Quantcast
< sekcia 30. výročie osamostatnenia SR

DEKLARÁCIA O ZVRCHOVANOSTI SR: Pred 30 rokmi ju prijali poslanci SNR

Vladimír Mečiar (vpravo v popredí) a Ivan Gašparovič (vľavo) 17. júla 1992 v budove parlamentu v Bratislave zdravia poslancov po podpise Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Foto: Pavel Neubauer - Archív TASR

Výročie prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR je na základe zákona NR SR z 20. októbra 1993 pamätným dňom.

Bratislava 17. júla (TASR) – "My, demokraticky zvolená Slovenská národná rada, slávnostne vyhlasujeme, že tisícročné úsilie slovenského národa o svojbytnosť sa naplnilo. V tejto historickej chvíli deklarujeme prirodzené právo slovenského národa na sebaurčenie tak, ako to zakotvujú aj všetky medzinárodné dohody a zmluvy o práve národov na sebaurčenie."

Týmito slovami sa začína Deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky, od prijatia ktorej Slovenskou národnou radou (SNR) uplynie v nedeľu 17. júla 30 rokov.

Poslanci SNR prijali deklaráciu 17. júla 1992, v čase, keď bolo Slovensko ešte súčasťou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR). V tomto období už prebiehali rozhovory českej a slovenskej reprezentácie o ďalšom usporiadaní zväzkov medzi Slovákmi a Čechmi, pričom k prijatiu deklarácie prišlo po tom, keď sa už nepredpokladali významnejšie zvraty v rokovaniach o ďalšom štátoprávnom usporiadaní ČSFR.

Parlamentné voľby, ktoré sa konali 5. a 6. júna 1992, vyhrala v Českej republike Občianska demokratická strana (ODS) Václava Klausa. Na Slovensku sa víťazom stalo Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS). Zo strán, ktoré sa ocitli v SNR v novom volebnom období, mala vznik samostatnej SR v programe iba Slovenská národná strana (SNS). HZDS navrhovalo prijatie deklarácie, novej Ústavy SR a vyhlásenie referenda o štátoprávnom usporiadaní.

Krátko po voľbách, 9. júna 1992, sa začali rokovania premiérov Vladimíra Mečiara a Václava Klausa, ktoré sa pre odlišné predstavy o podobe spoločného štátu skončili neúspechom.

Deklaráciou o zvrchovanosti SR sa grémium SNR zaoberalo 13. júla 1992, keď oznámilo, že dokument sa bude schvaľovať nadpolovičnou väčšinou hlasov poslancov. Poslanci neschválili návrh Františka Mikloška (KDH), aby parlament prijal návrh na vyhlásenie referenda o vystúpení SR z ČSFR na základe ústavného zákona. Naopak, podporili návrh Vladimíra Miškovského (SNS), aby sa o prijatí deklarácie hlasovalo deklaratívne, teda nie pomocou hlasovacieho zariadenia.

V piatok 17.júla 1992 prijala Slovenská národná rada Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Predseda SNR Ivan Gašparovič a premiér Vladimír Mečiar tento dokument následne podpísali a na záver poslanci zaspievali slovenskú hymnu. Potom podpredseda SNR Jozef Prokeš predniesol text Deklarácie pred zhromaždenými občanmi. Na archívnej snímke zhromaždenie občanov na Devíne 17. júla 1992.
Foto: FOTO ARCHÍV TASR - Vladimír Benko


O štyri dni neskôr, 17. júla 1992, sa deklarácia prerokúvala v slovenskom parlamente. Slávnostné zasadnutie SNR viedol jej vtedajší predseda Ivan Gašparovič. Zúčastnili sa na ňom ústavní činitelia, predstavitelia Federálneho zhromaždenia (FZ), vlády ČSFR, cirkevní hodnostári a zahraniční hostia - poslanci Európskeho parlamentu.

V rozprave premiér Mečiar označil prijatie deklarácie za kvalitatívny zlom, na ktorý Slováci čakali vyše 1000 rokov. Za jej prijatie napokon hlasovalo 113 zo 147 prítomných poslancov, 24 bolo proti a desiati sa hlasovania zdržali.

O tri dni neskôr, 20. júla 1992, aj v reakcii na prijatie deklarácie rezignoval československý prezident Václav Havel. Svoj krok odôvodnil slovami: "Tak, ako sa nechcem stať brzdou historického vývoja, nechcem byť ani dosluhujúcim úradníkom."

