Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 30. apríl 2024Meniny má Anastázia
< sekcia Zahraničie

VIDEO: Macron po voľbách: Na Francúzsko sa pozerá Európa i svet

Na snímke prezidentský kandidát hnutia Vpred! Emmanuel Macron zdraví svojich priaznivcov počas odchodu z volebnej miestnosti v severofrancúzskom Le Toguet počas druhého kola prezidentských volieb 7. mája 2017. Foto: TASR/AP

Podľa priebežných výsledkov po sčítaní polovice hlasov v prezidentských voľbách vyjadrilo E. Macronovi podporu 61,7 percenta voličov. Jeho súperku Marine Le Penovú volilo 38,3 percenta Francúzov.

Paríž 7. mája (TASR) - Na Francúzsko sa pozerá Európa i svet a očakávajú od neho, že bude brániť svetlo, slobodu a že prinesie novú nádej, povedal dnes svojim prívržencom Emmanuel Macron. So svojimi priaznivcami sa stretol na nádvorí parížskeho múzea Louvre. Radostný dav sa do jeho príchodu zabával pri bohatom hudobnom programe.


Macronov tím premietal davu ešte pred jeho príchodom naživo video, ako sa s svojou kolónou približuje k Louvru. Keď Macron vystúpil z auta, pomaly niekoľko minút teatrálne kráčal k pódiu za zvuku hymny EÚ.

"Dnes večer sa na nás pozerá Európa, pozerá sa na nás svet a čaká od nás, že budeme brániť svetlo, slobodu a že prinesieme novú nádej, humanizmus, bezpečnosť," vyhlásil pred Macron davom priaznivcov. Predstúpil pred nich osobne približne dve a pol hodiny po ohlásení prvých odhadov výsledkov. Odmenili ho radostným jasotom.

Podobne ako v prvom prejave, ktorý si fanúšikovia Macrona pred Louvrom pozreli na obrazovke, povedal, že sa cíti byť zaviazaný dôveru prejavenou hlasmi voličov. Sľúbil, že im bude vždy hovoriť pravdu a ochráni ich pred každým nebezpečenstvom.

V prejave prehovoril aj k voličom svojej súperky Marine Le Penovej. "Dnes ste vyslovili zlosť, nesúhlas a možno protest. Spravím všetko pre to, aby ste po týchto piatich rokoch nemali dôvod voliť extrém," odkázal Macron.

Prejav zakončil francúzskym mottom "sloboda, rovnosť, bratstvo" a zvolaním "nech žije Republika, nech žije Francúzsko!". Po prejave prišla na pódium jeho manželka Brigitte a držiac sa za ruky začali spievať hymnu, k čomu sa pridal aj zhromaždený dav. Potom hudobno-tanečný program pokračoval.


Od vyhlásenia prvých odhadov výsledkov o 20.00 h večer do príchodu Macrona bol pri Louvri bohatý program. Vystúpilo viacero umelcov, ktorých priebežne striedal DJ, hrajúci rozveselenému davu do tanca. Ľudia pri tancovaní mávali francúzskymi vlajkami. Podľa priebežných výsledok po sčítaní polovice hlasov získal Macron viac ako 61-percentnú voličov.

Druhé kolo volieb je poznamenané aj nízkou volebnou účasťou, ktorá dosiahla približne 75 percent. Na základe predbežných výsledkov to bude zrejme druhá najnižšia účasť v novodobej francúzskej histórii. Nižšia bola len vo roku 1969.



Dnešné druhé kolo francúzskych prezidentských volieb sprevádzajú mimoriadne bezpečnostné opatrenia. Len v Paríži na bezpečnosť dohliada 12.000 policajtov, žandárov a vojakov, celkovo je ich naprieč Francúzskom až 60.000. V krajine stále platí po sérii teroristických útokov výnimočný stav.


Bezpečnostné zbory zostanú v pohotovosti aj po zatvorení volebných miestností. Chcú predísť nepokojom, aké vypukli pred dvoma týždňami počas prvého kola volieb po oznámení prvých odhadov výsledkov.


Polícia sa bude sústreďovať na bezpečnosť pred inštitúciami, centrálami kampane oboch kandidátov, sídlami politických strán a v mestskej hromadnej doprave.

