Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 25. apríl 2024Meniny má Marek
< sekcia Zahraničie

TUSK: Na odblokovanie rokovaní o brexite bude treba urobiť oveľa viac

Predseda Európskej rady Donald Tusk (vľavo) a švédsky premiér Stefan Löfven počas tlačovej konferencie na sociálnom summite EÚ 17. novembra 2017 v Göteborgu. Foto: TASR/AP

Vyše 20 predstaviteľov krajín EÚ sa zišlo v Göteborgu na Sociálnom samite, aby prerokovali otázky, ako sú prístup na pracovný trh či nerovnosť a vzdelanie.

Göteborg 17. novembra (TASR) - Na odblokovanie rokovaní o odchode Veľkej Británie s Európskej únie bude potrebné urobiť omnoho viac. Taká bola reakcia Donalda Tuska na úsilie britskej premiérky Theresy Mayovej, ktorá sa v piatok snažila ubezpečiť Európsku úniu, že Británia si svoje záväzky v súvislosti s takzvaným rozvodovým účtom splní.



Mayová sa na okraj sociálneho samitu EÚ v Göteborgu stretla s viacerými predstaviteľmi EÚ v úsilí prekonať súčasný mŕtvy bod v rokovaniach o finančnom vyrovnaní, pričom opäť naznačila, že pôvodne navrhovaná suma 20 miliárd eur by sa mohla navýšiť. Keďže ale detailnejšie informácie neposkytla, záver rokovaní Mayovej s predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom bol, že Británia bude musieť urobiť omnoho viac.

Tusk na tlačovej konferencii povedal, že "zatiaľ čo v oblasti práv občanov sa urobil pokrok, väčší progres chce EÚ vidieť, čo sa týka hraníc medzi Írskom a Severným Írskom a v otázke finančného vyrovnania". Zároveň dodal, že pokrok musí Londýn urobiť najneskôr do začiatku decembra, aby EÚ mohla adekvátne reagovať na svojom samite v polovici decembra.

Po tom, čo Mayovej Konzervatívna strana prišla po júnových predčasných voľbách v parlamente o väčšinu, Mayová už nemá veľa priestoru na manévrovanie. Niektorí jej ministri na ňu vyvíjajú tlak, aby konkrétnu sumu na vyrovnanie nezverejňovala, čo by podľa nich mohlo Británii dať určitú šancu na vyrokovanie lepšej obchodnej dohody. Brusel ale, naopak, požaduje jasnejšiu predstavu o finančných záväzkoch Británie voči Európskej únii.

Davis: Niektoré krajiny EÚ chcú začať druhú fázu rozhovorov o brexite


Na snímke britský minister pre brexit David Davis.
Foto: TASR/AP
Mnohé krajiny Európskej únie chcú posunúť rokovania o odchode Spojeného kráľovstva z EÚ do druhej fázy zameranej na budúce obchodné vzťahy oboch strán, a to napriek súčasnému zablokovaniu rokovaní o brexite. Uviedol to v piatok britský minister pre brexit David Davis.

"Je jasné, že mnohí chcú ísť ďalej (do ďalšej fázy). Krajiny ako Dánsko, krajiny ako Holandsko, krajiny ako Taliansko a Španielsko, krajiny ako Poľsko vidia veľký prínos budúcej dohody, o ktorej hovoríme," povedal Davis v rozhovore pre stanicu BBC počas návštevy Berlína.

EÚ trvá na to, že pred presunom k otázkam budúceho obchodu musia byť dostatočne vyriešené "rozvodové" otázky, konkrétne režim na írsko-severoírskej hranici, britské finančné záväzky voči Únii a práva občanov, pripomína v správe portál Politico.eu.

Davis uviedol, že vplyv Francúzska a Nemecka na EÚ je "verejným tajomstvom", no podľa jeho slov by iné členské štáty mali vyvíjať na tieto dve krajiny tlak, aby sa rokovania urýchlili.

