Attack on Prime Minister
News in English
Vlajku vztýčil nový český prezident Miloš Zeman za pomoci predsedu Európskej komisie Josého Manuela Barrosa.
Autor TASR
Praha 4. apríla (TASR) - Ostrú kritiku vztýčenia vlajky Európskej únie nad Pražským hradom zverejnil dnes prostredníctvom internetu Inštitút Václava Klausa.
"Na Pražskom hrade, sídle českých panovníkov a prezidentov, vlaje od 3. apríla 2013 bledomodré súkno so žltými hviezdami. Pre niekoho potupa, pre niekoho zadosťučinenie, pre niekoho nezaujímavý prázdny symbol." Týmito slovami sa začína kritický komentár k vztýčeniu vlajky za účasti predsedu Európskej komisie Josého Manuela Barrosa a Miloša Zemana, Klausovho nástupcu vo funkcii prezidenta ČR.
V texte sa ďalej konštatuje, že nejde o oficiálnu vlajku EÚ, pretože Európska ústava, ktorá ju mala zaviesť, bola v plebiscitoch odmietnutá a do Lisabonskej zmluvy sa už myšlienka vlajky EÚ nezmestila. De iure ide o vlajku Rady Európy, ktorej členmi sú aj Turecko, Rusko či Azerbajdžan, čo "vlajkoví aktivisti asi vyzdvihovať nechceli". Komentár potom pripomína, že na Pražskom hrade viala v minulosti "okrem našej štátnej vlajky len nacistická vlajka so svastikou počas protektorátu. Ani komunisti si netrúfli inštalovať tam červenú vlajku so žltou hviezdou, kosákom a kladivom. A napokon, ak je EÚ skutočne len medzinárodnou organizáciou, zachovávajúcou suverenitu členských štátov, potom nedáva zmysel, prečo milovníci bledomodrého súkna nepresadzujú umiestnenie vlajok NATO či OSN na rovnakom mieste."
Podľa autorov komentára je však už o tom zbytočné hovoriť, pretože stúpenci vyvesenia symbolu bruselskej centralizácie mali už pred rokmi v zásade trojitú motiváciu. Prvou bolo "privlastniť si monopol na reprezentovanie prozápadnej orientácie a vystaviť svojich kritikov do pozície agentov iných civilizácií". Druhou bolo "prezentovať sa pred mocnými z Bruselu, Paríža a Berlína ako ich poslušní adoranti a uchádzať sa tak o ich podporu v domácom politickom boji". Treťou motiváciou bolo "spochybniť demokratické procesy v našej republike a zvýšiť šancu na presadenie svojich sociálnych inžinierskych projektov, ktorých realizácia je podstatne ľahšia v rámci nedemokratickej medzinárodnej organizácie, než v rámci akejkoľvek, hoci aj socialistickej, avšak predsa len legitímnej parlamentnej demokracie".
V závere komentára sa konštatuje, že "probruselský eurofanatizmus vyšiel z módy. Je to mŕtvy kôň, v najlepšom prípade kôň so zlomenou nohou. Dokonca i potlesk našich probruselských médií včerajšiemu aktu nie je tak fanatický, ako by iste bol býval pred ôsmimi rokmi. Vyzerať dnes ako eurohujer už nie je práve sexy. Preto sa akt prezidenta Zemana javí zo všetkého najviac tak akosi po sezóne. Jeho nasadanie na chromého koňa v sebe nesie podobnú komickosť, akú má snaha prepísať výsledok už skončeného futbalového zápasu kdesi v šatni. Doterajší štýl európskej integrácie svoj zápas už prehral. A na Pražskom hrade zažíva svoju exhumáciu".
"Na Pražskom hrade, sídle českých panovníkov a prezidentov, vlaje od 3. apríla 2013 bledomodré súkno so žltými hviezdami. Pre niekoho potupa, pre niekoho zadosťučinenie, pre niekoho nezaujímavý prázdny symbol." Týmito slovami sa začína kritický komentár k vztýčeniu vlajky za účasti predsedu Európskej komisie Josého Manuela Barrosa a Miloša Zemana, Klausovho nástupcu vo funkcii prezidenta ČR.
V texte sa ďalej konštatuje, že nejde o oficiálnu vlajku EÚ, pretože Európska ústava, ktorá ju mala zaviesť, bola v plebiscitoch odmietnutá a do Lisabonskej zmluvy sa už myšlienka vlajky EÚ nezmestila. De iure ide o vlajku Rady Európy, ktorej členmi sú aj Turecko, Rusko či Azerbajdžan, čo "vlajkoví aktivisti asi vyzdvihovať nechceli". Komentár potom pripomína, že na Pražskom hrade viala v minulosti "okrem našej štátnej vlajky len nacistická vlajka so svastikou počas protektorátu. Ani komunisti si netrúfli inštalovať tam červenú vlajku so žltou hviezdou, kosákom a kladivom. A napokon, ak je EÚ skutočne len medzinárodnou organizáciou, zachovávajúcou suverenitu členských štátov, potom nedáva zmysel, prečo milovníci bledomodrého súkna nepresadzujú umiestnenie vlajok NATO či OSN na rovnakom mieste."
Podľa autorov komentára je však už o tom zbytočné hovoriť, pretože stúpenci vyvesenia symbolu bruselskej centralizácie mali už pred rokmi v zásade trojitú motiváciu. Prvou bolo "privlastniť si monopol na reprezentovanie prozápadnej orientácie a vystaviť svojich kritikov do pozície agentov iných civilizácií". Druhou bolo "prezentovať sa pred mocnými z Bruselu, Paríža a Berlína ako ich poslušní adoranti a uchádzať sa tak o ich podporu v domácom politickom boji". Treťou motiváciou bolo "spochybniť demokratické procesy v našej republike a zvýšiť šancu na presadenie svojich sociálnych inžinierskych projektov, ktorých realizácia je podstatne ľahšia v rámci nedemokratickej medzinárodnej organizácie, než v rámci akejkoľvek, hoci aj socialistickej, avšak predsa len legitímnej parlamentnej demokracie".
V závere komentára sa konštatuje, že "probruselský eurofanatizmus vyšiel z módy. Je to mŕtvy kôň, v najlepšom prípade kôň so zlomenou nohou. Dokonca i potlesk našich probruselských médií včerajšiemu aktu nie je tak fanatický, ako by iste bol býval pred ôsmimi rokmi. Vyzerať dnes ako eurohujer už nie je práve sexy. Preto sa akt prezidenta Zemana javí zo všetkého najviac tak akosi po sezóne. Jeho nasadanie na chromého koňa v sebe nesie podobnú komickosť, akú má snaha prepísať výsledok už skončeného futbalového zápasu kdesi v šatni. Doterajší štýl európskej integrácie svoj zápas už prehral. A na Pražskom hrade zažíva svoju exhumáciu".
