< sekcia Zahraničie

Zomrel V. Srdečný, posledný preživší zo Sachsenhausenu

Vojmír Srdečný. Foto: printscreen pametnaroda.cz

Srdečný bol do Sachsenhausenu deportovaný v roku 1939 po nacistickej perzekúcii vysokoškolákov.

Praha 20. augusta (TASR) - Vo veku 99 rokov zomrel Vojmír Srdečný, posledný preživší z nemeckého koncentračného tábora Sachsenhausen. Uviedla to predsedníčka Združenia oslobodených politických väzňov a pozostalých Zdeňka Valouchová, ktorú v pondelok citovala Česká televízia (ČT). Srdečný bol do Sachsenhausenu deportovaný v roku 1939 po nacistickej perzekúcii vysokoškolákov.

Podľa webovej stránky projektu Paměť národa sa Srdečný narodil 6. októbra 1919 v Albrechticiach nad Orlicí vo východných Čechách. V roku 1939 sa prihlásil do Ústavu pre vzdelávanie profesorov telesnej výchovy, kam bol prijatý.

V Prahe býval na Švehlovom internáte a po piatich týždňoch štúdia 17. novembra 1939 vpadli do tejto budovy nacisti. Srdečný bol spolu s ďalšími stovkami študentov deportovaný do Sachsenhausenu. Po jednom roku, jednom mesiaci a jednom dni sa Srdečný dostal z tábora spolu s ďalšími dvoma stovkami študentov.

Po prepustení a návrate do Albrechtíc v decembri 1940 pracoval ako praktikant v poisťovni a po dvoch rokoch bol nútene nasadený v továrni Guss- und Metallgesellschaft v Holiciach.

Srdečný sa celý život zaoberal prácou s telesne postihnutými. V roku 1947 nastúpil do rehabilitačného ústavu v Kladruboch, kde okrem iného založil Kladrubské hry pre telesne postihnutých. V roku 1949 musel odísť, ďalšie uplatnenie našiel ako rehabilitačný pracovník v štátnych kúpeľoch Velké Losiny, kde sa venoval liečbe pacientov s následkami po detskej obrne.

Srdečný bol tiež predsedom zväzu telesne postihnutých športovcov a vyše tridsať rokov pôsobil na pedagogickej fakulte v Hradci Králové. Za celoživotnú pedagogickú činnosť a rozvoj športu pre invalidov získal Srdečný tohto roku v máji od tamojšej radnice Cenu Františka Ulricha.

Srdečný bol okrem iného predsedom historickej skupiny "17. november 1939" v Českom zväze bojovníkov za slobodu (ČSBS), kde sa podieľal na povojnovej evidencii deportovaných študentov. V apríli 2010 sa stal členom Medzinárodného výboru Sachsenhausen.