Bratislava 30. decembra (TASR) - Tlačová agentúra Slovenskej republiky ponúka výberovú chronológiu najdôležitejších udalostí, ktoré sa udiali počas prvého polroka 2023 v zahraničí.

JANUÁR

1. januára - Chorvátsko sa stalo 27. štátom schengenského priestoru a 20. členom eurozóny.

5. januára - Na Námestí svätého Petra vo Vatikáne sa konal pohreb emeritného pápeža Benedikta XVI. Na pohrebe sa zúčastnil aj dočasne poverený premiér SR Eduard Heger.

8. januára – Čína po takmer troch rokoch znovu otvorila svoje hranice, ktoré boli zatvorené kvôli pandémii COVID-19.

10. januára - Vrcholní predstavitelia Európskej únie a NATO sa v spoločnom vyhlásení zaviazali k rozšíreniu spolupráce medzi týmito dvoma inštitúciami.

11. januára - Primátor Bratislavy Matúš Vallo a ďalší zakladajúci členovia Paktu slobodných miest, ktorý združuje primátorov metropol krajín Vyšehradskej štvorky, sa stretli v Kyjeve s tamojším starostom Vitalijom Kličkom.

18. januára – Pri páde vrtuľníka, ku ktorému došlo v meste Brovary pri Kyjeve, zahynul ukrajinský minister vnútra Denys Monastyrskyj, jeho prvý námestník Jevhen Jenin a štátny tajomník Jurij Lubkovyč.

19. januára - Vláda českého premiéra Petra Fialu prežila hlasovanie o vyslovení nedôvery.

Foto: TASR - Jaroslav Novák

21. januára - Pápež František prijal v Apoštolskom paláci vo Vatikáne na osobnej audiencii delegáciu Konferencie biskupov Slovenska.

23. januára - Holandský politik Tiny Kox bol opätovne zvolený za predsedu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.

26. januára - Bosniansky parlament schválil novú vládu, na čele s vôbec prvou ženou na poste premiéra v tejto balkánskej krajine, etnickou Chorvátkou Borjanou Krištovou.

28. januára - Víťazom prezidentských volieb v Českej republike sa stal armádny generál vo výslužbe Petr Pavel.

Foto: TASR- Jakub Kotian

FEBRUÁR

3. februára - Spojené štáty oznámili, že sledujú údajné čínske špionážne balóny nad svojím územím.

5. februára - Česká republika ukončila kontroly na hraniciach so Slovenskom. Mimoriadne opatrenie zaviedlo Česko 29. septembra 2022.

6. februára - Český prezident Miloš Zeman pricestoval na rozlúčkovú návštevu Slovenska. S prezidentkou Zuzanou Čaputovou sa stretli vo Vysokých Tatrách.

- Juhovýchod Turecka zasiahli zemetrasenia s magnitúdami 7,8 a 7,5. Európska únia zmobilizovala pátracie a záchranné tímy. Turecko požiadalo o aktiváciu Mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany EÚ.

8. februára - Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj absolvoval audienciu u britského kráľa Karola III.

9.februára – V Bruseli sa konalo mimoriadne zasadnutie Európskej rady. Hlavnými témami summitu boli migrácia, ekonomická situácia v EÚ s dôrazom na vnútorný trh a konkurencieschopnosť a agresia Ruska voči Ukrajine.

11. februára - Arménsko a Turecko po 35 rokoch po prvý raz otvorili hraničný priechod medzi oboma krajinami pre dodávky humanitárnej pomoci do oblasti postihnutej ničivým zemetrasením.

13. februára - Na webové stránky NATO zaútočili hackeri.

15. februára - Škótska premiérka Nicola Sturgeonová po ôsmich rokoch odstúpila z funkcie.

17. februára — Vedenie vládnucej Komunistickej strany Číny deklarovalo "rozhodné víťazstvo" v boji proti ochoreniu COVID-19.

- Armáda USA oznámila, že pri útoku vrtuľníkom pod velením amerických síl na severovýchode Sýrie zahynul vysokopostavený vodca teroristickej organizácie Islamský štát Hamza al-Homsí.

20. februára - Čínsky diplomat Wang I pricestoval do Moskvy na rokovania.

- Americký prezident Joe Biden dorazil do Kyjeva na vopred neohlásenú návštevu.

21. februára - Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil pozastavenie plnenia záväzkov, ktoré vyplývajú z Dohody o znížení počtu strategických zbraní (Nová dohoda START) so Spojenými štátmi, na základe ktorej boli vykonávané vzájomné inšpekcie jadrových zbraní.

- Putin anuloval dekrét z roku 2012 týkajúci sa zmrazeného konfliktu v Podnestersku. Dekrét určoval, že definitívne riešenie konfliktu je možné výlučne za podmienky "zachovania suverenity, územnej celistvosti a neutrality Moldavskej republiky".

Foto: TASR/AP

22. februára - Lídri krajín Bukurešťskej deviatky vrátane prezidentky SR Zuzany Čaputovej rokovali vo Varšave pri príležitosti prvého výročia ruskej vojenskej agresie na Ukrajine o posilnení bezpečnosti v regióne a ďalšej podpore Ukrajiny.

26. februára - Delegácie vysokopostavených izraelských a palestínskych predstaviteľov sa stretli na rokovaniach v Jordánsku. Prisľúbili, že sa budú snažiť zabrániť ďalšiemu násiliu.

