Bratislava 20. júla (TASR) - Zdravotná starostlivosť o priemerného Slováka vyjde podľa štatistík OECD na 1031 eur ročne. Tri štvrtiny z tejto sumy sú hradené z verejných zdrojov, zvyšok si platia občania sami nad rámec zákonných odvodov. Jedným z dôvodov vysokých výdavkov je skorý nástup chorôb, ktoré Slovákov trápia oveľa viac než iné národy.

Podľa správy Pohľad na zdravie 2015 z dielne Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) patrí Slovensko medzi hornú tretinu krajín s najvyššími výdavkami na zdravotnú starostlivosť hradenými z vlastného vrecka. Zatiaľ čo v priemere si obyvatelia členských krajín platia zo svojho 19 % výdavkov, na Slovensku je to až 23 %. Takmer každé štvrté euro si tak hradia sami. Pre porovnanie, v Českej republike je to len 15 %.

Aj napriek pomerne vysokému podielu súkromných výdavkov sa však na nedostupnosť zdravotnej starostlivosti Slováci nesťažujú. Podľa prieskumu Eurostatu len necelé percento Slovákov uvádza, že si z finančných dôvodov nemohli dovoliť vyšetrenie alebo ošetrenie, keď ho potrebovali. Financie najviac trápia Lotyšsko a Grécko, kde sa desatina obyvateľstva ocitla v situácii, že si zdravotnú starostlivosť nedokázali zaplatiť.

Výdavky na zdravotnú starostlivosť úzko súvisia so zdravotným stavom populácie. Slovenská populácia chorľavie totiž oveľa skôr ako iné národy. Kým na Malte či vo Švédsku žijú ľudia v plnom zdraví vyše 70 rokov a priemer EÚ je zhruba 62 rokov, Slovensko je na konci rebríčka. Muži žijú bez zdravotných problémov len 55,5 roka, čo je tretia najnižšia úroveň v celej EÚ. Ženy sú s 54,6 rokmi dokonca úplne posledné.

Pri pohľade na priemernú dĺžku života (73 rokov pri mužoch a 80 rokov pri ženách) to znamená, že so zdravotnými problémami sa Slováci boria štvrtinu a Slovenky až tretinu života. Tieto štatistiky tiež ukazujú, že zdravotné problémy nás stretávajú veľmi skoro, hlboko v produktívnom veku. To sa negatívne odráža vo viacerých oblastiach vrátane pracovných a rodinných vzťahov.

Ruka v ruke s tým idú financie. Ľudia v produktívnom veku sporia, aby v penzii mali dostatok prostriedkov. No chorý človek kvôli pracovným výpadkom a následnému poklesu príjmov sporiť nedokáže, resp. šetrí výrazne menej. Súčasne, okrem štandardných výdavkov, čelí zvýšeným nákladom na zdravotnú starostlivosť.

"Najmä pri závažnejších chorobách a úrazoch sa nezriedka stáva, že rodina prichádza nielen o príjem postihnutého, ale aj o príjem ďalšej osoby, ktorá sa oňho musí starať. Vtedy sa neraz siahne na peniaze, ktoré mali pôvodne slúžiť na iný účel a neskôr môžu chýbať. Nemusí ísť pritom len o úspory na krátkodobé ciele, ako je dovolenka či nové auto, ale aj dlhodobé úspory na vzdelanie detí či dôchodok. Pre prípad takýchto nepriaznivých životných situácií je rozumné a vhodné mať ochranu vo forme životného poistenia," hovorí Peter Brudňák, generálny riaditeľ NN Životnej poisťovne.

Z pohľadu rodinných financií je jedným z kľúčových životné pripoistenie pre prípad invalidity. Imobilnosť totiž často so sebou prináša doživotný pokles príjmov, a pritom vôbec nie je ojedinelá. K 30. júnu 2016 poberalo invalidný dôchodok vyše 233.000 Slovákov, čo predstavuje viac ako 6 % populácie v produktívnom veku. Podľa Brudňáka mnoho ľudí má poistené riziko invalidity v dôsledku úrazu, takéto poistenie je však nedostatočné.

"Úraz ako príčina invalidity je štatisticky oveľa menej významný, ako sú rôzne choroby,“ upozorňuje Brudňák. Medzi najčastejšie príčiny invalidity patria najmä ochorenia svalov, kostrového a spojivového tkaniva, duševné poruchy a poruchy správania, onkologické choroby či choroby obehovej sústavy. Dobré životné poistenie by preto malo obsahovať aj pripoistenie invalidity v dôsledku choroby.