Bratislava 6. septembra (TASR) - Vladimír Remek ostane už navždy prvým kozmonautom Československej socialistickej republiky (ČSSR) a súčasne prvým kozmonautom, ktorý narušil dovtedy výlučne sovietsku či americkú "návštevnosť" vesmíru.
Vladimír Remek sa narodil 26. septembra 1948 v Českých Budějoviciach. Pochádzal doslova z československej rodiny, pretože otec bol Slovák - generál vojenského letectva Československej ľudovej armády (ČSĽA), matka bola Češka.
Absolvent Vyššieho leteckého učilišťa v Košiciach nastúpil do leteckého útvaru v Českých Budějoviciach. V roku 1976 ukončil štúdiá na Vojenskej leteckej akadémii J. A. Gagarina v Moskve a nakrátko sa vrátil do leteckého útvaru v Českých Budějoviciach.
Po výbere za kandidáta na kozmonauta sa s viacerými ďalšími pripravoval na let v Stredisku prípravy kozmonautov J. A. Gagarina v Hviezdnom mestečku pri Moskve.
Na sovietskej kozmickej lodi Sojuz 28 vyštartoval do vesmíru prvý československý kozmonaut 2. marca 1978. V hodnosti kapitána ho nominovali do funkcie kozmonauta-výskumníka v posádke kozmickej lode Sojuz 28, ktorá bola prvou medzinárodnou posádkou v rámci programu Interkozmos. Veliteľom letu bol sovietsky kozmonaut plukovník Alexej Gubarev.
Vladimír Remek dnes Foto: TASR/František Iván
Posádka pracovala na palube orbitálneho komplexu Saľut 6 spolu s jeho základnou posádkou, ktorú tvorili Jurij Romanenko a Georgij Grečko. Vladimír Remek bol v poradí 87. kozmonautom vo vesmíre a jeho vesmírna púť sa skončila 10. marca 1978. Celkovo bol vo vesmíre sedem dní, 22 hodín a 18 minút (190 hodín a 18 minút). Z toho po úspešnom spojení sa Sojuzu 28 s vesmírnou stanicou Saľut 6 na nej pobudol šesť dní.
Vo vesmíre Vladimír Remek vo funkcii kozmonaut-výskumník pracoval na šiestich experimentoch pripravovaných československými vedcami. Cieľom pokusu Chlorella bolo napríklad sledovanie rozmnožovania morských rias v bezváhovom stave.
Po návrate z kozmu domov bol Vladimír Remek vedúcim pracovníkom vo výskumnom vojenskom pracovisku v Prahe-Kbeloch, absolvoval Vojenskú akadémiu Generálneho štábu ZSSR v Moskve a do roku 1990 bol potom vojenským pilotom ČSĽA. Od roku 1990 pôsobil ako riaditeľ Vojenského múzea letectva a kozmonautiky v Prahe-Kbeloch a v júni 1995 odišiel z armády do zálohy v hodnosti plukovníka.
Jeho ďalší pracovný osud bol znovu spojený s Ruskom, kde bol obchodným zástupcom českej firmy i vedúcim jej zastúpenia v Moskve. Neskôr do roku 2004 pôsobil na českom veľvyslanectve v Moskve.
Vladimír Remek si ako vojak v roku 1990 musel podľa zákona ukončiť členstvo v Komunistickej strane Československa (KSČ). Už druhé volebné obdobie pôsobí v belgickom Bruseli ako poslanec Európskeho parlamentu za Českú republiku ako nezávislý kandidát za Komunistickú stranu Čiech a Moravy (KSČM).
K. PACNER: Let V. Remeka do kozmu bola od Sovietov náplasť za okupáciu ČSSR
Do roku 1978 lietali do vesmíru len americkí alebo sovietski kozmonauti. Občan Československa Vladimír Remek bol prvý kozmonaut z inej krajiny, ktorý sa dostal na obežnú dráhu. Dôvodov bolo viac. Podľa českého spisovateľa a novinára Karla Pacnera Američania po roku 1975 stratili záujem o spoločné projekty so Sovietskym zväzom. Medzi oboma veľmocami sa v tom čase opäť prehĺbilo napätie a Američania sa obávali úniku citlivých informácií, využiteľných v zbrojárskom priemysle. Sovietsky zväz si preto našiel nový propagandistický cieľ, že do vesmíru sa dostanú aj zástupcovia krajín zo socialistického bloku.
Pacner tvrdí, že Sovieti napokon uprednostnili Československo z politických dôvodov. "Ja si myslím, že na rozhodnutí o lete československého kozmonauta najviac zavážil zámer kompenzovať udalosti roku 1968 a dal sa zdôvodniť podielom vedeckého výskumu," povedal pre TASR Pacner. Československo malo totiž najväčší podiel na nepilotovanej časti vesmírneho programu Interkozmos, čo zahŕňalo najviac prístrojov na družiciach a sondách, ktoré leteli k Venuši a Marsu.