27. februára - Spojené kráľovstvo a Európska únia dosiahli zásadnú politickú dohodu o vyriešení obchodného sporu týkajúceho sa Severného Írska, ktorý viedli po brexite.

- Európska únia oznámila, že predĺžila o jeden rok platnosť sankcií voči Bielorusku, ktoré zaviedla z dôvodu pokračujúceho utláčania opozície v krajine a podpory ruskej vojny na Ukrajine.

28. februára - Jednotky afganského radikálneho hnutia Taliban zabili vysokopostaveného veliteľa džihádistickej organizácie Islamský štát, Kárího Fatáha.

- Ruský prezident Vladimir Putin podpísal zákon, ktorý pozastavuje účasť Ruska na Dohode o znížení počtu strategických zbraní (Nová dohoda START) so Spojenými štátmi.

MAREC

2. marca - Ministri zahraničných vecí USA a Ruska - Antony Blinken a Sergej Lavrov - absolvovali krátke stretnutie v Naí Dillí, kde sa zúčastnili na summite šéfov diplomacií skupiny G20.

5. marca - Členské krajiny OSN sa po vyše 15 rokoch rozhovorov dohodli na texte prvého medzinárodného dohovoru o ochrane otvoreného mora.

6. marca - Dočasne poverený slovenský premiér Eduard Heger sa v Jeruzaleme stretol s izraelským predsedom vlády Benjaminom Netanjahuom.

7. marca - Na Slovensko pricestoval na trojdňovú návštevu holandský kráľovský pár.

- Do prevádzky uviedli zmodernizovaný Schengenský informačný systém, najväčší systém zdieľania informácií pre bezpečnosť a riadenie hraníc v Európe.

- Americkí predstavitelia získali a preskúmali nové informácie, ktoré naznačujú, že za minuloročné výbuchy na plynovode Nord Stream je zodpovedná "proukrajinská skupina".

9. marca - Armádny generál vo výslužbe Petr Pavel zložil na Pražskom hrade prezidentský sľub a stal sa tak v poradí štvrtým prezidentom samostatnej Českej republiky.

10. marca - Čínsky vodca Si Ťin-pching získal svoj tretí päťročný mandát na výkon prezidentskej funkcie.

- Európska komisia a šéf diplomacie EÚ Josep Borrell prijali spoločné oznámenie o posilnenej stratégii námornej bezpečnosti EÚ.

- Irán a Saudská Arábia dosiahli dohodu o obnovení diplomatických vzťahov a opätovnom otvorení veľvyslanectiev v oboch krajinách.

11. marca - Li Čchiang, jeden z najvernejších spojencov čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, bol vymenovaný za nového premiéra Číny.

12. marca - Jevgenij Prigožin, šéf ruskej súkromnej vojenskej spoločnosti Vagnerova skupina bojujúcej na Ukrajine oznámil, že chce v roku 2024 kandidovať na úrad ukrajinského prezidenta.

13. marca – Novozvolený český prezident Petr Pavel pricestoval na dvojdňovú návštevu Slovenska.

- Rusko súhlasilo s predĺžením dohody o vývoze obilnín z ukrajinských čiernomorských prístavov iba o ďalších 60 dní.

17. marca - Medzinárodný trestný súd v Haagu vydal zatýkací rozkaz na ruského prezidenta Vladimira Putina pre jeho činy na Ukrajine.

18. marca - Ruský prezident Vladimir Putin pricestoval na Krymský polostrov pri príležitosti deviateho výročia jeho anexie od Ukrajiny.

- Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan oznámil predĺženie dohody, ktorá umožňuje vývoz ukrajinských obilnín cez Čierne more aj po invázii Ruska na Ukrajinu.

20. marca - Prezident Spojených štátov Joe Biden podpísal zákon o odtajnení informácií tajných služieb o pôvode koronavírusu, ktorý spôsobil pandémiu ochorenia COVID-19.

21. marca - Vladimir Putin a Si Ťin-pching podpísali dokumenty o strategickej spolupráci medzi Ruskom a Čínou a obvinili Spojené štáty z podkopávania bezpečnosti vo svete.

22. marca – Výbor Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu odporučil plénu neschváliť slovenského kandidáta Martina Klusa za člena Európskeho dvora audítorov.

23. marca – Lídri členských krajín Európskej únie na summite v Bruseli podporili plán spoločného nákupu a poskytnutia milióna kusov delostreleckej munície Ukrajine počas nasledujúcich 12 mesiacov.

24. marca - Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič a britský minister zahraničných vecí James Cleverly podpísali v Londýne takzvaný Windsorský rámec, ktorý má v pobrexitovom usporiadaní uľahčiť tok tovarov medzi Severným Írskom a Veľkou Britániou.

Foto: TASR

25. marca - Rusko uzavrelo so susedným Bieloruskom dohodu, ktorá umožňuje Moskve rozmiestniť taktické jadrové zbrane na bieloruskom území.

26. marca - Honduras prerušil diplomatické vzťahy s Taiwanom. Čína oznámila, že nadviazala oficiálne diplomatické vzťahy s Hondurasom.

27. marca - Poslanci maďarského parlamentu schválili návrh ratifikovania vstupu Fínska do Severoatlantickej aliancie. O vstupe Švédska do NATO zákonodarný zbor nerozhodol.

