Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Anglický lekár James Parkinson ako prvý popísal pred takmer 200 rokmi príznaky ochorenia, pri ktorom pacienta postihuje neovládateľný tras.
Autor TASR
Londýn/Bratislava 20. decembra (TASR) - Anglický lekár James Parkinson ako prvý popísal pred takmer 200 rokmi príznaky ochorenia, pri ktorom pacienta postihuje neovládateľný tras. Hoci jeho odborný článok v tom čase nevyvolal pozornosť, chronické, progresívne neurologické ochorenie neskôr dostalo pomenovanie Parkinsonova choroba. James Parkinson však popísal aj symptómy zápalu slepého čreva (apendixu) a upozornil na riziko úmrtia pri jeho perforácii. Lekár James Parkinson zomrel pred 190 rokmi 21. decembra 1824.
James Parkinson uverejnil v roku 1817 štúdiu o "trasľavej obrne" s názvom Esej o trase. Popísal nemenný výraz tváre, šúchavú chôdzu s malými krokmi, svalovú stuhnutosť, postoj s výrazným predklonom, uprený pohľad v dôsledku zníženej rýchlosti mihania mihalníc.
Príznaky pripomínajúce symptómy Parkinsonovej choroby sa spomínali v lekárskych spisoch už od staroveku, ale žiaden predchodca Jamesa Parkinsona nedokázal nájsť súvislosti medzi jednotlivými symptómami a opísať celý syndróm. Presne chorobu popísal až práve Parkinson. Dôslednosť jeho analýz je taká veľká, že dodnes vedci a klinickí lekári trvajú na štúdiu originálu jeho poznámok o tomto stave. Pri svojom pozorovacom talente bol Parkinson schopný odlíšiť typické prejavy parkinsonizmu od prejavov starnutia a rozpoznal asociáciu typických príznakov ochorenia ako klinickú jednotku.
O štyri desiatky rokov zaujala jeho stať francúzskeho lekára Jean-Martina Charcota, ktorý symptomatické ochorenie spojil s menom jej autora.
V súčasnosti je už známe, že ochorenie spôsobuje odumieranie nervových buniek v špecifických oblastiach mozgu. Vo väčšine prípadov sa nevie, čo je jeho príčinou. Predpokladá sa, že na jej vzniku sa podieľa viacero faktorov. Chorobou trpí vo svete vyše šesť miliónov ľudí. Žili alebo s ňou žijú významné osobnosti ako americký boxer Muhammad Ali, pápež Ján Pavol II., španielsky surrealistický maliar Salvador Dalí, bývalý americký prezident Harry Truman alebo čínsky komunisticky vodca Mao Ce Tung.
Okrem svojej lekárskej činnosti, Parkinson písal aj sociálnorevolučné state pod pseudonymom Old Hubert. Zasadzoval sa v nich za zásadné zmeny britského verejného zdravotníctva. V odborných kruhoch vysoko oceňovali aj bádateľské výsledky tohto všestranného vedca v oblasti geológie a paleontológie, najmä jeho štúdie o fosíliách s názvom Organické zvyšky dávneho sveta.
James Parkinson sa narodil 11. apríla 1745 v Londýne vo Veľkej Británii, kde po štúdiu na školách pre lekárov a chirurgov (London Hospital Medical College, Royal College of Surgeons) od roku 1784 pôsobil ako chirurg. Zomrel 21. decembra 1824 v rodnom meste vo veku 79 rokov. Dátum jeho narodenia sa od roku 1997 pripomína ako Svetový deň Parkinsonovej choroby. Do roku 1997 sa tento deň nazýval Európskym dňom Parkinsonovej choroby.
James Parkinson uverejnil v roku 1817 štúdiu o "trasľavej obrne" s názvom Esej o trase. Popísal nemenný výraz tváre, šúchavú chôdzu s malými krokmi, svalovú stuhnutosť, postoj s výrazným predklonom, uprený pohľad v dôsledku zníženej rýchlosti mihania mihalníc.
Príznaky pripomínajúce symptómy Parkinsonovej choroby sa spomínali v lekárskych spisoch už od staroveku, ale žiaden predchodca Jamesa Parkinsona nedokázal nájsť súvislosti medzi jednotlivými symptómami a opísať celý syndróm. Presne chorobu popísal až práve Parkinson. Dôslednosť jeho analýz je taká veľká, že dodnes vedci a klinickí lekári trvajú na štúdiu originálu jeho poznámok o tomto stave. Pri svojom pozorovacom talente bol Parkinson schopný odlíšiť typické prejavy parkinsonizmu od prejavov starnutia a rozpoznal asociáciu typických príznakov ochorenia ako klinickú jednotku.
O štyri desiatky rokov zaujala jeho stať francúzskeho lekára Jean-Martina Charcota, ktorý symptomatické ochorenie spojil s menom jej autora.
V súčasnosti je už známe, že ochorenie spôsobuje odumieranie nervových buniek v špecifických oblastiach mozgu. Vo väčšine prípadov sa nevie, čo je jeho príčinou. Predpokladá sa, že na jej vzniku sa podieľa viacero faktorov. Chorobou trpí vo svete vyše šesť miliónov ľudí. Žili alebo s ňou žijú významné osobnosti ako americký boxer Muhammad Ali, pápež Ján Pavol II., španielsky surrealistický maliar Salvador Dalí, bývalý americký prezident Harry Truman alebo čínsky komunisticky vodca Mao Ce Tung.
Okrem svojej lekárskej činnosti, Parkinson písal aj sociálnorevolučné state pod pseudonymom Old Hubert. Zasadzoval sa v nich za zásadné zmeny britského verejného zdravotníctva. V odborných kruhoch vysoko oceňovali aj bádateľské výsledky tohto všestranného vedca v oblasti geológie a paleontológie, najmä jeho štúdie o fosíliách s názvom Organické zvyšky dávneho sveta.
James Parkinson sa narodil 11. apríla 1745 v Londýne vo Veľkej Británii, kde po štúdiu na školách pre lekárov a chirurgov (London Hospital Medical College, Royal College of Surgeons) od roku 1784 pôsobil ako chirurg. Zomrel 21. decembra 1824 v rodnom meste vo veku 79 rokov. Dátum jeho narodenia sa od roku 1997 pripomína ako Svetový deň Parkinsonovej choroby. Do roku 1997 sa tento deň nazýval Európskym dňom Parkinsonovej choroby.