Ak sa potvrdí víťazstvo 39-ročného Emmanuela Macrona, bude najmladším prezidentom v dejinách Francúzska. Nateraz je rekordérom Valéry Giscard d'Estaing, ktorý mal pri nástupe do funkcie 48 rokov.

V prvom kole volieb získal Macron 23,75 percenta a Marine Le Penová 21,53 percenta hlasov.

Volebná účasť na dnešnom druhom kole francúzskych prezidentských volieb o 17.00 h dosiahla 65 percent. Ide o štyri percentá nižšiu účasť ako v rovnakom čase počas prvého kola volieb. Celkovo hlasovalo približne 47 miliónov Francúzov.

Volebné miestnosti boli otvorené od 08.00 h do 19.00 h, vo veľkých mestách ešte o hodinu dlhšie. Občania mohli svoj hlasovací lístok odovzdať v 66.546 volebných miestnostiach.


Francúzi si tentoraz zvolili 25. prezidenta v poradí. Celkovo ide len o ôsmu priamo volenú hlavu štátu vo francúzskej histórii, keďže do 60. rokov 20. storočia bol prezident volený nepriamo.

Prvé voľby podľa nových pravidiel boli v roku 1965. Kandidát musí získať nadpolovičnú väčšinu hlasov na víťazstvo v prvom kole. Ak sa to žiadnemu neporadí, dvaja najúspešnejší postúpia do druhého kola, v ktorom zvíťazí kandidát s väčšinou získaných hlasov. Pôvodne bol podľa ústavy z roku 1958 francúzsky prezident volený na obdobie sedem rokov.
Foto: TASR/AP

Zmena ústavy v roku 2000 skrátila funkčné obdobie hlavy štátu na päť rokov. Prvým prezidentom vo funkcii s päťročným mandátom bol Jacques Chirac, ktorého prvé funkčné obdobie bolo ešte sedemročné.

Voľby pútajú svetovú pozornosť vzhľadom na rozsiahle právomoci francúzskej hlavy štátu. Prezident Francúzskej republiky vymenúva predsedu vlády, predsedá kabinetu, velí ozbrojeným silám. Nový prezident nastúpi do úradu v čase, keď sa intenzívne debatuje o reforme Európskej únie, z ktorej odchádza Spojené kráľovstvo a Európa čelí migračnej kríze a množiacim sa teroristickým útokom.

Výberový prehľad doterajších francúzskych prezidentov od roku 1959.
1. Charles de Gaulle (vo funkcii: 8. januára 1959 - 28. apríla 1969)
Bol vodcom Oslobodeneckých francúzskych síl v druhej svetovej vojne a hlavou provizórnej vlády v rokoch 1944-46. V roku 1958 bol vyzvaný, aby zostavil vládu a bol prvým prezidentom Piatej francúzskej republiky. Text novej ústavy predstavil aj nový volebný systém. Voľba prezidenta republiky mala byť zverená do rúk kolégia 80.000 zvolených predstaviteľov (poslancov, senátorov, generálnych radcov, starostov a splnomocnencov komunálnych zastupiteľstiev). Tento systém bol však použitý len raz, a to 10. októbra 1958 pri voľbe de Gaulla.

Dohliadal na ekonomické stabilizovanie a revitalizáciu krajiny, a začal tým, že zaviedol nový francúzsky frank. Na medzinárodnom poli odmietol spoluprácu s USA i so Sovietskym zväzom a snažil sa o vytvorenie nezávislého Francúzska s jeho vlastnými jadrovými zbraňami. Začal budovať základy Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS, dnešná Európska únia) a vetoval prvý pokus Británie o vstup do spoločenstva v januári 1963.

De Gaulle, prezident volený na sedemročné funkčné obdobie, abdikoval 28. apríla 1969 po oznámení výsledkov referenda o presune niektorých kompetencií na kraje a o transformácii Senátu, ktoré boli odmietnuté, pretože svoje zotrvanie vo funkcii podmienil prijatím týchto zmien.

Alain Poher, predseda Senátu. Bol dočasným prezidentom Francúzskej republiky od 28. apríla 1969 do 20. júna 1969.

2. Georges Pompidou (vo funkcii: 20. júna 1969 - 2. apríla 1974)
Druhý prezident Francúzskej republiky bol volený na sedemročné funkčné obdobie. Ako blízky spolupracovník de Gaulla pokračoval v jeho politike, ktorú sa však snažil prispôsobiť novým požiadavkám. Z tohto dôvodu otvoril aj Spojenému kráľovstvu cestu do Európskeho spoločenstva (ES). Dňa 2. apríla 1974 zomrel počas výkonu funkcie hlavy štátu.

