< sekcia Zahraničie

W. V. ALMEIDA: Najbližšie voľby na Kube nebudú spravodlivé

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

O Kube, vzťahoch s USA, kubánskom režime, právach Kubáncov a o budúcnosti krajiny sme sa rozprávali v rámci multimediálneho projektu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky s Wilfredom Vallínom Almeidom.

Bratislava 30. apríla (TASR) – Člen nezávislej občianskej spoločnosti, kubánsky aktivista, ktorý založil združenie nezávislých právnikov na Kube (Asociación Jurídica Cubana). Prostredníctvom organizácie sa venuje vzdelávaniu v oblasti právneho povedomia. Režim ich skupinu toleruje, ale kontroluje. Nie je výnimkou, že im kurzy, ktoré robia, zrušia. Nedávno navštívil Slovensko za účelom výmeny skúseností. V roku 2018 čakajú krajinu voľby. "Najbližšie voľby na Kube nebudú podľa mňa spravodlivé. Pre nás zatiaľ stačí, že kandidáti, ktorí sa chcú zúčastniť volieb, sa ich aj budú môcť zúčastniť. Vláda sa však bude snažiť o to, aby sa ich nezúčastnil nik. Bude to veľmi zložité." O Kube, vzťahoch so Spojenými štátmi, kubánskom režime, právach Kubáncov a o budúcnosti krajiny sme sa rozprávali v rámci multimediálneho projektu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky s Wilfredom Vallínom Almeidom.

Ako sa zmenila Kuba po úmrtí bývalého prezidenta Fidela Castra?

Už po tom, ako Fidel Castro v roku 2008 odstúpil, vzniklo akési očakávanie od jeho nástupcu, brata Raúla Castra. Kubánci si mysleli, že veci sa môžu zmeniť výmenou prezidentov. Raúl urobil nejaké zmeny, napríklad ľudia môžu vycestovať z krajiny, keďže predtým na to potrebovali špeciálne povolenie. Taktiež povolil predaj domov a bytov, čo predtým nebolo možné a kúpu a predaj automobilov medzi občanmi. Tieto kroky, ktoré podnikol, vzbudili v ľuďoch nádej, že sa niečo zmení. Následne sa však táto téma pozastavila, zostala akosi paralyzovaná, stagnuje. Návštevou bývalého amerického prezidenta Baracka Obamu si ľudia mysleli, že sa pohnú ľady, avšak zostala na bode mrazu. Ľudia momentálne majú pocit frustrácie alebo bezradnosti.

Kubánski občania oslavujú oznámenie úmrtia kubánskeho lídra Fidela Castra na ulici pred reštauráciou La Carreta v Miami 26. novembra 2016. Bývalý kubánsky prezident Fidel Castro zomrel v piatok večer 25. novembra vo veku 90 rokov.
Foto: TASR/AP


Aké máte očakávania od nového amerického prezidenta Donalda Trumpa?

S bývalým prezidentom Barackom Obamom to vyzeralo tak, že je možné veci riešiť. Avšak asi to tak nebude, pretože súčasný prezident sa vyjadril, že si preštuduje všetky Obamove zákony. Problémy medzi Kubou a Amerikou sú problémami vlád, Kubánci v tomto nemajú hlas, nemôžu prispieť.

Zmenila sa krajina z ekonomického hľadiska?

Niektoré neštátne formy podnikania umožnili ľuďom pracovať v tejto oblasti, majú však veľa problémov. Dane sú veľmi vysoké. Neexistujú veľkoobchody, v ktorých by ľudia nakupovali tovar, musia nakupovať od jedného dodávateľa. A všetci vieme, že nákup vo veľkom je lacnejší, ako keď sa nakupuje bežne. Čiže je veľmi ťažké udržať si vlastné podnikanie, ak nie je možné nakúpiť vo veľkoobchodoch základné veci. Priemerný mesačný plat je asi 25 dolárov (23 eur), čo predstavuje menej ako dolár na deň. Spôsobuje to problém v rodinách, je to veľmi komplikovaná situácia. Ľudia si prajú, aby sa zmenil ekonomický systém, čo by malo zlepšiť aj ich situáciu. Žiadajú zmenu.

Ilustračné foto.
Foto: TASR/AP


Kuba je pre mnohých známa turistická destinácia. Nezmení sa jej charakter a nestratí svoju jedinečnosť, keď sa otvorí napríklad americkým investíciám a turistom?

Turizmus na Kube je dôležitý ekonomický faktor. Kubánci nebudú cítiť zmenu, pokiaľ turizmus bude ekonomicky pomáhať štátu a vláde. Je dôležité, aby z neho mali niečo práve ľudia, pretože teraz im neprináša nič. Nemyslím si, že Kubánci stratia to svoje pravé kubánske a že by sa situácia zhoršila tým, že by vzrástol americký turizmus. Keďže sú to veľmi otvorení, milí, láskaví ľudia, veľmi ich baví sa zabávať, dokonca aj na vlastných problémoch, nemyslím si, že by sa zmeny nejakým spôsobom dotkli turizmu.