30. marca - Poslanci tureckého parlamentu schválili žiadosť Fínska o vstup do Severoatlantickej aliancie.

31. marca - Dočasne poverený premiér SR Eduard Heger sa v Kyjeve stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

APRÍL

1. apríla - Rusko na mesiac prevzalo rotujúce predsedníctvo v Bezpečnostnej rade Organizácie Spojených národov.

- Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan podpísal rozhodnutie tureckého parlamentu ratifikovať členstvo Fínska v NATO.

3. apríla - Členovia slovenskej a českej vlády sa stretli na rokovaní v Trenčíne. Témou rokovania bola vojna na Ukrajine, obranná či cezhraničná spolupráca.

4. apríla - Fínsko sa oficiálne stalo 31. členskou krajinou Severoatlantickej aliancie.

- Koalícia síl pod vedením Američanov v Sýrii pomocou dronu zabila vysokopostaveného veliteľa džihádistickej organizácie Islamský štát Chálida Ajdda Ahmada al-Džabúrího.

5. apríla - Odchádzajúca fínska premiérka Sanna Marinová po prehre v parlamentných voľbách oznámila, že v septembri odstúpi z postu líderky Sociálnodemokratickej strany Fínska. Nasledujúci deň podala demisiu.

9. apríla - Vodcovia ozbrojených hnutí Hizballáh a Hamas sa stretli v libanonskom hlavnom meste Bejrút, kde diskutovali o "pripravenosti osi odporu" proti Izraelu.

11. apríla - Filipíny a Spojené štáty odštartovali doposiaľ najväčšie spoločné vojenské cvičenia, na ktorých sa zúčastnilo takmer 18.000 vojakov z oboch krajín.

12. apríla - Organizácia Spojených národov potvrdila, že bola prerušená preprava obilnín na základe dohôd uzavretých medzi Ruskom, Ukrajinou, Tureckom a OSN, ktoré umožnili obnoviť prepravu obilia z Ukrajiny na svetové trhy.

16. apríla - Ministri životného prostredia a klímy z krajín G7 vo vyhlásení po rokovaniach v Japonsku prisľúbili, že do roku 2040 ukončia ďalšie znečisťovania plastami vo svojich krajinách.

18. apríla - Poslanci Európskeho parlamentu v Štrasburgu schválili dohodu o bezvízovom režime pri krátkodobých pobytoch pre občanov Kosova.

- Poľsko a Ukrajina sa dohodli na obnove prepravy ukrajinského obilia cez poľské územie.

19. apríla - Európska komisia zažalovala Slovensko na Súdnom dvore EÚ kvôli tomu, že účinne nerieši otázku segregácie rómskych detí vo vzdelávaní.

- Prezidentka SR Zuzana Čaputová a taliansky prezident Sergio Mattarella navštívili Vojenskú základňu Malacky-Kuchyňa.

Foto: TASR - Michal Svítok

20. apríla - Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg pricestoval na neohlásenú návštevu Kyjeva.

25. apríla - Americký prezident Joe Biden oznámil, že v budúcoročných voľbách sa chce opätovne uchádzať o najvyšší politický post v Spojených štátoch.

26. apríla - Afganské vládnuce radikálne hnutie Taliban zabilo vysokopostaveného vodcu džihádistickej skupiny Islamský štát, ktorý stál za samovražedným útokom na kábulské letisko v auguste 2021.

- Európska obranná agentúra a americké ministerstvo obrany oficiálne podpísali dohodu, ktorá má zabezpečiť pevnejšiu spoluprácu v špecifických oblastiach obrany vrátane výmeny informácií.

28. apríla - Prezidentka SR Zuzana Čaputová spolu s českým prezidentom Petrom Pavlom pricestovali na návštevu Kyjeva.

- Dánske ministerstvo obrany potvrdilo, že má k dispozícii desiatky fotografií špecializovanej lode SS-750 s miniponorkou plaviacej sa pod ruskou vlajkou, ktoré boli zhotovené v Baltskom mori v septembri minulého roka len niekoľko dní pred výbuchmi na podmorskom plynovode Nord Stream.

30. apríla – Predpokladaného vodcu teroristickej skupiny Islamský štát, s krycím menom abú Husajn aj-Kurajší, zabili v Sýrii počas operácie, ktorú vykonala turecká spravodajská služba MIT.

MÁJ

2. mája - Európska komisia dočasne zakázala dovoz pšenice, kukurice, repky a slnečnicových semien z Ukrajiny. Opatrenia trvali do 5. júna.

- Summit OSN o Afganistane sa v Katare skončil bez formálneho uznania afganskej vlády vedenej fundamentalistickým hnutím Taliban. Zástupcovia hnutia Taliban na konferencii v Dauhe neboli prítomní.

5. mája - Svetová zdravotnícka organizácia odvolala globálny stav núdze v súvislosti s ochorením COVID-19.

- Irán a Sýria sa dohodli na posilnení svojich vzťahov a ekonomickej spolupráce zameranej na rozvoj a rekonštrukciu.

6. mája - Karol III. bol vo Westminsterskom opátstve v Londýne korunovaný za britského kráľa. Po ňom bola korunovaná za kráľovnú jeho manželka Kamila. Na korunovácii bola prítomná aj slovenská prezidentka Zuzana Čaputová.

