Vo fašiangovom sprievode prešlo v Žiline vyše 500 masiek

Sprievod vyše 500 masiek zo Slovenska a Českej republiky dnes prešiel centrom Žiliny počas otvorenia 12. ročníka Žilinského festivalu fašiangových masiek.

Vedúca odboru kultúry, športu, cestovného ruchu a miestneho rozvoja Mestského úradu (MsÚ) v Žiline Ingrid Dolníková doplnila, že v sprievode sa predstavili súbory zo žilinského regiónu, východného Slovenska a hostia z divadla Kvelb v Českých Budejoviciach. "Novinkou festivalu bolo rozdávanie škrabošiek divákom na Mariánskom námestí, aby sa stali súčasťou programu a vytvorili festivalovú atmosféru. Osobnosťou karnevalu bola tento rok známa žilinská knihárka Lida Mlichová," uviedla Dolníková.

V programe na Mariánskom námestí sa predstavili rôzne folklórne súbory a nechýbalo pochovávanie basy a na záver vystúpila hudobná skupina LOJZO. "Sprievodnými podujatiami festivalu fašiangových masiek sú program Ľúbezná krása Folklórneho súboru Rozsutec v sobotu 6. februára v Mestskom divadle Žilina a výstava Masky zimnej lásky – radovánky a krása v bielom Antona Fialu a Ivana Köhlera, ktorá je sprístupnená do 13. februára 2016 v administratívnej budove Považského múzea v Žiline," dodala Dolníková.

Pochôdzky Rimavskou Sobotou uzavreli tohtoročnú fašiangovú sezónu

Fašiangové pochôdzky mestom a sprievodný kultúrny program v podaní šiestich folklórnych súborov z celého okresu dnes popoludní uzavreli fašiangovú sezónu v Rimavskej Sobote. Toto tradičné regionálne podujatie s názvom Fašiangy sa krátia zorganizovalo už po desiaty raz Gemersko-malohontské osvetové stredisko (GMOS) spolu s Centrom voľného času Relax a Mestským kultúrnym strediskom.

„Týmto spôsobom si pripomíname fašiangy, ktoré sa končia budúcu stredu. Potom nastane 40-dňový pôst a po ňom veľkonočné obdobie,“ uviedla Stanislava Zvarová, odborná pracovníčka pre folklór z GMOS. Dodala, že súčasťou akcie bola aj výtvarná súťaž Fašiangy v Gemeri a Malohonte. „Dnes po pochôdzkach mestom prebehla jej vernisáž a celý program sme zakončili scénickým predstavením vrátane pochovávania basy,“ načrtla Zvarová s tým, že tento zvyk je považovaný za úplné uzavretie fašiangového obdobia.

Tohtoročných fašiangových pochôdzok v R. Sobote sa zúčastnili folkloristi zo súborov Vepor, Mladosť, Lieskovček, Háj, Hájik a Rimavan. „V sprievode však boli aj deti z materskej škôlky a členovia klubu Etnohis pri ZŠ na Daxnerovej ulici. Zastúpenie mal aj Miestny odbor Matice slovenskej,“ dodala Zvarová.

Tradície ľudových fašiangových osláv v regióne Gemer a Malohont v minulosti zanikli, podľa Zvarovej ich však stále zachovávajú folklórne kolektívy a nastáva dokonca výraznejšie oživenie týchto zvykov na dedinách. „Momentálne sú populárne fašiangové zabíjačky a v rôznych obciach robia aj fašiangové pochôdzky, spojené so zábavou,“ podotkla.

Fašiangy boli kedysi obdobím, keď sa organizovali bujaré zábavy a vládla uvoľnenejšia atmosféra. „Ľudia sa prezliekali do masiek, organizovali fašiangové hody. V tomto čase sa už netkalo, neboli priadky, ani na poli sa nerobilo, keďže ešte stále trvala zima. Ľudia však stále mali aké-také zásoby v komorách, takže si mohli dovoliť trochu hodovania a oddychu,“ vysvetlila Zvarová s tým, že šlo celkovo o obdobie veselosti a radosti. „Masky navyše trochu skrývali identitu ľudí, takže aj tí, ktorí boli inokedy vážnejší, sa v tomto čase trochu odviazali, zaspievali si a zatancovali,“ zakončila folkloristka.

RIMAVSKÁ BAŇA: Seniori sa stretli na fašiangovom posedení

Zábava pri živej hudbe i hovorenom slove a utužovanie vzájomných kontaktov bolo obsahom fašiangového stretnutia seniorov, ktoré v obci Rimavská Baňa (okres R. Sobota) dnes podvečer zorganizovala miestna samospráva. Ako TASR informovala starostka Elena Polóniová, na akciu pozvali všetkých tamojších obyvateľov, ktorí majú viac ako 62 rokov.

„Celkovo ich je u nás v dedine v súčasnosti 86, tohtoročnej akcie sa zúčastnilo približne 40 z nich,“ uviedla Polóniová. Pre seniorov pripravili tradičné fašiangové pohostenie šiškami a kultúrny program. „Tohto roku sme pozvali spevácku skupinu Čerenčianka a ľudového rozprávača Juraja Matiaša s kmotrou,“ spresnila.

Program mal podľa jej slov u dôchodcov úspech a v podobných podujatiach mieni vedenie obce pokračovať aj v budúcnosti. „Takéto stretnutia pre seniorov organizujeme dvakrát ročne, s obidvoma akciami sme začali vlani. Naši seniori ich privítali, chcú, aby pokračovali a dokonca uvažujú nad založením klubu dôchodcov, aby sa mohli stretávať aj mimo takýchto oficiálnych podujatí,“ zakončila starostka.