< sekcia Zahraničie

SMUTNÁ SPRÁVA: Zomrel známy taliansky režisér

Franco Zeffirelli, archívna snímka. Foto: TASR/AP

Zeffirelli ostal tvorivo aktívnym do vysokého veku, a to napriek svojmu chatrnému zdraviu i faktu, že posledné roky bol odkázaný na invalidný vozík.

Rím 15. júna (TASR) - Vo veku 96 rokov zomrel slávny taliansky režisér Franco Zeffirelli. Informovala o tom v sobotu agentúra AP s odvolaním sa na oznámenie jeho syna Luciana Zefffirelliho.

Podľa jeho slov zomrel Zefffirelli v sobotu na obed vo svojom dome v Ríme. "Chvíľu trpel, no (napokon) odišiel pokojne," povedal. Talianske médiá medzičasom informovali, že Franco Zeffirelli dlho zápasil s bližšie nespresnenou chorobou, ktorá sa v ostatných mesiacoch zhoršila.

Franco Zeffirelli sa narodil vo Florencii, a preslávil sa najmä réžiou a produkciou filmov i opier. Svoju kariéru odštartoval v 60. rokoch. Počas nej spolupracoval s hercami ako napríklad Richard Burton či Elizabeth Taylorová.

Na konte má na konte celý rad filmových i televíznych inscenácii, vrátane snímky Skrotenie zlej ženy (s zmienenými Elizabeth Taylorovou a Richardom Burtonom), Rómeo a Júlia, Brat Slnko, sestra Mesiac, či Ježiš z Nazaretu (s Robertom Powellom).

Za Rómea a Júliu získal nomináciu na Oscara za najlepší film a najlepšieho režiséra. V roku 1990 nakrútil Hamleta s Melom Gibsonom, v roku 1999 režíroval legendárne herečky Judi Denchovú a Joan Plowrightovú vo filme Čaj s Mussolinim a v roku 2002 režíroval film o svojej blízkej priateľke Marii Callasovej.

Zeffirelli ostal tvorivo aktívnym do vysokého veku, a to napriek svojmu chatrnému zdraviu i faktu, že posledné roky bol odkázaný na invalidný vozík, píše agentúra DPA.

Aktívnym bol i politicky, pričom v rokoch 1994–2001 bol senátorom za stranu Forza Italia vedenú talianskym expremiérom Silviom Berlusconim.

PROFIL



Režisér Franco Zeffirelli sa riadil krédom: "Divadlo je základ, je pramatkou všetkého." Ako rodák z Florencie bol obklopený renesančným umením a čerpal z neho aj inšpiráciu. Zaznamenal úspechy na divadelných doskách nielen doma v Taliansku, ale aj vo Veľkej Británii, a to napríklad uvedením Rómea a Júlie od Wiliama Shakespeara. Známy sa stal najmä svojimi filmovými či televíznymi adaptáciami divadelných hier.

Franco Zeffirelli sa narodil 12. februára 1923 vo Florencii. Po druhej svetovej vojne sa presťahoval do Milana. Začínal tu ako občasný divadelný herec. Skutočnou školou však preňho bolo obdobie, keď pracoval pre režiséra Luchina Viscontiho, najskôr ako návrhár výpravy, potom už ako asistent réžie.

Od roku 1950 pôsobil ako divadelný režisér, o osem rokov neskôr debutoval i vo filme - poviedkovou snímkou Camping.

V roku 1961 zaznamenal veľký úspech v Londýne svojim uvedením klasickej Shakespearovej inscenácie Rómeo a Júlia. Svoju povesť odborníka na Shakespeara potvrdil aj v opernej sfére inscenovaním Falstaffa na scéne newyorskej Metropolitnej opery. Známe Verdiho dielo dirigoval samotný Leonard Bernstein. Nasledovala opera Antonius a Cleopatra, ktorú na motívy Williama Shakespeara zložil americký skladateľ Samuel Barber.

Pozitívny ohlas Zeffirelli zaznamenal v New Yorku aj uvedením Dámy s kaméliami od Alexandra Dumasa (1962) a doma v Taliansku s Albeeho inscenáciou Kto sa bojí Virginie Woolfovej.

Časom sa Zeffirellimu bravúrne podarilo preniesť Shakespeara aj na filmové plátno. Už v roku 1966 nakrútil adaptáciu komédie Skrotenie zlej ženy, v ktorej sa hlavných úloh zhostila manželská dvojica Liz Taylorová a Richard Burton. O dva roky neskôr nasledovala filmová podoba Rómea a Júlie, ktorou si vyslúžil dve nominácie na Oskara.

V roku 1972 siahol Zeffirelli pre zmenu po náboženskej tematike. Jeho ďalšie dielo s názvom Brat Slnko, sestra Luna vykresľuje životný príbeh Svätého Františka z Assisi. Aj vďaka hudbe pesničkára Donovana však film hovorí aktuálnym jazykom čias, v ktorých vznikal. Veľa tvorivej energie vložil Zeffirelli do televízneho filmu Ježiš Nazaretský, ktorý sa mu podarilo dokončiť v roku 1979.

V tom istom roku nakrútil aj film Šampión o bývalom boxerskom majstrovi, ktorý sa kvôli svojmu synovi vracia do ringu. Snímka v Jonom Voightom v hlavnej úlohe však nezaznamenala úspech, podobne ako ani ďalší Zeffirelliho film Nekonečná láska s Brooke Shieldsovou (1981).

Zeffirelli sa tak vrátil znovu k divadelným začiatkom. Režíroval filmové podoby klasických hier ako La Traviata, Pagliacci, Cavalerina Rusticana či Otello. V roku 1988 nasledoval životopisný príbeh Mladý Toscanini, v ktorom si zahrali Elizabeth Taylorová, Philippe Noiret, či Franco Nero. V roku 1990 zveril vo svojej adaptácii Hamleta hlavnú rolu Melovi Gibsonovi, čo sa napriek počiatočným obavám ukázalo ako veľmi dobrá voľba.

Úspešný bol aj ďalší Zeffirelliho film Spútaná láska z roku 1993 o láske mladej mníšky a o skúške jej viery v boha. Po snímke Jana Eyrová (1996) nakrútil v roku 1999 režisér satirický príbeh z druhej svetovej vojny Čaj s Mussolinim. Filmom Nesmrteľná Callasová zložil poklonu známej opernej dive. Posledným Zeffirelliho dielom bola inscenácia poslednej Pucciniho opery Turandot.

Umelec sa v roku 1993 priznal k homosexuálnej orientácii. Napriek tomu ostal neortodoxným konzervatívcom a podporovateľom katolíckej cirkvi, ako priznal vo svojom životopise. V rokoch 1994 až 2001 bol senátorom za stranu Forza Italia vedenú talianskym expremiérom Silviom Berlusconim.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.