Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Skreslenie podľa analytika spôsobuje aj interpretácia vplyvu starnutia na Slovensku. Poukázal na to, že treba hľadieť aj na pokles populácie.
Autor TASR
Bratislava 8. apríla (TASR) - Väčšiemu zameraniu na neurodegeneratívne ochorenia bránia dátová hmla či nesprávna interpretácia niektorých dát. Problémom je aj zastaraná metodika farmakoekonomického rozboru. Poukázal na to analytik Martin Smatana.
V tejto súvislosti upozornil na dáta Inštitútu pre metriky a hodnotenie zdravia (IHME), podľa ktorých bude negatívny dosah neurodegeneratívnych ochorení rásť len jemne. "Pri skleróze multiplex to dokonca vyzerá, že sa budeme do roku 2050 jemne lepšiť, čo nedáva zmysel," podotkol. Problémom je podľa neho neskorá diagnostika. "Jednoducho pacientov neskoro diagnostikujeme. Tieto hodnoty sa následne posielajú do medzinárodných databáz a z toho potom IHME, Svetová zdravotnícka organizácia a Európska komisia robia takéto predikčné modely," dodal.
Skreslenie podľa analytika spôsobuje aj interpretácia vplyvu starnutia na Slovensku. Poukázal na to, že treba hľadieť aj na pokles populácie. Ak to zohľadníme, ukážu sa podľa neho neurodegeneratívne ochorenia ako jedna z najviac rastúcich skupín ochorení v rámci celej krajiny.
Za problémový Smatana označil aj mechanizmus prepočtu štandardizovaného roka, ktorý človek prežije v plnej kvalite života, tzv. QALY. Ozrejmil, že Slovensko je jednou z mála krajín EÚ, ktorá má prahovú hodnotu definovanú zákonom. Analytik QALY považuje za užitočný a nenahraditeľný koncept, no má podľa neho aj limitácie, ktoré sa ukazujú primárne v súvislosti s pacientmi vo vyššom veku. "Inherentne hodnotí život mladších a zdravších ľudí (bez komorbidít) ako ekonomicky hodnotnejších, čo znevýhodňuje ochorenia asociované so starnutím, ako je napríklad neurodegeneratíva," dodal.
Prorektor pre vedu, výskum a styk so zahraničím Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave Róbert Babeľa v tejto súvislosti poukázal okrem iného aj na problém systému farmakoekonomiky. Upozornil na to, že náklady na liečbu hradí ministerstvo zdravotníctva, no benefity získava najmä ministerstvo sociálnych vecí či financií. Benefity, akými sú napríklad to, že pacient nie je odkázaný na pomoc štátu a je ekonomicky aktívny, systém farmakoekonomiky neuznáva do nápočtu prahovej hodnoty. Viaceré lieky sa tak podľa jeho slov z pohľadu verejného zdravotného poistenia ukazujú ako nákladovo neefektívne, no v skutočnosti spoločnosti šetria zdroje.
V tejto súvislosti upozornil na dáta Inštitútu pre metriky a hodnotenie zdravia (IHME), podľa ktorých bude negatívny dosah neurodegeneratívnych ochorení rásť len jemne. "Pri skleróze multiplex to dokonca vyzerá, že sa budeme do roku 2050 jemne lepšiť, čo nedáva zmysel," podotkol. Problémom je podľa neho neskorá diagnostika. "Jednoducho pacientov neskoro diagnostikujeme. Tieto hodnoty sa následne posielajú do medzinárodných databáz a z toho potom IHME, Svetová zdravotnícka organizácia a Európska komisia robia takéto predikčné modely," dodal.
Skreslenie podľa analytika spôsobuje aj interpretácia vplyvu starnutia na Slovensku. Poukázal na to, že treba hľadieť aj na pokles populácie. Ak to zohľadníme, ukážu sa podľa neho neurodegeneratívne ochorenia ako jedna z najviac rastúcich skupín ochorení v rámci celej krajiny.
Za problémový Smatana označil aj mechanizmus prepočtu štandardizovaného roka, ktorý človek prežije v plnej kvalite života, tzv. QALY. Ozrejmil, že Slovensko je jednou z mála krajín EÚ, ktorá má prahovú hodnotu definovanú zákonom. Analytik QALY považuje za užitočný a nenahraditeľný koncept, no má podľa neho aj limitácie, ktoré sa ukazujú primárne v súvislosti s pacientmi vo vyššom veku. "Inherentne hodnotí život mladších a zdravších ľudí (bez komorbidít) ako ekonomicky hodnotnejších, čo znevýhodňuje ochorenia asociované so starnutím, ako je napríklad neurodegeneratíva," dodal.
Prorektor pre vedu, výskum a styk so zahraničím Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave Róbert Babeľa v tejto súvislosti poukázal okrem iného aj na problém systému farmakoekonomiky. Upozornil na to, že náklady na liečbu hradí ministerstvo zdravotníctva, no benefity získava najmä ministerstvo sociálnych vecí či financií. Benefity, akými sú napríklad to, že pacient nie je odkázaný na pomoc štátu a je ekonomicky aktívny, systém farmakoekonomiky neuznáva do nápočtu prahovej hodnoty. Viaceré lieky sa tak podľa jeho slov z pohľadu verejného zdravotného poistenia ukazujú ako nákladovo neefektívne, no v skutočnosti spoločnosti šetria zdroje.