Alain Poher, predseda Senátu. Bol opäť dočasným prezidentom Francúzskej republiky od 2. apríla 1974 do 27. mája 1974.

3. Valéry Giscard d'Estaing (vo funkcii: 27. mája 1974 - 20. mája 1981)
Tretí prezident Francúzskej republiky, volený na sedemročné funkčné obdobie. Liberálny konzervatívec a bývalý francúzsky minister financií a hospodárstva sa snažil o rozvoj ES a medzinárodnej hospodárskej spolupráce. Zasadzoval sa o rôzne reformy, napríklad za zníženie veku dospelosti na 18 rokov, povolenie rozvodov na základe obojstrannej dohody a povolenie interrupcie podľa rozhodnutia matky.

4. Francois Mitterrand (vo funkcii: 21. mája 1981 - 16. mája 1995)
Štvrtý prezident Francúzskej republiky, volený na sedemročné funkčné obdobie. V úrade francúzskeho prezidenta pôsobil dve funkčné obdobia.

Do úradu sa dostal na tretí pokus ako prvý socialista. Uchoval Francúzsku štatút veľmoci a za spoločnú Európu sa zasadzoval aj s vtedajším nemeckým kancelárom Helmutom Kohlom. S Jacquom Delorsom, francúzskym politikom, ekonómom a bývalým predsedom Európskej komisie (1985-1994) presadzovali spoločnú európsku menu, pretože ju vnímali ako zavŕšenie jednotného trhu. Za tieto aktivity patril Mitterrand medzi laureátov prestížnej Medzinárodnej ceny Karola Veľkého. Bol aj jedným z hlavných iniciátorov tzv. Maastrichtskej zmluvy. Veľký dôraz sa kládol na sociálne zabezpečenie občanov a hlavne Mitterrand zrušil trest smrti.

5. Jacques Chirac (vo funkcii: 17. mája 1995 - 16. mája 2007)
Piaty prezident Francúzskej republiky, volený na sedemročné funkčné obdobie. Podľa zmeny ústavy z roku 2000 bol prvým prezidentom vo funkcii s päťročným mandátom vo svojom druhom funkčnom období.

V roku 1997 rozpustil parlament a vyhlásil predčasné parlamentné voľby. Jeho Hnutie za republiku v nich utrpelo prehru. Toto usporiadanie ho ako prezidenta pripravilo o mnoho právomocí, zostala mu právomoc rozhodovať len v zahraničnej a vojenskej politike. Hoci jeho pôsobenie na poste hlavy štátu nebolo práve úspešné (jedna z najvyšších nezamestnaností v rámci Európskej únie, niekoľko obvinení z korupcie na parížskej radnici, pre ktoré ho obvinili z podozrenia na trestný čin defraudácie), Chiraca vnímali ako hlavného odporcu voči vojne v Iraku.

6. Nicolas Sarkozy (vo funkcii: 16. mája 2007 - 15. mája 2012)
Šiesty prezident Francúzskej republiky, volený na päťročné funkčné obdobie. Dva dni pred inaugurovaním za hlavu štátu, odstúpil z funkcie predsedu Zväzu za ľudové hnutie (UMP). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že prezident musí byť autoritou pre všetkých Francúzov a nadstraníckym štátnikom. Ako prezident získal Sarkozy uznanie za zvládnutie krízy v eurozóne a angažovanie sa v niektorých zahraničnopolitických otázkach (napríklad Líbya). Nepodarilo sa mu však realizovať mnoho sľúbených reforiem.

7. Francois Hollande (vo funkcii: 15. mája 2012 - súčasnosť)
Siedmy prezident Francúzskej republiky, volený na päťročné funkčné obdobie. Oficiálne sa stal prezidentským kandidátom Socialistickej strany a Strany ľavicových radikálov. V kampani sľuboval vytvorenie 60.000 nových pracovných miest v oblasti školstva a 150.000 pracovných miest pre mladých ľudí v chudobných oblastiach. Zaujal najmä návrhom zdaniť bohatých Francúzov až do výšky 75 percent, čo sa mu aj podarilo splniť.