Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 21. máj 2024Meniny má Zina
< sekcia UNESCO a veda

NOVINKY VO VEDE: Liečba bylinami u orangutanov a stíhačka ovládaná AI

Táto fotografia, ktorú poskytla nadácia Suaq, ukazuje ranu na tvári Rakusa, divokého samca orangutana sumatranského v národnom parku Gunung Leuser v Indonézii 23. júna 2022, dva dni predtým, ako aplikoval žuvané listy z rastliny, ktorá sa používa na liečbu v celej juhovýchodnej Ázii. bolesť a zápal a na zabíjanie baktérií do rany. Foto: TASR/AP

Vedci u orangutana v divočine pozorovali použitie bylín na liečbu rany na tvári.

Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 10. mája (TASR) - Svet vedy za posledné dni priniesol niekoľko zaujímavých a dôležitých správ. Orangutan si ošetroval ranu liečivou bylinou, šéf sekcie vzdušných síl USA sa preletel v stíhačke ovládanej AI a v januári nad Berlínom explodoval najrýchlejšie rotujúci asteroid. TASR prináša súhrn toho najzaujímavejšieho z oblasti vedy a techniky.

Vedci u orangutana v divočine pozorovali použitie bylín na liečbu rany na tvári. Ide o prvý pozorovaný a zaznamenaný prípad takéhoto správania, uvádza štúdia zverejnená tento týždeň v odbornom žurnále Nature Scientific Reports.

Prípad sa odohral v roku 2022 na území národného parku Gunung Leuser v indonézskej provincii Aceh, keď výskumníci sledovali jedného zo samcov orangutana prezývaného Rakus.

Vedci si všimli, že ľudoop má na tvári otvorenú ranu. O tri dni neskôr orangutana sledovali pri prežúvaní popínavej rastliny druhu Fibraurea tinctoria, ktorá je známa svojimi liečivými účinkami. Miestni obyvatelia ju dlhodobo využívajú v tradičnej medicíne.

Na druhý deň celý postup opakoval. O týždeň sa rana zatiahla a neskôr vyliečila bez známok infekcie, dodáva štúdia. Rakusove správanie označila za "prvý systematicky zdokumentovaný prípad, keď si divé zviera aktívne liečilo zranenie druhom rastliny známym obsahom biologicky aktívnych látok".

V Spojených štátoch sa uskutočnil let bojovej stíhačky F-16, ktorú neriadil pilot, ale umelá inteligencia (AI). V kabíne lietadla sedel iba šéf sekcie vzdušných síl amerického ministerstva obrany Frank Kendall.

Experimentálna stíhačka F-16 nazývaná Vista, ktorú riadi AI, letela s Kendallom rýchlosťou takmer 900 kilometrov za hodinu. Manévre počas letu vyvíjali na jeho telo preťaženie rovnajúce sa päťnásobku zemskej tiaže.
Na snímke šéf sekcie vzdušných síl amerického ministerstva obrany Frank Kendall sedí v kokpite stíhačky F-16 na Edwardsovej základni amerických vzdušných síl v kalifornskej púšti vo štvrtok 2. mája 2024.
Foto: TASR/AP

Historický let sa uskutočnil na Edwardsovej základni amerických vzdušných síl v kalifornskej púšti. Na tej istej základni americký pilot Chuck Yeager v roku 1947 ako prvý známy človek prekonal rýchlosť zvuku a armáda tam vyvíjala svoje najtajnejšie projekty.

Vista sa vo vzdušnom súboji stretla s ďalšou stíhačkou F-16, ktorú riadil pilot. Oba stroje sa pohybovali vo vzdialenosti približne 300 metrov, krúžili a robili rôzne manévre, aby prinútili súpera dostať sa do zraniteľných pozícií.

Prvýkrát sa takýto súboj s Vistou konal už v septembri 2023. Odvtedy sa uskutočnili približne dve desiatky podobných letov. Programy sa však učia tak rýchlo, že niektoré verzie AI, ktoré sa testujú na Viste, už vo vzdušnom súboji porážajú ľudských pilotov.

Meteorit, ktorý sa v januári rozpadol nad Berlínom, sa okolo svojej osi otáčal každé 2,6 sekundy. Ide o dosiaľ najrýchlejšiu zaznamenanú rotáciu asteroidu, uvádza štúdia zverejnená v apríli v elektronickom archíve preprintov vedeckých prác arXiv.

Vesmírne teleso 2024 BX1 nad Berlínom explodovalo 21. januára v skorých ranných hodinách. Letelo rýchlosťou približne 50.000 kilometrov za hodinu.

Predchádzajúcim držiteľom rotačného rekordu bol asteroid 2020 HS7, ktorý sa okolo osi otáčal raz za 2,99 sekundy. Jeho priemer bol približne štyri až osem metrov, bol teda o čosi väčší ako 2024 BX1, čo by mohlo vysvetľovať jeho mierne nižšiu rýchlosť rotácie. Vo všeobecnosti totiž platí, že menšie telesá rotujú rýchlejšie ako väčšie.

Škody ani zranenia po rozpade berlínskeho meteoritu nehlásili, hoci niektoré jeho úlomky dopadli na zemský povrch.