Aké majú Kubánci reálne práva?

Otázkou je, či Kubánci vôbec majú práva. Aké sú práva Kubáncov? Pretože ja ich nepoznám. Môžeme hovoriť o teoretických právach, ale praktické nemajú. Uvediem vám príklad, aby ste rozumeli. Kubánska polícia môže prísť do akéhokoľvek bytu bez povolenia na prehliadku. Počas prehliadky si môže vziať to, čo považuje za potrebné, teda počítač, mobil a iné veci. Tie by sa mali predložiť súdu počas pojednávania a teoreticky by mal potom rozhodnúť o tom, či sa dotyčným vrátia alebo nie. V praxi sa to však vôbec nedeje, veci sa na súd nedostanú. Ak si polícia vezme napríklad váš počítač a neuskutoční sa súd, ide predsa o krádež. Pretože, ak vám nedali žiadny dokument o tom, prečo vám ho zobrali, je to ilegálne. A ak je polícia schopná takéhoto činu, kde sú práva občanov? Toto je jeden z príkladov, vedel by som vám ich povedať oveľa viac.

Vediete aktivistov, ktorí sú členmi združenia nezávislých právnikov na Kube. Ako vyzerá vaša práca v praxi? Čomu sa venujete?

Pracujeme ako právnická asociácia. V roku 2008 sme ju vytvorili hlavne kvôli takýmto problémom, ako som uviedol. Bolo potrebné, aby existoval niekto, kto by protestoval proti týmto činom. Hovoril som s niektorými mojimi kamarátmi a vytvorili sme spolu uvedené zoskupenie. Požiadali sme vládu, aby uznala našu prácu ako mimovládnu organizáciu. Začal sa veľmi dlhý proces, ktorý trval dva roky a dvakrát bol na najvyššom súde. Najvyšší súd nakoniec rozhodol, že nemáme právo na vytvorenie asociácie. Aj napriek tomu sme naďalej pokračovali v našej práci. Pomáhali sme ľuďom v rôznych otázkach trestného a pracovného práva, s problémami s ubytovaním.

Ilustračné foto.
Foto: TASR/AP


Začiatky boli za takýchto podmienok asi ťažké...

Najprv prichádzalo málo ľudí, postupne sa však počet zvyšoval. Bez toho, aby sme to mohli verejne publikovať, od roku 2016 sme mali 400 prípadov v rámci celej krajiny. Toto bol dôvod, pre ktorý sa spoločnosť o nás dozvedela a začala hovoriť. Taktiež nás veľmi často polícia poctila "príjemnými" návštevami. Každý raz, keď nás navštívi, vytvoríme súbor, kde máme informácie o každom prípade. Paralelne sme pracovali na seminároch, ktoré sme poskytovali ľuďom na témy procesného, trestného a ústavného práva. Spočiatku nám hovorili, že nemáme právo poskytovať tieto semináre. Nechceli, aby občania vedeli, aké sú ich práva. Tak sme kurzy prestali poskytovať, ale informácie z nich sme dali na DVD nosič. Vytvorili sme asi tisíce diskov a rozposielali sme ich po celej krajine. Stálo nám to za to, pretože ľudia sa o nás dozvedeli. Na ulici nás rozpoznávali. Stali sme sa "slávnymi". Od toho momentu bolo pre vládu problematickejšie bojovať proti nášmu poradenstvu. Čiže my ako právnici sme nerobili nič nelegálne. Práve oni boli tí, ktorí konali ilegálne.

Ani sa vám nikto nikdy nevyhrážal?

Ako prvé sa nás snažili podplatiť, keďže za náš servis sa neplatí. Skúšali za nami posielať ľudí, ale ich pokus zlyhal. Odmietli sme to.

A vy osobne, vám sa nikto nikdy nevyhrážal?

Polícia mi raz zavolala a oznámila mi, že idú pre mňa. Prišlo civilné auto, ktoré ma odviezlo do odľahlej časti, do pekného domu, kde bolo dobré jedlo, muzika a snažili sa so mnou rozprávať. Bol som trošku neistý, lebo išlo o troch ozbrojených agentov, ktorí ma zaviezli do oblasti bez domov. Mal som obavy. Bol som však presvedčený o tom, že konám správne. Vždy som všade išiel s pocitom pokoja. Hovoril som im, že tým, že robia protizákonné veci, si národ nezískavajú. Musím byť úprimný, nikdy sa mi nestalo, že by so mnou hovorili neprimerane, že by boli nevľúdni, či už sa to týkalo hovoreného prejavu alebo neprimeraného nátlaku. Skôr som to bol ja, kto bol na nich nepríjemný.

