Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 18. máj 2024Meniny má Viola
< sekcia Zahraničie

Videosummit: EÚ musí prevziať väčšiu zodpovednosť za svoju bezpečnosť

Na hornej obrazovke vľavo predseda Európskej rady Charles Michel, vpravo predseda Európskeho parlamentu (EP) David Sassoli a dole na monitoroch premiéri členských krajín EÚ počas summitu Európskej únie prostredníctvom videokonferencie v Bruseli 25. februára 2021. Koordinácia opatrení proti pandémii koronavírusu a otázky spojené s obranou a bezpečnosťou sú hlavnými témami dvojdňového videosummitu EÚ. Foto: TASR/AP

Druhý deň rokovaní lídrov EÚ bol zameraný na otázky obrany a bezpečnosti a na vzťahy s krajinami južného susedstva.

Brusel 26. februára (TASR) - Európska únia musí byť schopná presadzovať svoje záujmy a hodnoty v oblasti bezpečnosti a obrany. Potrebuje tiež zvýšiť svoju schopnosť konať autonómne, a tiež odolnosť a pripravenosť účinne čeliť všetkým bezpečnostným hrozbám a výzvam. Zhodli sa na tom šéfovia štátov a vlád EÚ v závere dvojdňového videosummitu.

Druhý deň rokovaní lídrov EÚ bol zameraný na otázky obrany a bezpečnosti a na vzťahy s krajinami južného susedstva.

Lídri sa dohodli, že vzhľadom na zvýšenú globálnu nestabilitu EÚ musí prevziať väčšiu zodpovednosť za svoju bezpečnosť. Zaviazali sa k úzkej spolupráci s NATO a k posilneniu partnerstiev s OSN a kľúčovými regionálnymi partnermi.

"Tešíme sa na spoluprácu s novou administratívou USA na silnom a ambicióznom transatlantickom programe, ktorý zahŕňa úzky dialóg o bezpečnosti a obrane. Táto globálna spolupráca bude prospešná pre silnejšiu EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany," uvádza sa v záveroch Európskej rady.

S ohľadom na ďalšie prehlbovanie spolupráce v oblasti bezpečnosti a obrany medzi členskými štátmi, zvyšovanie investícií do obrany a rozvoja civilných a vojenských spôsobilostí sa premiéri a prezidenti zaviazali k viacerým krokom.

Dohodli sa na posilnení civilného a vojenského operačného zapojenia Únie a dôkladného vykonávania európskeho mierového nástroja, ktorý by mal byť čo najrýchlejšie uvedený do praxe. Členské štáty by mali lepšie využívať možností spolupráce a spoločných investícií stanovených v Koordinovanom výročnom preskúmaní v oblasti obrany (CARD) a stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO).

Zhodli sa tiež, že posilneniu obrannej technologickej a priemyselnej základne Európy pomôže rýchle prijatie a sfunkčnenie Európskeho obranného fondu (EDF) a súčinnosť medzi civilným, obranným a vesmírnym priemyslom. To by malo podporiť odolnosť EÚ vo vzťahu ku kľúčovým technológiám a strategickým hodnotovým reťazcom.

V neposlednom rade si lídri EÚ želajú zaistenie bezpečného európskeho prístupu do vesmíru, kyberpriestoru a otvoreného mora, zlepšenie vojenskej mobility naprieč celou Úniou a účinnejšiu spoluprácu a koordináciu s cieľom predchádzať dezinformáciám a hybridným hrozbám.

Lídri EÚ vyzvali Európsku komisiu, aby do októbra 2021 predložila technologický plán na podporu výskumu, technologického rozvoja a inovácií vedúcich k zníženiu závislosti Únie v oblasti kľúčových technológií a reťazcov.

Ohľadom ďalších vzťahov EÚ s krajinami južného susedstva sa lídri zhodli na tom, že treba posilniť strategickú povahu tohto partnerstva, aby bolo možné čeliť spoločným výzvam, ktoré stoja pred oboma regiónmi.


(spravodajca TASR Jaromír Novak)