< sekcia Zahraničie

Zomrel iracký exprezident Džalál Talabání

Na archívnej snímke zo 17. augusta 2007 iracký prezident Džalál Talabání. Foto: TASR/AP

Talabání stál na čele jednej z hlavných kurdských frakcií v Iraku a po zvrhnutí diktátora Saddáma Husajna v roku 2003 sa stal prvým oficiálnym prezidentom krajiny.

Arbíl 3. októbra (TASR) - Vo veku 83 rokov zomrel Džalál Talabání, kurdský líder, ktorý sa po invázii vedenej Američanmi stal irackým prezidentom a pomáhal previesť krajinu cez roky povstania a násilností medzi náboženskými vetvami. Informácie dnes poskytli kurdskí predstavitelia, ktorých citovala tlačová agentúra AP.

Talabání skonal v berlínskej nemocnici po tom, ako sa mu rapídne začal zhoršovať zdravotný stav. Uviedol to Marwán Talabání, jeho príbuzný a vysokopostavený predstaviteľ v úrade Talabáního syna.

Politika postihla v roku 2012 mozgová príhoda a neskôr počas toho istého roka ho prepravili do nemeckej nemocnice na liečbu.

Talabání stál na čele jednej z hlavných kurdských frakcií v Iraku a po zvrhnutí diktátora Saddáma Husajna v roku 2003 sa stal prvým oficiálnym prezidentom krajiny - a zároveň prvým nearabským prezidentom Iraku. Často ho vnímali ako zjednocujúceho, rešpektovaného štátnika, ktorý dokázal upokojovať vášne medzi šiitmi, sunnitmi a Kurdmi.

Talabání sa na politickom živote nezúčastňoval od svojej hospitalizácie v roku 2012 a jeho smrť prišla v období stúpajúceho napätia medzi autonómnym kurdským regiónom v Iraku (Kurdistanom) a centrálnou vládou. Napätie vyvolalo minulotýždňové referendum o nezávislosti spomínaného Kurdistanu.

Výsledok referenda, ktoré presadzoval kurdský prezident Masúd Barzání, oslavovali v kurdskom regióne ako vyhlásenie nezávislosti. Avšak neočakáva sa, že ľudové hlasovanie v najbližšom čase vyústi do vytvorenia nezávislého kurdského štátu - naopak, malý vnútrozemský región sa teraz dostal do ešte väčšej izolácie. Bagdad totiž zakázal medzinárodné lety na toto územie a vyhráža sa aj prevzatím kontroly nad kurdskými hranicami.

Sny o štátnosti sú stredobodom kurdskej politiky už celé desaťročia a pred hlasovaním v referende Barzání opakovane hovoril podporovateľom, ako veľmi si želá, aby tu bol Talábání a videl to.

Tak ako mnoho vysokopostavených kurdských politikov aj Talabání bol dlhoročným povstaleckým bojovníkom. V 60. rokoch 20. storočia sa zapojil do kurdského povstania proti irackej vláde a v 70. rokoch sa proti nej znovu chopil zbraní.

Po bojoch v neľútostnej občianskej vojne proti silám verným Barzánímu v 90. rokoch sa obe tieto kurdské frakcie zmierili a spoločne začali riadiť autonómny región. Kurdistan má vlastnú regionálnu vládu, parlament a ozbrojené zložky.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.