Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Zahraničie

Zasadnutia Rady NATO - Rusko sa majú obnoviť, avizoval Stoltenberg

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg počas prejavu v Bruseli 28. januára 2016. Foto: TASR/AP

Obnovenie zasadnutí Rady NATO-Rusko v rámci aliancie už vyše roka požaduje nemecká diplomacia.


Brusel 28. januára (TASR) - Severoatlantická aliancia zvažuje obnovenie činnosti Rady NATO-Rusko, ktorej zasadnutia boli prerušené v júni 2014 po vypuknutí vojenskej krízy na Ukrajine. V bruselskej centrále aliancie to dnes potvrdil jej generálny tajomník Jens Stoltenberg.

"Skúmame možnosť usporiadať zasadnutie Rady NATO-Rusko," uviedol Stoltenberg počas tlačovej konferencie. Zároveň potvrdil informácie, podľa ktorých by sa veľvyslanci 28 členských štátov NATO mali stretnúť so svojom ruským náprotivkom na konci februára alebo začiatkom marca.

"Zatiaľ nebolo prijaté právoplatné rozhodnutie, ale budeme diskutovať s ruskou delegáciou v NATO a potom sa rozhodneme, kedy by malo dôjsť k tomuto zasadnutiu," spresnil Stoltenberg.

Šéf NATO poukázal na to, že spojenci nikdy neprikročili k zrušeniu Rady NATO-Rusko, ani neuzavreli všetky kanály pre politický dialóg s ruskou stranou, aj keď v praxi bola pozastavená konkrétna spolupráca s Moskvou po ruskej anexii polostrova Krym v marci 2014.

Stoltenberg zdôraznil, že tento druh dialógu je potrebný preto, aby sa zabránilo prípadným nedorozumeniam alebo incidentom po tom, ako bola posilnená ruská vojenská činnosť tak v blízkosti východného krídla aliancie, v susedstve pobaltských štátov, ako aj pri južnom krídle NATO, konkrétne v Sýrii.

Šéf aliancie v tejto súvislosti pripomenul incident z novembra 2015, keď turecké letectvo zostrelilo ruskú stíhačku, ktorá narušila vzdušný priestor tejto krajiny.

Obnovenie zasadnutí Rady NATO-Rusko v rámci aliancie už vyše roka požaduje nemecká diplomacia, doteraz však žiadosti nemeckého ministra zahraničných vecí Franka-Waltera Steinmeiera narážali na nesúhlas väčšiny členských štátov NATO, pričom najväčšími oponentmi obnovenia dialógu s Moskvou boli niektoré východoeurópske štáty.