7. mája - Sýria sa po takmer 12 rokoch vrátila do Ligy arabských štátov. Katar napriek tomu vyhlásil, že neobnoví vzťahy so Sýriou. Diplomatické zbližovanie s vládou Sýrie vylúčili aj Nemecko a Európska únia.

9. mája — Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pricestovala do Kyjeva pri príležitosti Dňa Európy.

15. mája - Američanka Amy Popeová bola na mimoriadnom zasadnutí zvolená za prvú ženu, ktorá povedie Agentúru OSN pre migráciu.

16. mája – Island, ako predsednícka krajina Výboru ministrov Rady Európy (RE) organizoval 4. summit hláv štátov a vlád RE. Slovensko na ňom zastupovala prezidentka Zuzana Čaputová.

17. mája - Lídri členských krajín Rady Európy podporili na summite na Islande vznik registra škôd spôsobených ruskou inváziou na Ukrajine.

- Rusko súhlasilo s predĺžením platnosti dohody o vývoze ukrajinského obilia cez Čierne more o dva mesiace.

18. mája - Čínsky prezident Si Ťin-pching hostil stredoázijský summit v snahe posilniť regionálny vplyv.

19. mája - V Japonsku sa konal trojdňový summit lídrov skupiny G7. Lídri sa dohodli na nových sankciách proti Rusku.

- V Saudskej Arábii sa konal 32. summit Ligy arabských štátov. Prvýkrát od začiatku občianskej vojny v Sýrii v marci 2011 naň dostal pozvánku aj sýrsky prezident Bašár Asad. Na summit pricestoval tiež ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

- Saudská Arábia oficiálne vyhlásila svoju neutralitu ohľadne rusko-ukrajinského konfliktu.

23. mája - Česká ministerka obrany Jana Černochová a jej rezortný partner Lloyd Austin podpísali v Pentagone dohodu o obrannej spolupráci Česka so Spojenými štátmi.

Foto: TASR Ján Krošlák

24. mája - Na hraniciach SR s Rakúskom, Maďarskom, Poľskom, Českom a na medzinárodných letiskách sa dočasne obnovili kontroly.

25. mája - Ministri obrany Ruska a Bieloruska podpísali dokument o rozmiestnení ruských taktických jadrových zbraní na území Bieloruska.

28. mája - Víťazom druhého kola prezidentských volieb v Turecku sa stal úradujúci prezident Recep Tayyip Erdogan.

29. mája - Ruský prezident Vladimir Putin podpísal zákon o vypovedaní Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe.

31. mája - Predseda vlády SR Ľudovít Ódor sa v Bratislave stretol s českým premiérom Petrom Fialom. Hovorili o možnosti zapojenia sa do povojnovej obnovy Ukrajiny či energetike.

JÚN

1. júna - Členské krajiny Európskej únie rozhodli, že EÚ ako organizácia pristúpi k Dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor).

5. júna – Európska komisia predĺžila do 15. septembra platnosť dohody s piatimi štátmi EÚ susediacimi s Ukrajinou vrátane Slovenska. Na jej základe môžu zakazovať predaj niektorých agrokomodít z Ukrajiny na svojom území, aby chránili domácich poľnohospodárov.

6. júna – Ukrajina obvinila Rusko, že vyhodilo do vzduchu veľkú priehradu Nova Kachovka na rieke Dneper na juhu Chersonskej oblasti.

– Na Bratislavskom hrade sa uskutočnil summit Bukureštskej deviatky. Spoluhostiteľmi summitu boli aj rumunský prezident Klaus Werner Iohannis a poľský prezident Andrzej Duda.

7. júna - Európska komisia oznámila, že dopĺňa európsku zdravotnú úniu o ďalší pilier: o nový, komplexný prístup k duševnému zdraviu. Na rôzne súvisiace iniciatívy vyčlení 1,23 miliardy eur.

8. júna - Ministri vnútra členských krajín EÚ sa dohodli na zmene pravidiel v oblasti migrácie a azylovej politiky EÚ.

9. júna - Bývalý britský premiér Boris Johnson odstúpil z funkcie poslanca Dolnej snemovne. Oznámili mu totiž, že bude čeliť postihu za zavádzanie parlamentu pri afére známej ako Partygate.

12. júna – Vláda amerického prezidenta Joea Bidena oznámila, že Spojené štáty znova vstúpia do Organizácie OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru. Jeho predchodca Donald Trump rozhodol o vystúpení z UNESCO.

13. júna - Palestínsky prezident Mahmúd Abbás pricestoval na návštevu Pekingu.

- Súd uznal bývalého českého premiéra Petra Nečasa za vinného v kauze takzvaných trafík pre poslancov strany ODS a uložil mu 2,5-ročný podmienečný trest a pokutu vo výške milión českých korún (približne 42.000 eur). Vinná je aj jeho manželka Jana a bývalý námestník ministra pôdohospodárstva Roman Boček.

Foto: TASR/Michal Svítok

17. júna - Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka sa stretol v Užhorode s generálnym prokurátorom Ukrajiny Andrijom Kostinom. Venovali sa stavu vyšetrovaní vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti na Ukrajine.

18. júna - Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken pricestoval do čínskej metropoly Peking na diplomatickú misiu zameranú na zmiernenie napätia vo vzťahoch Spojených štátov a Číny.

19. júna - Spojené arabské emiráty a Katar po šiestich rokoch oznámili obnovenie vzájomného diplomatického zastúpenia.

