutom dusíku, vedeli by sme bezpečne a lacno uchovávať genetické informácie živočíchov z celého sveta," vysvetlil vedec Teruhiko Wakajama.
Japonskí výskumníci lyofilizovali bunky z chvostov myší. Hoci procesom sušenia mrazom bunky odumreli, vedci ich po deviatich mesiacoch implantovali do vajíčok myší, z ktorých predtým odstránili bunkové jadrá. Vytvorili tak blastocysty, ktoré po niekoľkých ďalších fázach klonovania vynosili náhradné myšacie "matky".
Vedcom sa podarilo naklonovať 74 myší. Niekoľko samíc následne spárili s neklonovanými samcami, aby zistili, či sa u nich aj po procese klonovania zachovala plodnosť. Všetky skúmané samice vrhli mláďatá.
Podľa odborníkov má však aj tento spôsob klonovania svoje úskalia, keďže v niektorých prípadoch sa z buniek stratil chromozóm Y a pravdepodobnosť narodenia zdravých klonovaných myší je nižšia než 5,5 percenta.
Bádatelia doteraz používali na klonovanie zmrazené bunky, ktoré sa uchovávajú v tekutom dusíku. Takýto spôsob skladovania je však drahý a pomerne riskantný, keďže v prípade výpadku elektrického prúdu sa zmrazené bunky roztopia, čím sa stanú nepoužiteľnými. Na klonovanie sa podľa vedcov dajú použiť aj lyofilizované spermie, tie sa však nedajú získať od všetkých živočíchov.
"Ak dokážeme uchovať lyofilizované bunky, ktoré si nevyžadujú skladovanie v tekutom dusíku, vedeli by sme bezpečne a lacno uchovávať genetické informácie živočíchov z celého sveta," vysvetlil vedec Teruhiko Wakajama.
Japonskí výskumníci lyofilizovali bunky z chvostov myší. Hoci procesom sušenia mrazom bunky odumreli, vedci ich po deviatich mesiacoch implantovali do vajíčok myší, z ktorých predtým odstránili bunkové jadrá. Vytvorili tak blastocysty, ktoré po niekoľkých ďalších fázach klonovania vynosili náhradné myšacie "matky".
Vedcom sa podarilo naklonovať 74 myší. Niekoľko samíc následne spárili s neklonovanými samcami, aby zistili, či sa u nich aj po procese klonovania zachovala plodnosť. Všetky skúmané samice vrhli mláďatá.
Podľa odborníkov má však aj tento spôsob klonovania svoje úskalia, keďže v niektorých prípadoch sa z buniek stratil chromozóm Y a pravdepodobnosť narodenia zdravých klonovaných myší je nižšia než 5,5 percenta.