Bratislava 7. septembra (TASR) - Necitlivý prístup niektorých sestier k pacientom je podľa Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA) výsledkom ich dlhodobého pracovného preťaženia, zlých pracovných podmienok a nedostatočného platového ohodnotenia. Komora poukazuje, že situáciám by sa dalo predchádzať, keby zamestnávatelia pre svojich zamestnancov pravidelne zabezpečovali školenia správania voči pacientom a tréningy na zvládanie náročných situácií.

"Mnohí z nás sa nevieme sami vyrovnať s náročnými situáciami, ktoré naše povolanie prináša a bez pomoci odborníkov, psychológov a podpory nadriadených to ani nedokážeme. Ak túto pomoc nedostávame, často sa dostaneme do situácie, ktorá sa nazýva syndrómom vyhorenia. Výsledkom je apatia, citová vyprahnutosť a neschopnosť empatie. Ak sa k tomu ešte pridá vysoké pracovné tempo a neúnosná pracovná vyťaženosť s nedostatkom motivácie, výsledkom určite nemôže byť usmievajúca sa spokojná sestra či pôrodná asistentka," povedala prezidentka komory Iveta Lazorová.

Komora sa napriek tomu dištancovala od nedávno medializovaného správania personálu na urgentnom príjme k 80-ročnej pacientke na bratislavských Kramároch, ktorá dva dni po návšteve nemocnice zomrela. Upozornila však, že kým na Slovensku sa tejto téme venujeme iba minimálne, v zahraničí majú zamestnanci nemocníc či iných zdravotníckych zariadení k dispozícii psychológa každú dennú či nočnú hodinu, povinne sa zúčastňujú rôznych pohybových a tvorivých aktivít, kde majú možnosť hovoriť o konkrétnych kolíznych situáciách a naučia sa ich zvládať za pomoci odborníkov, majú k dispozícii školenia rôzneho zamerania.

Komora sestier tvrdí, že etické zlyhanie zdravotníkov súvisí aj s ich nedostatočným platovým ohodnotením. "Možno si niekto povie, že s platmi sestier to nesúvisí a tento problém je skôr otázkou charakteru človeka, ale ak si po náročnej práci sestra či pôrodná asistentka nemôže zo svojho platu dovoliť ísť na dovolenku alebo aspoň odcestovať na týždňový relaxačný pobyt do kúpeľov, ak neustále rieši otázku, ako uživiť svoju rodinu do termínu najbližšej výplaty, potom len veľmi ťažko dokáže nabrať nové sily a zrelaxovať nielen svoje telo, ale aj svoju myseľ," zhrnula Lazorová.

Drzý personál je v nemocniciach v menšine

Predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský tvrdí, že personál, ktorý sa nevie správať k chorým v nemocnici, patrí k menšine. "Približne toľko, ako v iných krajinách alebo zamestnaniach," skonštatoval pre TASR.

"Ide to jedine cez motiváciu. Ak bude sestier v Bratislave málo a budú zarábať pár eur, každá si bude vedomá, že za ňu nemajú náhradu," zdôraznil. Podľa neho o tom svedčí aj fakt, že sestra, ktorá sa nevhodne správala k už zosnulej pacientke, stále pracuje v nemocnici.

FOTO TASR/Michal Svítok

Za ďalšie príčiny zlého konania personálu označil Visolajský vysoké pracovné zaťaženie, šetrenie peňazí, nedostatok personálu a nezmyselnú prácu, ktorou sestry a lekárov úkolujú. Visolajský upozornil, že zamestnávateľ môže dať lekárovi a sestre viac nadčasov ako iným. "Môže im nariadiť, aby pracovali okrem piatich dní v týždni aj každú sobotu. Aj v spomínanom prípade išlo o sobotu, čo v praxi znamená, že jeden lekár je na centrálnom príjme 24 hodín neprestajne a vyšetrí aj 80 pacientov."

Podľa neho tiež nikoho nezaujíma, že jedna sestra sa nevie adekvátne postarať o všetkých pacientov na oddelení. „Pričom jej dajú spraviť aj prácu sanitárky a ešte musí umyť na oddelení aj riad,“ vymenúva. Poznamenal, že personál to nedokáže bez toho, aby sa to neprejavilo na jeho nálade a výkone.

Visolajský upozorňuje, že slovenské centrálne príjmy sú z okolitých krajín najviac zaťažené záchrankami, pričom do nemocnice „často prinesú aj pacienta, ktorý to absolútne nepotrebuje“. Prácu má zdravotníkom podľa neho komplikovať aj zákon o vedení zdravotnej dokumentácie, ktorý je pre pacienta často nezmyselný. „Ale ministerstvo prikázalo,“ dodal na záver.