– Členské krajiny OSN schválili prvý medzinárodný dohovor o ochrane otvoreného mora.

23. júna - Ruská Federálna bezpečnostná služba obvinila šéfa žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina z pokusu rozpútať "občiansku vojnu" a vyzvala jeho bojovníkov, aby ho zadržali.

24. júna - Jevgenij Prigožin vyhlásil, že so svojimi bojovníkmi obsadil veliteľstvo ruskej armády v Rostove nad Donom a získal kontrolu nad všetkými miestnymi vojenskými objektami, vrátane letiska. Vstúpili aj do Lipeckej oblasti.

- Ruské úrady vyhlásili v Moskve a Moskovskej oblasti "režim protiteroristickej operácie".

- Vodca žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin neskôr nariadil svojim jednotkám, aby zastavili svoj pochod na Moskvu.

30. júna - Bezpečnostná rada OSN rozhodla o ukončení desať rokov trvajúcej mierovej misie v západoafrickom štáte Mali.

JÚL

1. júla – Česká republika na rok prebrala predsedníctvo vo Vyšehradskej skupine.

- Španielsko na pol roka prebralo rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ.

4. júla - Členské štáty NATO predĺžili mandát generálneho tajomníka Jensa Stoltenberga o jeden rok do 1. októbra 2024.

Foto: TASR/Jaroslav Novák

- Slovenský premiér Ľudovít Ódor sa v Prahe stretol s predsedom českej vlády Petrom Fialom a prezidentom Petrom Pavlom. Rokovali o energetickej a obrannej spolupráci, situácii na Ukrajine, migrácii či revízii dlhodobého rozpočtu EÚ.

6. júla - Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pricestoval do Prahy. Absolvoval stretnutia s prezidentom ČR Petrom Pavlom, premiérom Petrom Fialom a predsedami oboch komôr parlamentu. Témou rokovaní bola vojenská podpora Ukrajiny a summit NATO vo Vilniuse.

7. júla - Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pricestoval na Slovensko. Absolvoval stretnutia s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou, premiérom Ľudovítom Ódorom, predsedom Národnej rady SR Borisom Kollárom, expremiérom Eduardom Hegerom a bývalým ministrom obrany Jaroslavom Naďom.

- Koalícia holandského premiéra Marka Rutteho sa rozpadla pre konflikt týkajúci sa migrantov. Premiér odovzdal svoju demisiu kráľovi Viliamovi Alexandrovi.

11. júla - V litovskom Vilniuse sa konal dvojdňový summit Severoatlantickej aliancie. Na summite sa zúčastnil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

- Prezidenti Srbska a Čiernej hory sa dohodli na urovnaní napätých vzťahov.

13. júla - Minister vnútra SR Ivan Šimko absolvoval pracovnú cestu do Českej republiky. Hlavnou témou rokovaní s českým ministrom vnútra Vítom Rakušanom bola problematika nelegálnej migrácie.

- Šéfovia diplomacií skupiny Slavkovského formátu navštívili Severné Macedónsko. Cieľom cesty bolo prerokovanie stavu prístupového procesu Severného Macedónska do EÚ.

16. júla – EÚ a Tunisko sa dohodli na posilnení spolupráce v oblasti migrácie.

17. júla - V Bruseli sa konal dvojdňový summit predstaviteľov Európskej únie a Spoločenstva štátov Latinskej Ameriky a Karibiku. Slovensko zastupoval predseda vlády Ľudovít Ódor.

- Vypršala platnosť dohody umožňujúcej Ukrajine bezpečne vyvážať obilie cez Čierne more na svetový trh.

20. júla - Rada Európskej únie o ďalších šesť mesiacov predĺžila sankcie zamerané na konkrétne odvetvia hospodárstva Ruska.

24. júla - Predčasné parlamentné voľby v Španielsku skončili patovou situáciou. Žiadna zo strán nezískala väčšinu v parlamente. Voľby vyhrala konzervatívna a opozičná Ľudová strana vedená Albertom Núňezom Feijóom.

25. júla - Španielsky kráľ Filip VI. poveril doterajšieho premiéra Pedra Sáncheza vedením dočasnej vlády.

26. júla - Prezidenta západoafrického štátu Niger Mohameda Bazouma zadržala skupina príslušníkov prezidentskej gardy.

27. júla - Nigerská armáda oznámila, že zvrhla tamojšieho prezidenta i vládu. Pozastavila činnosť všetkých inštitúcií v krajine a uzatvorila hranice. Za nového vodcu krajiny armáda vyhlásila generála Abdourahamana Tchianiho.

- Ruský minister obrany Sergej Šojgu sa v Pchjongjangu stretol s vodcom Kim Čong-unom. Zhovárali sa o otázkach regionálnej, národnej i medzinárodnej obrany a bezpečnosti.

AUGUST

3. augusta - Pri potýčkach medzi džihádistickými skupinami na severozápade Sýrie zahynul vodca extrémistickej organizácie Islamský štát abú Husajn Husajní Kurajší.

9. augusta - Lídri Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov nariadili aktiváciu pohotovostných jednotiek ECOWAS pre ich prípadné nasadenie v Nigeri.

17. augusta - Svetová zdravotnícka organizácia otvorila svoj prvý summit o tradičnej medicíne, ktorý sa konal v rámci stretnutia ministrov zdravotníctva skupiny G20 v indickom meste Gándhínagar.

- Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Daniel Zmeko navštívil frontovú líniu v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny.

Foto: TASR- Martin Baumann

22. augusta - Výkonný podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans odstúpil z funkcie člena exekutívy EÚ. Európsku zelenú dohodu a post výkonného podpredsedu EK po Timmermansovi pridelili slovenskému eurokomisárovi Marošovi Šefčovičovi.

- V Johannesburgu sa konal 15. summit skupiny BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína, Južná Afrika). Ruský prezident Vladimir Putin sa na ňom zúčastnil prostredníctvom videokonferencie.

23. augusta - Desať ľudí zahynulo pri havárii súkromného lietadla severne od Moskvy. Medzi obeťami bol aj vodca žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin.

24. augusta - Japonsko začalo vypúšťať rádioaktívnu vodu z Fukušimy do oceánu.

SEPTEMBER

4. septembra – Začal sa Africký klimatický summit. Predstavitelia vlád, podnikov, medzinárodných organizácií a občianskej spoločnosti diskutovali o spôsoboch, ako znížiť emisie skleníkových plynov a zároveň sa prispôsobiť narastajúcim dôsledkom klimatickej krízy.

- Izraelský prezident Jicchak Herzog navštívil Slovensko. Na stretnutí s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou sa venovali situácii na Ukrajine a Blízkom východe. Izraelský prezident diskutoval aj s premiérom SR Ľudovítom Ódorom.

Foto: TASR Pavel Neubauer

- V Soči sa konali rokovania medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a jeho tureckým náprotivkom Recepom Tayyipom Erdoganom o obnovení tzv. čiernomorskej obilnej dohody.

5. septembra - Ministri zahraničných vecí Grécka a Turecka sa dohodli na obnovení kontaktov na vysokej úrovni a na hľadaní nových prístupov k riešeniu problémov.

6. septembra - V Bukurešti sa konal summit predstaviteľov Iniciatívy troch morí. Slovensko zastupovala prezidentka Zuzana Čaputová.

- Európska komisia podpísala s Tureckom zmluvu, na základe ktorej poskytne ďalších 781 miliónov eur na podporu najzraniteľnejších skupín migrantov žijúcich na tureckom území.

7. septembra - Poslanci Európskeho parlamentu z Výboru pre kultúru a vzdelávanie pozmenili a doplnili návrh európskeho zákona o slobode médií. Členské štáty EÚ majú zabezpečiť a chrániť pluralitu a nezávislosť médií pred vládnymi, politickými a ekonomickými vplyvmi aj súkromnými záujmami.

9. septembra - Africká únia sa stala novým stálym členom skupiny G20 na základe pozvania Indie.

10. septembra - Arménmi obývaný separatistický región Náhorný Karabach v Azerbajdžane si za nového prezidenta zvolil 45-ročného šéfa bezpečnostnej rady povstaleckej vlády Samvela Šahramanjana.

12. septembra - Severokórejský vodca Kim Čong-un pricestoval do Ruska. Stretol sa s gubernátorom Prímorského kraja Olegom Kožemjakom a ruským ministrom životného prostredia Alexandrom Kozlovom. Diskutovali o spoločných projektoch zahŕňajúcich rozvoj cestovného ruchu a poľnohospodárstva, výstavbu.

- Poľsko predĺžilo zákaz na dovoz ukrajinského obilia.

13. septembra - Ruský prezident Vladimir Putin rokoval so severokórejským vodcom Kim Čong-unom. Na rokovaniach sa zúčastnili aj ruskí ministri obrany a zahraničných vecí - Sergej Šojgu a Sergej Lavrov.

15. septembra - Vrchný súd v Prahe zrušil prvostupňový rozsudok Mestského súdu v Prahe, ktorý oslobodil českého expremiéra Andreja Babiša a bývalú manažérku Agrofertu Janu Nagyovú v kauze Farmy Čapí hnízdo.

- Európska komisia nepredĺžila embargo na štyri agrokomodity z Ukrajiny.

- Poľsko, Maďarsko a Slovensko predĺžili zákaz dovozu ukrajinských agrokomodít.

18. septembra - Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa v New Yorku stretla s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom. Diskutovali o dominantných témach zasadnutia Valného zhromaždenia OSN, najmä o bezpečnostnej situácii v súvislosti s vojnou na Ukrajine a riešení klimatickej krízy.

19. septembra - Prezidentka SR Zuzana Čaputová absolvovala v New Yorku bilaterálne rokovania s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom, ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským či moldavskou prezidentkou Maiou Sanduovou.

20. septembra - Poľsko zastavilo dodávky svojich zbraní Ukrajine. K tomuto kroku došlo v súvislosti so spormi medzi Varšavou a Kyjevom o dovoz ukrajinského obilia do Poľska.

25. septembra - Poľsko oznámilo kontroly na hraničných priechodoch so Slovenskom.

28. septembra - Líder separatistického Náhorného Karabachu Samvel Šahramanjan nariadil rozpustiť do konca roka všetky štátne inštitúcie. Vyhlásil, že republika Náhorný Karabach od 1. januára 2024 "prestáva existovať".

- Európska únia schválila predĺženie dočasnej ochrany pre ľudí utekajúcich pred útočnou vojnou Ruska proti Ukrajine. Utečenci môžu v bloku zotrvať do 4. marca 2025.

