Vlani si po prvý raz mohli voliči vyberať z tak veľmi neobľúbených kandidátov. V dejinách USA sa však konali aj iné voľby, ktoré si vyslúžili charakteristiku najbláznivejšie a najkontroverznejšie.
Washington 17. januára (TASR) - Spoločné zasadnutie oboch komôr amerického Kongresu oficiálne potvrdilo výsledky novembrových prezidentských volieb: za prezidenta bol zvolený Donald Trump a za viceprezidenta Mike Pence.
Trump dostal od volebného zhromaždenia, ktoré rozhoduje o tom, kto bude prezidentom, 304 hlasov, a demokratka Hillary Clintonová 227. Rozliční ďalší kandidáti dostali sedem protestných hlasov. Všetkých 538 voliteľov volebného zhromaždenia hlasovalo v decembri vo svojich štátoch.
Trump vo voľbách zvíťazil, hoci Clintonová dostala o takmer 2,87 milióna viac hlasov voličov než on.
Na kombosnímke americká demokratická prezidentská kandidátka Hillary Clintonová a republikánsky prezidentský kandidát Donald Trump.Foto: TASR/AP
Americký volebný proces definuje ako víťaza kandidáta, ktorý získa väčšinu z 538 hlasov voliteľov - členov volebného zhromaždenia. Týchto voliteľov vyberajú politické strany v štátoch, ktoré volitelia zastupujú.
Nový americký prezident a viceprezident zložia sľub a ujmú sa oficiálne funkcií 20. januára.
V dejinách prezidentských volieb v USA by sa dalo nájsť niekoľko "po prvý raz". Tu sú niektoré z tých predošlých:
ROK 2016: SAMOTNÉ PREZIDENTSKÉ VOĽBY
Prezidentské voľby boli jednoznačne iné, netradičné a zvláštne. Po prvý raz v dejinách bola pred prahom do Bieleho domu žena, po prvý raz kandidoval nepolitický kandidát s takým svojským prejavom, po prvý raz si voliči mohli vyberať z tak veľmi neobľúbených kandidátov.
ROK 2000: PROBLÉMY SO SČÍTAVANÍM HLASOV
O funkciu prezidenta vtedy bojovali George Bush mladší a Al Gore. Hoci v hlasovaní voličov zvíťazil Gore, zbor voliteľov poslal do Bieleho domu Busha. To nielen nahnevalo mnohých Američanov, ale znovu pritiahlo pozornosť k zvláštnemu a zložitému americkému volebnému systému.
GEORGE W. BUSH jr.Foto: TASR/AP
K tomu všetkému sa pridali aj nejasnosti v hlasovaní na Floride a prepočítavanie hlasov, ktoré sa dostali až pred súd. Napätie a ťahanice trvali niekoľko týždňov a voľby si vyslúžili charakteristiku najbláznivejšie a najkontroverznejšie.
ROK 1960: ZAČALI SA TELEVÍZNE DEBATY
Voľby z roku 1960 nesú niekoľko prvenstiev. John F. Kennedy sa stal najmladším prezidentom v dejinách Spojených štátov amerických. Bol tiež prvým prezidentom, ktorý sa narodil v 20. storočí, a prvým prezidentom katolíckym.
Voľby však priniesli ešte niečo nové – televízne debaty prezidentských kandidátov. John F. Kennedy a Richard Nixon boli prvými kandidátmi, ktorí o voliča bojovali aj prostredníctvom slovného súboja na televíznych obrazovkách. A práve televízne kamery možno rozhodli o prezidentovi, alebo aspoň voľby výrazne ovplyvnili.
35. prezident USA J. F. Kennedy.Foto: TASR/AP
Nixon, známy voličom vďaka dvom funkčným obdobiam viceprezidenta, krátko pred televíznou debatou ochorel. Odmietol si dať make-up a na televíznej obrazovke vyzeral bledo a choro. Navyše mal na sebe sivý oblek, ktorý splýval s pozadím. Viac než na kameru a divákov sa pozeral na svojho súpera.
Vo voľbách ho nakoniec porazil mladý a dovtedy málo známy senátor Kennedy. V televíznej debate bol opálený, mal oblečený modrý oblek, pozeral sa do kamery a prihováral sa divákom.
