< späť

Voľby v Nemecku 2017: Profily hlavných politických strán

Demonštrátor drží nemeckú vlajku počas demonštrácie skupiny PEGIDA proti islamizácii Západu v Drážďanoch 26. októbra 2015. Foto: TASR/AP

Občania Nemecka si v nedeľu 24. septembra zvolia nových poslancov Spolkového snemu.

Berlín/Bratislava 22. septembra (TASR) - Občania Nemecka si v nedeľu 24. septembra zvolia nových poslancov Spolkového snemu (Bundestag). TASR pri tejto príležitosti prináša profily hlavných nemeckých politických strán:

KRESŤANSKODEMOKRATICKÁ ÚNIA (Christlich Demokratische Union Deutschlands, CDU).

Táto politická strana bola založená 26. júna 1945 hneď po porážke nacizmu. Ideovo je to kresťanská demokracia, ktorú volia katolícky a protestantsky zmýšľajúci občania. Od roku 1947 v strane dominovali konzervatívne a liberálne tendencie, vyvíjala sa od stredu doprava. Od svojho prvého zjazdu v októbri 1950 v Goslari sa orientovala na trhovú ekonomiku so sociálnym rozmerom.

CDU predstavuje jeden z pilierov politického života v povojnovom Nemecku. Ide o najväčšiu stredopravú, konzervatívnu a liberálnu stranu. Zastáva proeurópsku a euroatlantickú politickú líniu. Strana má sídlo v Berlíne.

Významným predstaviteľom CDU bol konzervatívny politik a štátnik Konrad Adenauer (1876-1967). Stal sa prvým povojnovým predsedom vlády Nemecka (1949-1963), zakladateľom a prvým predsedom CDU (1950-1966).

Ďalšou významnou osobnosťou v radoch CDU bol Helmut Kohl (1930-2017). Nemeckým kancelárom bol od 1. októbra 1982 do 3. októbra 1990. Od 3. októbra 1990 do 27. októbra 1998 bol kancelárom znovuzjednoteného Nemecka. Preto ho Nemci začali označovať spojením "kancelár nemeckého zjednotenia" (Kanzler der deutschen Einheit).

Súčasnou šéfkou CDU je Angela Dorothea Merkelová (63), pochádzajúca z bývalej Nemeckej demokratickej republiky (NDR), ktorá sa do čela CDU postavila 10. apríla 2000. Nemeckou spolkovou kancelárkou je od roku 2005. V čase pádu Berlínskeho múru žila práve v tomto meste. V súčasnosti je považovaná za najvplyvnejšiu političku v Európe.

KRESŤANSKOSOCIÁLNA ÚNIA (Christlich-Soziale Union in Bayern, CSU).

CSU, považovaná za sesterskú stranu CDU, bola založená v roku 1949. Je to kresťansko-konzervatívna politická strana, pôsobiaca výlučne na území spolkovej krajiny Bavorsko. Zakladateľom CSU bol jej najvýznamnejší politik Franz Josef Strauss (1915-1988).

Súčasným predsedom CSU a zároveň ministerským prezidentom Slobodného štátu Bavorsko (Freistaat Bayern) je od októbra 2008 Horst Lorenz Seehofer (68).

V Spolkovom sneme CDU a CSU tvoria jeden poslanecký klub. Vystupujú spoločne ako blok CDU/CSU, označujú sa slovom Únia (Union).

V parlamentných voľbách 22. septembra 2013 získal blok CDU/CSU 311 zo 630 mandátov. So ziskom 41,5 percenta hlasov sa stali víťazmi volieb.

SOCIÁLNODEMOKRATICKÁ STRANA NEMECKA (Sozialdemokratische Partei Deutschlands, SPD).

Je jednou z najvýznamnejších nemeckých politických strán a najstaršou v Nemecku. Medzi jej najznámejších predsedov patria Willy Brandt, Helmut Schmidt a Gerhard Schröder.

Napriek tomu, že má strana svoje korene v robotníckom hnutí (je členom Socialistickej internacionály), najmä v posledných rokoch sa mení na stranu liberálne stredoľavej orientácie. Predsedom je od marca 2017 Martin Schulz, ktorý je hlavným politickým rivalom súčasnej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej v septembrových parlamentných voľbách. Schulz vo svojej kampani obvinil Merkelovej konzervatívcov z blokovania mnohých iniciatív svojej strany. SPD je súčasťou súčasnej tzv. veľkej koalície s Merkelovej CDU a jej sesterskou CSU.