29. septembra - Ukrajina bola zvolená do Rady guvernérov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu spolu s ďalšími desiatimi štátmi.

OKTÓBER

1. októbra - Istanbulský dohovor vstúpil do platnosti pre EÚ ako organizáciu 27 členských krajín.

2. októbra - Ministri zahraničných vecí Európskej Únie absolvovali v Kyjeve stretnutie, aby preukázali Ukrajine podporu. Išlo o prvé stretnutie všetkých ministrov mimo územia EÚ.

4. októbra - Poľsko, Česko a Rakúsko zaviedli dočasné náhodné kontroly na hraniciach so SR.

Foto: TASR - Adriána Hudecová

5. októbra - Na vnútornej hranici Slovenska s Maďarskom sa obnovili kontroly.

- Lídri na summite Európskeho politického spoločenstva rokovali o zlepšení spolupráce, napätí medzi Srbskom a Kosovom i o energetickej bezpečnosti. Na summit pricestoval aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

- Poslanci Európskeho parlamentu z výborov pre rozpočet a zahraničné veci schválili rozsiahly balík pomoci na roky 2024 – 2027 v hodnote 50 miliárd eur pre Ukrajinu.

- Rakúsky prezident Alexander Van der Bellen absolvoval s manželkou neformálnu návštevu na Slovensku. Stretol sa s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou. Na neformálnom stretnutí v Slovenskej národnej galérii diskutovali aj o aktuálnej politickej situácii v oboch krajinách.

7. októbra - Hnutie Hamas oznámilo začiatok novej vojenskej operácie proti Izraelu. Pri útoku na Izrael zahynulo vyše 1200 ľudí, väčšinou civilistov. Militanti tiež zajali vyše 240 rukojemníkov.

Foto: TASR/AP

8. októbra - Izraelský bezpečnostný kabinet vyhlásil vojnový stav.

9. októbra - Rada Európskej únie vymenovala Slovenku Katarínu Kaszasovú za členku Európskeho dvora audítorov.

- Izraelský minister obrany Joav Gallant nariadil "úplnú blokádu" pásma Gazy.

10. októbra - Česko predĺžilo dočasné náhodné kontroly na hranici so Slovenskom.

12. októbra - Poľsko a Rakúsko predĺžili dočasné kontroly na hraniciach so Slovenskom.

- Predsedníctvo Strany európskych socialistov rozhodlo o pozastavení členstva slovenských politických strán Smer-SD a Hlas-SD.

13. októbra - Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka rezignoval na post podpredsedu Európskeho parlamentu. Vo funkcii ho nahradil Martin Hojsík.

- Burkina Faso a Rusko podpísali dohodu o výstavbe jadrovej elektrárne v tejto západoafrickej krajine.

17. októbra - Poľská vládnuca strana Právo a spravodlivosť zvíťazila v parlamentných voľbách.

- Slovenské poslankyne Európskeho parlamentu Monika Beňová a Katarína Roth Neveďalová ukončili svoje členstvo v Skupine progresívnej aliancie socialistov a demokratov v EP.

18. októbra - Ruský prezident Vladimir Putin sa stretol s čínskym lídrom Si Ťin-pchingom. Rokovania sa uskutočnili v rámci fóra iniciatívy Jeden pás, jedna cesta. Čínsky prezident vyzval na spoločné úsilie Číny a Ruska o "zabezpečenie medzinárodnej spravodlivosti".

19. októbra - Vláda českého premiéra Petra Fialu prežila hlasovanie o vyslovení nedôvery.

24. októbra - Francúzsky prezident Emmanuel Macron pricestoval do Tel Avivu, aby vyjadril solidaritu s Izraelom. Stretol sa s izraelským prezidentom Jicchakom Herzogom a premiérom Benjaminom Netanjahuom. Rokoval aj s palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom.

25. októbra - Ruský parlament definitívne schválil odstúpenie od ratifikácie medzinárodnej Zmluvy o úplnom zákaze jadrových skúšok.

NOVEMBER

1. novembra - Česko, Poľsko a Maďarsko predĺžili dočasné náhodné kontroly na hraniciach so Slovenskom.

3. novembra - Rakúsko predĺžilo kontroly na hraniciach so SR.

4. november - Predsedníčka Európskej komisie pricestovala na návštevu Kyjeva, kde rokovala o možnom rozšírení Európskej únie.

7. novembra – Rusko formálne odstúpilo od Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe, ktorej účelom bolo zmierňovať potenciálne napätie medzi Východom a Západom po skončení studenej vojny.

- Severoatlantická aliancia pozastavila svoju účasť na Zmluve o konvenčných ozbrojených silách v Európe. Reagovala tak na odstúpenie Ruska od zmluvy.

- Portugalský premiér António Costa odstúpil z funkcie. Prezident Marcelo Rebelo de Sousa rozpustil parlament a na 10. marca 2024 zvolal predčasné voľby.

8. novembra - Vláda SR neschválila štrnásty balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 40,3 milióna eur.

10. novembra - Poľská liberálna Občianska koalícia, stredopravá aliancia Tretia cesta a strana Nová ľavica podpísali koaličnú dohodu.

15. novembra - Európska únia a jej členské štáty podpísali novú dohodu o partnerstve s členmi Organizácie afrických, karibských a tichomorských štátov, ktorá bude slúžiť ako právny rámec pre ich vzťahy na nasledujúcich 20 rokov.

