Dva roky vojny na Ukrajine: Ruskú agresiu odštartoval Putinov prejav

Dôstojník špeciálnej jednotky ukrajinskej polície padá, keď strieľa z dela D-30 na ruské pozície pozdĺž frontovej línie, neďaleko Kreminny na Ukrajine v piatok 7. júla 2023. Foto: TASR/AP

V súčasnosti sa boje odohrávajú na 1500 kilometrov dlhej frontovej línii tiahnucej sa zo severu na juh, pričom Ukrajina je denne vystavená delostreleckým a raketovým útokom ruskej armády.

Autor TASR

24. februára 2024 7:00

Bratislava/Kyjev/Moskva 24. februára (TASR) - V sobotu 24. februára uplynú dva roky od okamihu, keď ruský prezident Vladimir Putin skoro ráno v televíznom prejave oznámil začiatok vojenskej invázie na Ukrajinu. Označil ju za "špeciálnu vojenskú operáciu" s cieľom vykonať "demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny".

V súčasnosti sa boje odohrávajú na 1500 kilometrov dlhej frontovej línii tiahnucej sa zo severu na juh, pričom Ukrajina je denne vystavená delostreleckým a raketovým útokom ruskej armády. Rakety neraz cielia na ukrajinskú energetickú sústavu, po čom zostávajú tisíce ľudí bez elektrickej energie. Podľa Kyjeva ruské jednotky vyhodili začiatkom júna 2023 do vzduchu aj veľkú Kachovskú priehradu, druhé najväčšie umelé jazero na Ukrajine, aby zabránili ukrajinským vojakom v postupe v juhoukrajinskej Chersonskej oblasti.

Žena drží svoje domáce zvieratá po tom, ako jej dom zatopilo zrútenie priehrady Kachovka v ukrajinskom Chersone v utorok 6. júna 2023.

Tažké boje sa viedli od augusta 2022 až do mája 2023 o mesto Bachmut v Doneckej oblasti, z ktorého by Rusi mohli postupovať ďalej na západ. O význame Bachmutu sa však viedli polemiky – podľa niektorých nebol strategicky až tak dôležitý a bitka mala skôr symbolický význam. Bachmut po urputných bojoch napokon padol 21. mája 2023, keď sa ho zmocnili ruské jednotky spolu s príslušníkmi žoldierskej Vagnerovej skupiny.

Ukrajinský vojak strieľa z mínometu na ruské pozície na frontovej línii pri Bachmute na Ukrajine v nedeľu 28. mája 2023.

Šéf vagnerovcov Jevgenij Prigožin sa mesiac nato pokúsil o vzburu. Po obsadení ruského mesta Rostov na Done, ktoré je jedným z hlavných logistických bodov ruských síl bojujúcich na Ukrajine, sa 24. júna 2023 vydalo jeho 25.000 bojovníkov smerom na Moskvu. Revolte predchádzali ostré nezhody Prigožina s velením ruskej armády. Majiteľ žoldierskej skupiny žiadal odvolanie ministra obrany Sergeja Šojgua a náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova. Vzburu sa ešte v ten istý deň podarilo urovnať. Samotný Prigožin zahynul pri leteckej nehode 23. augusta 2023.

Veľké nádeje vkladal Západ do ukrajinskej protiofenzívy. Kyjev ju spustil začiatkom júna 2023 sériou ofenzívnych akcií na viacerých frontoch. Ukrajinské jednotky systematicky napádali ruské zásobovacie základne a intenzívne útočili na ruské delostrelecké systémy. Ukrajincom sa postupne podarilo preniknúť tromi pásmami ruskej obrany, ale rozhodujúci prielom do jesene nedosiahli. Neúspech ofenzívy napokon verejne uznal 1. decembra 2023 aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Dym stúpa z budov v ukrajinskom meste Bachmut, kde prebiehajú ťažké boje medzi ukrajinskými a ruskými jednotkami, v stredu 26. apríla 2023.

Nepriaznivo sa vyvíjajúca situácia na fronte viedla prezidenta Zelenského k odvolaniu generála Valerija Zalužného z funkcie hlavného veliteľa ozbrojených síl Ukrajiny. Dňa 8. februára 2024 ho nahradil Olexandr Syrskyj, ktorý predtým velil ukrajinským pozemným silám.

Na snímke ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj (vľavo) a bývalý veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny Valerij Zalužnyj sa objímajú počas slávnostného ceremoniálu v piatok 9. februára 2024 v Kyjeve.

Ani jemu sa však nepodarilo udržať mesto Avdijivka, vzdialené len desať kilometrov od Donecka. Boje o toto priemyselné centrum, nad ktorým prevzali ruské jednotky kontrolu 17. februára 2024, boli jednými z najkrvavejších počas dva roky trvajúcej vojny. Ovládnutie Avdijivky predstavuje pre Moskvu prvý významnejší územný zisk od dobytia Bachmutu.

Zelenskyj v polovici februára vyhlásil, že ukrajinské jednotky sa v niektorých častiach rozľahlej frontovej línie nachádzajú pod ťažkou paľbou, pričom situáciu ovplyvňuje aj oneskorenie západnej vojenskej pomoci.

Na archívnej snímke ukrajinskí vojaci strieľajú zo samohybnej húfnice CAESAR francúzskej výroby smerom k ruským pozíciám pri Avdijivke v Doneckej oblasti na Ukrajine.

Kyjev čoraz naliehavejšie požaduje muníciu a viac rakiet s dlhým dosahom. Šéf európskej diplomacie Josep Borrell koncom januára priznal, že Európska únia nesplní svoj záväzok dodať Ukrajine do marca milión kusov delostreleckej munície, ale dokáže jej poskytnúť iba polovicu tohto množstva.

Lídri členských štátov EÚ sa na mimoriadnom februárovom summite v Bruseli dohodli na finančnej pomoci pre Ukrajinu vo výške 50 miliárd eur počas nasledujúcich štyroch rokov.

Na archívnej snímke ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

V americkom Kongrese však pomoc Ukrajine viazne. Senát síce po dlhých peripetiách 13. februára schválil 60 miliárd dolárov pre Ukrajinu, ale osud balíka v Snemovni reprezentantov je neistý. Komoru ovláda Republikánska strana a bez sprísnenia režimu na hraniciach USA s Mexikom odmieta poslať pomoc Ukrajine.

Americký prezident Joe Biden vyhlásil, že prípadné zlyhanie Kongresu Spojených štátov v otázke podpory Ukrajiny by malo blízko k "zločinu z nedbanlivosti". Riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) William Burns dodal, že ukončenie americkej pomoci Kyjevu by bola chyba "historických rozmerov".

Fotografia ukrajinského vojaka je položená na jeho hrobe v Aleji slávy na cintoríne v Charkove na Ukrajine v piatok 24. februára 2023.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg zdôraznil, že nedávne pozastavenie vojenskej pomoci zo strany USA má priamy dosah na situáciu na fronte, a vyzval republikánov v snemovni, aby pomoc schválili.

Putin medzičasom v rozhovore s americkým moderátorom Tuckerom Carlsonom odvysielanom 8. februára vyhlásil, že poraziť Rusko na Ukrajine je "nemožné".