Počiatky SPD siahajú až do 19. storočia. Po nástupe Adolfa Hitlera k moci bola strana v apríli 1933 rozpustená. Po druhej svetovej vojne ju obnovili vo všetkých okupačných zónach. V sovietskej zóne bola zlúčená s Komunistickou stranou Nemecka (KPD) a vo vtedajšej Nemeckej demokratickej republike vznikla Jednotná socialistická strana Nemecka (SED), ktorá tam vládla až do roku 1989.

V západnom Nemecku, teda v Nemeckej spolkovej republike, bola SPD dlhé roky v opozícii. V roku 1966 vstúpila s CDU a CSU do veľkej koalície. V roku 1969 vytvorila koalíciu so Slobodnou demokratickou stranou (FDP). SPD zvíťazila v parlamentných voľbách v roku 1972 a vládla až do roku 1982 v koalícii s FDP. Znovu k moci sa dostala až v roku 1998 v koalícii so stranou Spoločenstvo 90/Zelení. V rokoch 2005-2009 bola vo veľkej koalícii s CDU/CSU, po voľbách v roku 2009 prešla do opozície. V ostatných voľbách v septembri 2013 SPD skončila na druhom mieste so ziskom 25,7 percenta hlasov a v Spolkovom sneme obsadila 192 kresiel.

SPOLOČENSTVO 90/ZELENÍ (Bündnis 90/Die Grünen).

Vzniklo spojením dvoch politických subjektov. Prvý z nich - Spoločenstvo 90 - bolo založené 21. septembra 1911 v Postupime. Druhý subjekt - Zelení - vznikol 13. januára 1980 v Karlsruhe.

Prvýkrát sa táto stredoľavá politická strana dostala do nemeckého Spolkového snemu v roku 1983, vtedy ešte pod názvom Zelení. V parlamente bola zastúpená aj po voľbách v roku 1987. V roku 1993 vznikla spojením strán Zelení a Spoločenstvo 90 spoločná strana, ktorá v rovnakej podobe funguje dodnes.

Súčasťou nemeckej koaličnej vlády bola strana v rokoch 1998-2005, keď jej vtedajší líder Joschka Fischer bol ministrom zahraničných vecí a vicepremiérom. Zelení si 2. októbra 2004 na svojom zjazde v Kieli zvolili dvojčlenné vedenie. Delegáti potvrdili vo funkcii predsedu Reinharda Bütikofera a za druhú predsedníčku zvolili poslankyňu Spolkového snemu Claudiu Rothovú. Od roku 2008 viedol stranu spolu s Rothovou Nemec tureckého pôvodu Cem Özdemir. Strana je členom Európskej strany zelených a Global Greens. V roku 2013 sa stali spolupredsedami zelených na ďalšie obdobie Simone Peterová a Cem Özdemir.

Hlavným cieľom politiky zelených je udržateľný rozvoj. Významná je tiež otázka globálnej klimatickej zmeny. Zelení presadzujú, aby nemecké hospodárstvo znížilo do roku 2020 množstvovo vypustených skleníkových plynov oproti roku 1990 o 40 percent.

V predchádzajúcich voľbách v septembri 2013 získali Zelení 8,4 percenta hlasov a 63 mandátov.

ĽAVICA (Die Linke)

Táto politická strana vznikla 16. júna 2007 v Berlíne fúziou Ľavicovej strany a Volebnej alternatívy - Práca a sociálna spravodlivosť (WASG). O ich zlúčení sa hovorilo už od roku 2005. Hlavným dôvodom bola snaha etablovať sa ako celonemecká strana. V júni 2005 sa strany dohodli, že si nebudú vzájomne konkurovať vo voľbách. Za spolupredsedov novej, štvrtej najsilnejšej nemeckej strany zvolili v súlade s očakávaním niekdajšieho predsedu Strany demokratického socializmu (PDS) Lothara Biskyho a expredsedu SPD, bývalého spolkového ministra financií Oskara Lafontaina. V tom istom roku sa PDS premenovala zo Strany demokratického socializmu na Ľavicovú stranu, a to na žiadosť WASG.