Vy ste boli na očiach ľudí, poznali vás. Keby sa vám niečo stalo, asi by to bolo nápadné. Možno by sa to inak skončilo, keby vás nepoznali.

Mohlo sa to pokojne stať. Vláda, tí ktorí riadia niektoré z tých zložiek, majú vybrané tri osoby, ktoré stále chodia do našej asociácie, aby s nami hovorili. Vždy keď prídu, som veľmi priateľský. Pokiaľ by ste prišli vy, vyzeralo by to, že sme kamaráti. Rešpektujeme ich, nehovoríme im nič, čím by sme ich atakovali. Avšak zdôrazňujeme im, že robia nezákonné veci.

Ale musia vedieť, že ste na Slovensku. Neočakávate problémy po návrate?

Oni veľmi dobre vedia, kde som. Vedia všetko a v podstate nemôžu robiť nič proti tomu, pretože to, čo už som porozprával na viacerých miestach, bola pravda. Nemôžu proti tomu robiť nič.

Je vaša organizácia už oficiálne registrovaná?

Žiadali sme o jej autorizáciu. Existuje úrad, ktorý sa zaoberá ich schvaľovaním a jedine tento orgán považujeme za kompetentný.

Teda ešte vašu organizáciu neautorizovali?

Nie. Považujeme ich za dôležitý organizmus, keďže sú súčasťou kubánskeho ministerstva spravodlivosti. Jedine tento úrad je pre nás smerodajný. Nejde o bezpečnosť štátu, polícia sa nemá prečo pýtať na tieto témy, preto jedine jemu zodpovieme všetky otázky.

Aj tento úrad je však štátny. Prečo mu tak veríte a ste si istý, že je nezávislý?

Úrad je štátny, ale pokiaľ nás bude autorizovať ako neziskovú organizáciu, budú s nami spolupracovať, napríklad v rámci inšpekcie. Kubánska vláda sa ale vždy bude chcieť miešať do týchto záležitostí. Ja som sa však snažil založiť apolitickú organizáciu.

Ilustračné foto.
Foto: TASR/AP


Keď ste hovorili o tom, že vaši právnici pracujú aj pre štát, nikdy sa vám nestalo, že by na nich robili nátlak, prípadne ich vyhodili, aby stratili finančný príjem aj vďaka ktorému funguje asociácia?

Áno, tlak tam bol vždy. Ak štátny právnik, ktorému pridelia nejaký prípad, neurobí tak, ako si štát praje, v momente ho vyhodia. Nemôžu konať podľa vlastného uváženia. Právnik, ktorý pracuje pre štát, nemôže byť objektívny. Musí konať, ako mu nariadi vláda. Ak by sa chcel rozhodnúť sám, vyhodia ho. S našou asociáciou to tak nie je.

Jasné, ale ak vaša organizácia pracuje na nejakom prípade a štátu by sa to nepáčilo, čo sa vtedy deje?

Oni aktívne neparticipujú na súdoch. Polícii nehovoríme, ktoré konkrétne osoby, pracujúce pre štát, spolupracujú aj s nami. V prípade, že by sa dozvedeli, že pracujú s našou organizáciou, mohli by ich z práce vyhodiť.

Čiže oni u vás pracujú anonymne?

Tí, ktorí pracujú anonymne, pracujú zároveň pre štát.

Čiže ľudia s problémami prídu za nimi a právnici im poradia, no nezastupujú ich na súde, rozumiem tomu správne?

Radíme im, pomôžeme im napísať nejaké listy, zašleme ich na kompetentné úrady a tiež im poskytujeme informácie.

V roku 2018 sa na Kube chystajú voľby. Vieme, že v krajine dominuje jedna strana, ale možno už badať i isté opozičné tendencie. Aké sú vo všeobecnosti očakávania obyčajných ľudí - Kubáncov, nie politikov?

Očakávania sú reálne. Kubánska vláda nezakazuje, aby ľudia participovali a prezentovali sa ako kandidáti. Volebný zákon to umožňuje. Neveríme, že by vyhrali kandidáti, ktorí sa budú uchádzať vo voľbách. Dôležité je však pre nás množstvo hlasov, ktoré môžu získať, aj keď, bolo by dobré, keby kandidáti vyhrali.

Ale je zaručená aspoň regulárnosť volieb a ich výsledok odráža reálnu skutočnosť?

Najbližšie voľby na Kube nebudú spravodlivé. Pre nás stačí, že kandidáti, ktorí sa chcú zúčastniť volieb, sa ich aj budú môcť zúčastniť. Vláda sa však bude snažiť o to, aby sa ich nezúčastnil nik. Bude to veľmi zložité.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.