Attack on Prime Minister
News in English
Slovensko podľa advokáta Európskeho súdneho dvora neporušilo právo Európskej únie, keď maďarskému prezidentovi odoprelo vstup na svoje územie.
Autor TASR
Luxemburg/Brusel 6. marca (TASR) – Generálny advokát Európskeho súdneho dvora (ESD) so sídlom v Luxemburgu Yves Bot dnes uviedol, že Slovenská republika neporušila právo Európskej únie, keď maďarskému prezidentovi Lászlóvi Solyómovi odoprela vstup na svoje územie.
„Cesty hláv štátov totiž spadajú do oblasti diplomatických vzťahov, ktorá zostáva v právomoci členských štátov, pričom musia rešpektovať medzinárodné právo,“ uvádza sa v poskytnutom stanovisku generálneho advokáta. Yves Bot v dnes prednesených návrhoch v prvom rade konštatuje, že László Sólyom plánoval vycestovať do Komárna, aby sa zúčastnil odhalenia pamätníka symbolizujúceho históriu Maďarska, a pri tejto príležitosti tam mal vystúpiť s prejavom. Nejde tu preto o návštevu, ktorá sa obmedzuje len na čisto súkromné záujmy, ani o anonymnú návštevu, pretože slovenské orgány o nej boli viackrát diplomatickou cestou informované. Generálny advokát na základe toho konštatuje, že Sólyom sa chcel jednoznačne dostaviť do Komárna v rámci výkonu svojich funkcií prezidenta Maďarska, a nielen na základe svojho štatútu občana EÚ.
Dňa 21. augusta 2009 plánoval vtedajší prezident Maďarska László Sólyom na pozvanie občianskeho združenia so sídlom na Slovensku cestu do Komárna, aby sa zúčastnil slávnosti pri príležitosti odhalenia sochy svätého Štefana, zakladateľa a prvého kráľa uhorského štátu. Po výmene niekoľkých diplomatických nót medzi jednotlivými veľvyslanectvami v súvislosti s plánovanou návštevou, traja najvyšší predstavitelia Slovenskej republiky, a to prezident republiky Ivan Gašparovič, predseda vlády Robert Fico a predseda Národnej rady Pavol Paška, prijali spoločné vyhlásenie, v ktorom uviedli, že návšteva maďarského prezidenta Sólyoma nie je vhodná najmä z dôvodu, že prezident Sólyom nemal v úmysle stretnúť sa so slovenskými predstaviteľmi a že 21. august bol osobitne citlivým dátumom. Plánovaná návšteva sa mala totiž uskutočniť v deň 41. výročia obsadenia Československa vojskami Varšavskej zmluvy, ktorých súčasťou bolo aj maďarské vojsko.
V tomto kontexte Bot ďalej spresňuje, že hoci pohyb občanov EÚ medzi členskými štátmi upravuje právo únie, neplatí to aj v prípade návštev uskutočnených hlavami štátov v členských štátoch. Hoci sú tieto cesty uskutočnené v rámci EÚ, spadajú do oblasti diplomatických vzťahov, ktoré zostávajú v právomoci členských štátov, pričom musia rešpektovať medzinárodné právo.
„Návštevy hláv štátov v rámci členských štátov únie podliehajú súhlasu hostiteľského štátu a pravidlám, ktoré tento štát v rámci svojej právomoci určí, a nemôžu sa posudzovať z hľadiska slobody pohybu,“ uviedol generálny advokát ESD.
Generálny advokát Súdnemu dvoru navrhol, aby konštatoval, že Slovenská republika neporušila právo EÚ a žalobu Maďarska zamietol. Súdny dvor však nie je viazaný návrhmi generálneho advokáta. Úlohou generálnych advokátov je nezávisle navrhnúť Súdnemu dvoru právne riešenie veci, ktorá im bola pridelená. Sudcovia Súdneho dvora od tohto momentu začínajú v tejto veci poradu. Rozsudok bude vyhlásený neskôr.
„Cesty hláv štátov totiž spadajú do oblasti diplomatických vzťahov, ktorá zostáva v právomoci členských štátov, pričom musia rešpektovať medzinárodné právo,“ uvádza sa v poskytnutom stanovisku generálneho advokáta. Yves Bot v dnes prednesených návrhoch v prvom rade konštatuje, že László Sólyom plánoval vycestovať do Komárna, aby sa zúčastnil odhalenia pamätníka symbolizujúceho históriu Maďarska, a pri tejto príležitosti tam mal vystúpiť s prejavom. Nejde tu preto o návštevu, ktorá sa obmedzuje len na čisto súkromné záujmy, ani o anonymnú návštevu, pretože slovenské orgány o nej boli viackrát diplomatickou cestou informované. Generálny advokát na základe toho konštatuje, že Sólyom sa chcel jednoznačne dostaviť do Komárna v rámci výkonu svojich funkcií prezidenta Maďarska, a nielen na základe svojho štatútu občana EÚ.
Nevpustenie maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma na územie Slovenska
Dňa 21. augusta 2009 plánoval vtedajší prezident Maďarska László Sólyom na pozvanie občianskeho združenia so sídlom na Slovensku cestu do Komárna, aby sa zúčastnil slávnosti pri príležitosti odhalenia sochy svätého Štefana, zakladateľa a prvého kráľa uhorského štátu. Po výmene niekoľkých diplomatických nót medzi jednotlivými veľvyslanectvami v súvislosti s plánovanou návštevou, traja najvyšší predstavitelia Slovenskej republiky, a to prezident republiky Ivan Gašparovič, predseda vlády Robert Fico a predseda Národnej rady Pavol Paška, prijali spoločné vyhlásenie, v ktorom uviedli, že návšteva maďarského prezidenta Sólyoma nie je vhodná najmä z dôvodu, že prezident Sólyom nemal v úmysle stretnúť sa so slovenskými predstaviteľmi a že 21. august bol osobitne citlivým dátumom. Plánovaná návšteva sa mala totiž uskutočniť v deň 41. výročia obsadenia Československa vojskami Varšavskej zmluvy, ktorých súčasťou bolo aj maďarské vojsko.
V tomto kontexte Bot ďalej spresňuje, že hoci pohyb občanov EÚ medzi členskými štátmi upravuje právo únie, neplatí to aj v prípade návštev uskutočnených hlavami štátov v členských štátoch. Hoci sú tieto cesty uskutočnené v rámci EÚ, spadajú do oblasti diplomatických vzťahov, ktoré zostávajú v právomoci členských štátov, pričom musia rešpektovať medzinárodné právo.
„Návštevy hláv štátov v rámci členských štátov únie podliehajú súhlasu hostiteľského štátu a pravidlám, ktoré tento štát v rámci svojej právomoci určí, a nemôžu sa posudzovať z hľadiska slobody pohybu,“ uviedol generálny advokát ESD.
Generálny advokát Súdnemu dvoru navrhol, aby konštatoval, že Slovenská republika neporušila právo EÚ a žalobu Maďarska zamietol. Súdny dvor však nie je viazaný návrhmi generálneho advokáta. Úlohou generálnych advokátov je nezávisle navrhnúť Súdnemu dvoru právne riešenie veci, ktorá im bola pridelená. Sudcovia Súdneho dvora od tohto momentu začínajú v tejto veci poradu. Rozsudok bude vyhlásený neskôr.