K významným predstaviteľom strany v súčasnosti patria predsedovia Katja Kippingová a Bernd Riexinger a podpredsedníčka Sahra Wagenknechtová.

Opozičná Ľavica sa hlási k demokratickému socializmu, pričom deklaruje výraznejšiu ľavicovú orientáciu. Pred voľbami sa chce pokúsiť otriasť zdanlivo jasným postavením kancelárky Angely Merkelovej, a to prísľubom zmien, ktoré povedú k spravodlivosti v Nemecku.

Ľavica získala v septembri 2013 8,6 percenta hlasov a 64 mandátov v Spolkovom sneme.

ALTERNATÍVA PRE NEMECKO (Alternative für Deutschland, AfD)

V súčasnosti mimoparlamentná nacionalistická strana sa vo svojej predvolebnej kampani zasadzuje okrem iného za zákaz minaretov a verejného zvolávania k modlitbám, zákaz pokrývok hláv pre študentov i učiteľov a nariadenie pre imámov, aby viedli modlitby zásadne v nemčine.

Čelnými kandidátmi AfD v septembrových voľbách sú Alexander Gauland a Alice Weidelová.

Ustanovujúci zjazd AfD sa konal 14. apríla 2013 v Berlíne. Jej zakladateľom bol hamburský profesor ekonómie Bernd Lucke. AfD vznikla pôvodne ako platforma odporcov záchranných balíkov pre ekonomicky slabé krajiny eurozóny. V dokumentoch schválených na ustanovujúcom zjazde AfD žiadala v Európskej zmluve zmeny, ktoré by umožnili, aby sa obyvatelia krajín eurozóny mohli demokraticky rozhodnúť, či chcú alebo odmietajú euro. AfD tiež vyjadrila úmysel zaviesť švajčiarsky štýl referend, v ktorých by sa občania vyjadrovali k závažným otázkam správy krajiny vrátane ekonomických záchranných balíčkov.

Sedem mesiacov po vzniku AfD v roku 2013 sa konali parlamentné voľby. AfD získala 4,7 percenta hlasov a do Spolkového snemu sa nedostala. So ziskom siedmich mandátov však v roku 2014 uspela vo voľbách do Európskeho parlamentu.

Zakladateľ Bernd Lucke stranu opustil začiatkom júla 2015, keď delegáti na zjazde v Essene dali vo voľbe predsedu viac hlasov Frauke Petryovej. Lucke to vnímal ako posun ku xenofóbnym, krajne pravicovým a proruským pozíciám. Spolu s ním odišla aj väčšina europoslancov strany - zostali len dvaja zo siedmich. AfD vidla od roku 2015 Frauke Petryová spoločne s Jörgom Meuthenom.

Popularita AfD vzrástla počas migračnej krízy v roku 2016, keď si strana osvojila výrazne protiimigračnú politiku.

Zjazd AfD sa konal 23. apríla 2017 v  Kolíne nad Rýnom. Jeho delegáti rozhodli, že čelnými kandidátmi AfD v septembrových voľbách budú podpredseda Alexander Gauland a Alice Weidelová.

Petryová v marci 2017 oznámila, že zvažuje svoj odchod z politiky.

SLOBODNÁ DEMOKRATICKÁ STRANA (Freie Demokratische Partei, FDP).

Je liberálnou politickou stranou. Profiluje sa ako strana stredopravá. Základnými princípmi jej programu sú podľa možnosti minimálne zásahy štátu do života občanov, nedotknuteľné súkromné vlastníctvo a voľný trh.

FDP vznikla po druhej svetovej vojne v roku 1948 zlúčením krajinských liberálnych strán západných okupačných zón Nemecka. Prvým predsedom bol Theodor Heuss. Strana bola vo väčšine západonemeckých vlád v koalícii s CDU, CSU, CDU/CSU, ale aj s SPD. Po znovuzjednotení Nemecka v roku 1990 sa neskôr stala dôležitým koaličným partnerom veľkých politických strán.

Od začiatku roku 2011 začala strana prudko strácať obľubu u voličov, ale i vlastných členov. Vo voľbách v septembri 2013 stratila FDP veľkú časť svojich voličov a po viac ako 60 rokoch sa vôbec nedostala do parlamentu, získala len 4,8 percenta hlasov.

Súčasným predsedom FDP je Christian Lindner.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.