ROK 1948: VEĽKÝ PREŠĽAP V NOVINÁCH
Už dva roky pred týmito voľbami mali republikáni väčšinu v oboch komorách Kongresu (prvýkrát po 20 rokoch) a prezidentovanie demokrata Harryho S. Trumana sa pozdávalo len tretine Američanov. Truman sa napriek tomu rozhodol uchádzať o funkciu prezidenta znovu (po prvý raz sa dostal do Bieleho domu z pozície viceprezidenta v roku 1945 po smrti prezidenta Franklina D. Roosevelta).
Na archívnej snímke z 1. septembra 1945 americký prezident Harry Truman, ktorý vydal príkaz na zvrhnutie prvých atómových bômb na dve japonské mestá - Hirošimu a neskôr 9. augusta 1945 na Nagasaki.Foto: TASR/AP
Málokto veril, že dokáže zvíťaziť. Prieskumy verejnej mienky tesne pred voľbami hovorili o päťpercentnom náskoku jeho súpera Thomasa Deweyho. Aj sám Truman v deň volieb pre televíznu stanicu NBC povedal, že si myslí, že prehrá.
V noci po voľbách, keď sa ešte len sčítavali hlasy, došlo ku kurióznej situácii, ktorá sa zapísala do dejín. Denník Chicago Daily Tribune bol pre štrajk tlačiarov nútený zaslať noviny do tlačiarne skôr. Výsledky hlasovania však ešte neboli definitívne potvrdené a redakcia sa preto spoľahla na prieskumy verejnej mienky.
Ráno vyšiel denník s takýmto nadpisom na titulnej strane: Dewey porazil Trumana. Víťazom volieb sa však neočakávane stal Truman.
ROK 1920: KAMPAŇ Z VÄZENIA
Eugene V. Debs sa uchádzal o funkciu prezidenta päťkrát. Posledný raz tak robil spoza mreží. Odborársky líder sa dostal do väzenia za protivojnové vyhlásenia. Obviňoval vládnucu triedu z toho, že posiela pracujúcu triedu do vojny. Vynieslo mu to desať rokov väzenia za špionáž.
Z väznice v meste Atlanta sa mu podarilo presvedčiť 900.000 voličov. Víťaz Warren G. Harding získal 16 miliónov hlasov. Ako prezident potom na Vianoce Debsovi zmiernil trest a dal ho prepustiť.
ROK 1860: NÁROD SA ROZDELIL NA DVA TÁBORY
V roku 1860 zvíťazil s jasným náskokom a s vysokou volebnou účasťou Abraham Lincoln, významná osobnosť v dejinách USA. Voľby sa však zapísali do dejín aj niečím iným: Američanov rozdelili na dva tábory, čo pretrváva dodnes.
V roku 1809 sa narodil Abraham Lincoln, 16. prezident USA a prvý prezident Republikánskej strany. 1. januára 1863 vstúpilo do platnosti Lincolnovo vyhlásenie, ktorého rozhodujúcou súčasťou boli tieto slová: „Všetky osoby, ktoré boli doteraz držané ako otroci, sa vyhlasujú za slobodné". Bol iniciátorom 13. ústavného dodatku , ktorým sa zrušilo otroctvo. 18. decembra 1865 sa stal súčasťou americkej ústavy.Foto: TASR/AP
Dovtedy dlhé roky dominovala na politickej scéne Demokratická strana. Niekoľko rokov pred týmito voľbami si však získali mnohých ľudí republikáni, a to svojím vystupovaním proti otrokárstvu. Obľuba Republikánskej strany sa potom prejavila vo voľbách v roku 1860. Odvtedy si obe strany udržali rovnocenne silné postavenie.
ROKY 1800, 1804: RIVALITA A ZABITIE
V tomto roku získali dvaja kandidáti - Thomas Jefferson a Aaron Burr - rovnaký počet hlasov od Zboru voliteľov. O výsledku tak musel rozhodnúť Kongres a rozbehlo sa intenzívne lobovanie zo strany kandidátov a ich podporovateľov. Zapojil sa do neho aj kandidát z tretieho miesta v hlasovaní Alexander Hamilton. Menším zlom bol pre neho Jefferson, s Burrom sa doslova nenávideli.
Prezidentom sa nakoniec stal Jefferson, Burr sa stal viceprezidentom. Problémy okolo týchto volieb vyústili do zmeny ústavy a volebných pravidiel. Rivalita medzi Hamiltonom a Burrom zase vyústila do tragédie - pred voľbami o štyri roky neskôr Burr Hamiltona zastrelil v osobnom súboji muža proti mužovi.