"Je to rozhodnutie celej Európy. Je to rozhodnutie 27 krajín," zdôraznil.

Británia už podľa Davisa urobila "dosť veľa" ústupkov, napríklad pri práve občanov EÚ hlasovať v komunálnych voľbách v Spojenom kráľovstve. V tejto súvislosti minister vyzval aj Úniu na kompromisy, píše BBC na svojej webovej stránke.

Írsky premiér Leo Varadkar medzitým varoval, že jeho krajina môže na decembrovom summite EÚ blokovať posun rokovaní o brexite do ďalšej fázy, pokiaľ nedostane od Británie oficiálnu písomnú záruku, že medzi Írskom a Severným Írskom nebude znova zavedený "tvrdý" hraničný režim "s fyzickou infraštruktúrou".

Varadkar pred stretnutím s britskou premiérkou Theresou Mayovou popri sociálnom summite EÚ vo švédskom Göteborgu tiež ostro kritizoval britských politikov, ktorí podľa neho podporovali brexit bez toho, aby si dôkladne zvážili dôsledky vystúpenia krajiny z EÚ.

"Je 18 mesiacov od referenda. Je desať rokov, odkedy ľudia, ktorí chceli referendum, začali za neho agitovať. Niekedy sa nezdá, že by si to celé premysleli," citovali írskeho lídra noviny The Guardian.

Zástupcovia EÚ podpísali vo Švédsku Európsky pilier sociálnych práv


Vyše 20 predstaviteľov krajín Európskej únie sa v piatok zišlo v Göteborgu na Sociálnom samite, aby prerokovali otázky, ako sú prístup na pracovný trh, nerovnosť či vzdelanie a prijali súbor opatrení, ktoré by mali pomôcť riešiť zvyšujúce sa sociálne rozdiely v Európskej únii. Zároveň by mali zabezpečiť, aby európsky trh práce ostal aj pri súčasných globálnych a demografických zmenách konkurencieschopný.

To by mal umožniť takzvaný Európsky pilier sociálnych práv, ktorý podpísali predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani a estónsky premiér Jüri Ratas. Ten svojím podpisom zastúpil celú Európsku úniu, keďže Estónsko v súčasnom období EÚ predsedá.



Európsky pilier sociálnych práv síce nie je záväzný, mal by však poskytnúť krajinám návod, ako zlepšiť sociálny systém a zmierniť rozdiely v spoločnosti. Odporúčania vyzývajú na lepší prístup na trh práce, spravodlivé pracovné podmienky vrátane miezd, ktoré umožnia zabezpečiť "dôstojnú životnú úroveň", ako aj na sociálnu ochranu vrátane zlepšenia starostlivosti o deti, zdravotnej starostlivosti či pomoci ľuďom bez domova.

Podľa Junckera kľúčovou úlohou po skončení samitu bude zabezpečiť, aby sa tieto odporúčania aj v krajinách EÚ začali realizovať. "Chcel by som, aby sociálny pilier nebol len zoznamom zbožných želaní, ale aby sa začali realizovať konkrétne legislatívne návrhy," povedal šéf EK s tým, že Európska únia čelí nemalým problémom, ktoré musí riešiť, medzi nimi nezamestnanosť mladých či otázku nerovnosti.

Švédsky premiér Stefan Löfven, ktorý samitu s Junckerom spolupredsedá, dodal, že samit bol nanajvýš potrebný, aby sa EÚ a jednotlivé štáty začali vo väčšej miere orientovať na oblasť sociálneho zabezpečenia. Podľa neho zmeny na trhu práce, najmä po nástupe finančnej krízy v roku 2008, viedli k zvýšeniu nedôvery Európanov v politiku EÚ. "Je načase, aby sme na prvé miesto dali ľudí," povedal Löfven.

Maďarský premiér Viktor Orbán prichádza na sociálny summit EÚ, ktorého témou sú spravodlivé pracovné miesta a rast, 17. novembra 2017 v Göteborgu.
Foto: TASR/AP