16. novembra - Americký prezident Joe Biden a čínsky prezident Si Ťin-pching sa dohodli na obnovení komunikácie na vysokej úrovni medzi armádami oboch krajín.

- Prezidentka SR pricestovala deň pred výročím Nežnej revolúcie na návštevu Českej republiky. Stretla sa s českým prezidentom Petrom Pavlom a zúčastnila sa na debate so študentmi Univerzity Karlovej.

21. novembra - Predseda Európskej rady Charles Michel pricestoval na neohlásenú návštevu Kyjeva. S ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským rokoval o nadchádzajúcom summite EÚ.

22. novembra - V Prahe sa uskutočnila schôdzka prezidentov krajín V4. Témou rokovaní bola aktuálna zahraničnopolitická situácia, projekty Medzinárodného vyšehradského fondu a projekty vzájomnej spolupráce v infraštruktúre.

- Európska únia schválila ďalšiu makrofinančnú pomoc Ukrajine vo výške 1,5 miliardy eur.

- Česká republika a Poľsko predĺžili kontroly na hraniciach so Slovenskom.

23. novembra – V Kanade sa konal summit EÚ - Kanada. Rokovania sa týkali podpory Ukrajiny, ochrany klímy a hospodárskej spolupráci.

24. novembra - Slovenský premiér Robert Fico absolvoval svoju prvú oficiálnu zahraničnú návštevu v Prahe. Rokoval s najvyššími ústavnými činiteľmi o vzájomných vzťahoch SR a ČR.

Foto: TASR - Jaroslav Novák

- Fínsko dočasne uzatvorilo všetky hraničné priechody s Ruskom s výnimkou priechodu Raja-Jooseppi. Dôvodom bol narastajúci prílev migrantov z Ruska.

27. novembra - Poľský prezident Andrzej Duda vymenoval novú vládu úradujúceho premiéra Mateusza Morawieckeho.

28. novembra - Fínsko uzatvorilo aj svoj posledný hraničný priechod s Ruskom.

29. novembra — Rusko opätovne nezvolili na ďalšie dvojročné obdobie do Výkonnej rady Organizácie pre zákaz chemických zbraní. Prvýkrát od vzniku organizácie tak nie je zastúpené v tomto rozhodovacom orgáne.

30. novembra - Lotyšsko ratifikovalo Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a boji proti nemu.

- V Dubaji sa začala konferencia OSN o zmene klímy COP28. Za Slovensko sa na nej zúčastnila prezidentka Zuzana Čaputová a minister životného prostredia Tomáš Taraba.

DECEMBER

1. decembra - Poľsko predĺžilo kontroly na hraniciach so SR.

2. decembra - USA prispeli do klimatického fondu sumou tri miliardy amerických dolárov.

- Viac než 110 krajín sa na konferencii COP28 zaviazalo do roku 2030 trojnásobne navýšiť svetové kapacity energie z obnoviteľných zdrojov.

4. decembra - Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko pricestoval do Pekingu, kde rokoval s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom o obchode, ekonomike, investíciách a medzinárodnej spolupráci.

6. decembra - Ruský prezident Vladimir Putin pricestoval do Spojených arabských emirátov. Rokoval s korunným princom Muhammadom bin Salmánom a so šejkom Muhammadom bin Zájidom Ál Nahjánom.

9. decembra - Vyjednávači členských štátov Európskej Únie a Európskeho parlamentu sa dohodli na prvých komplexných pravidlách na svete upravujúcich umelú inteligenciu.

11. decembra - OSN ukončila po desiatich rokoch mierovú misiu v západoafrickom štáte Mali. Okamžité skončenie misie požadovala miestna vojenská junta.

- Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pricestoval do Washingtonu.

Foto: TASR- Jaroslav Novák

- Dolná komora poľského parlamentu Sejm, poverila zostavením novej vlády Donalda Tuska z liberálnej strany Občianska platforma.

13. decembra - Účastníci konferencie OSN o zmene klímy v Dubaji (COP28) sa dohodli na odklone od fosílnych palív, ktoré spôsobujú zohrievanie planéty.

- Nový poľský premiér Donald Tusk zložil prísahu do rúk prezidenta Andrzeja Dudu.

Foto: TASR - Pavol Zachar

- Severoatlantická aliancia oznámila zvýšenie vojenského rozpočtu na rok 2024 o 12 percent, na 2,03 miliardy eur. Svoj civilný rozpočet zvýši o 18,2 percenta, na 438,1 milióna eur.

14. decembra – V Bruseli sa začal dvojdňový summit EÚ.

- Lídri členských krajín EÚ sa na summite dohodli na otvorení prístupového procesu pre Ukrajinu a Moldavsko.

- Európska únia schválila 12. balík sankcií proti Rusku. Zameriavajú sa na dovoz diamantov a lepšie presadzovanie cenového stropu EÚ na ruskú ropu.

15. decembra - Lídri členských krajín EÚ nedosiahli na summite v Bruseli dohodu na novej finančnej pomoci pre Ukrajinu v objeme 50 miliárd eur. Dohodu zablokovalo Maďarsko.

- Európsky parlament a členské krajiny EÚ dospeli k dohode o návrhu európskeho zákona o slobode médií, ktorý má zaistiť lepšiu ochranu médií a novinárov.