Premiéri Mečiar a Klaus sa na rokovaní v legendárnej brnianskej vile Tugendhat 26. augusta 1992 napokon dohodli na rozdelení Česko-Slovenska na dva samostatné štáty bez konania referenda.

V nadväznosti na prijatie Deklarácie o zvrchovanosti SR schválili poslanci 1. septembra 1992 Ústavu SR. Po nadobudnutí jej účinnosti 1. októbra 1992 sa zmenil názov slovenského parlamentu na Národná rada (NR) Slovenskej republiky (SR). Samostatná SR vznikla 1. januára 1993.

Výročie prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR je na základe zákona NR SR z 20. októbra 1993 pamätným dňom.


Zdroj: www.nrsr.sk


Plné znenie Deklarácie o zvrchovanosti SR




D E K L A R Á C I A Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky

Schválené Slovenskou národnou radou uznesením zo 17. júla 1992 číslo 26


My, demokraticky zvolená Slovenská národná rada, slávnostne vyhlasujeme, že tisícročné úsilie slovenského národa o svojbytnosť sa naplnilo.

V tejto historickej chvíli deklarujeme prirodzené právo slovenského národa na sebaurčenie tak, ako to zakotvujú aj všetky medzinárodné dohody a zmluvy o práve národov na sebaurčenie.

Uznávajúc právo národov na sebaurčenie, vyhlasujeme, že aj my si chceme slobodne utvárať spôsob a formu národného a štátneho života, pričom budeme rešpektovať práva všetkých, každého občana, národov, národnostných menšín a etnických skupín, demokratické a humanistické odkazy Európy a sveta.

Touto deklaráciou Slovenská národná rada vyhlasuje zvrchovanosť Slovenskej republiky ako základ suverénneho štátu slovenského národa.

Bratislava 17. júl 1992


SNR prijala Deklaráciu, HZDS sa tešilo,Mikloško hovoril o konci ČSFR



Deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky má 30 rokov. Slovenská národná rada (SNR) ju prijala 17. júla 1992 v čase, keď bola SR ešte súčasťou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a prebiehali rozhovory českej a slovenskej reprezentácie o ďalšom usporiadaní zväzkov medzi Slovákmi a Čechmi.

Za prijatie deklarácie hlasovalo 113 zo 147 prítomných poslancov, 24 bolo proti a desiati sa hlasovania zdržali. TASR prináša výber vyjadrení a udalostí, ktoré sa udiali krátko pred a po schválení Deklarácie, a o ktorých informovala Tlačová kancelária Slovenskej republiky (TK SR).

Vtedajší predseda vlády SR Vladimír Mečiar v rozprave o Deklarácii hovoril, že sa deklaruje rovnosť všetkých občanov SR, stupeň intelektuálnej zrelosti slovenskej spoločnosti, ktorá je schopná vziať osud do svojich rúk. Podľa správ TK SR zdôraznil, že Deklarácia je politickým aktom, nie konštitučným a nevzniká ňou samostatný štát.

Niekdajší predseda klubu KDH v SNR František Mikloško naopak uviedol, že ak SNR vyhlási zvrchovanosť SR a v auguste prijme slovenskú ústavu, vzniká de facto nový štát. "V rámci Česko-Slovenska nastanú nedefinovateľné vzťahy," dodal Mikloško. KDH pred hlasovaním avizovalo, že bude proti Deklarácii, keďže návrh deklaruje práva zakotvené už v ústavnom zákone o česko-slovenskej federácii z roku 1968.

Na archívnej snímke zľava v popredí vtedajší predseda SNR Ivan Gašparovič a premiér Vladimír Mečiar po podpise Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky.
Foto: TASR/Vladimír Benko


HZDS pri prijímaní Deklarácie hovorilo aj to, že vyhlásenie zvrchovanosti by nemalo ovplyvniť vývoj ČSFR. SNS sa domnievala, že po prijatí Deklarácie sa Slovensko stane viditeľnejšie pre zahraničie.

Schválenie Deklarácie vtedy vyzdvihol podpredseda vlády SR Milan Kňažko, podľa ktorého malo prísť k Deklarácii už skôr. V jej prijatí vtedy nevidel koniec československej vzájomnosti, ale naopak začiatok dobrých, vyrovnaných partnerských vzťahov Čechov a Slovákov. Hovoril tiež o konci centralizmu federácie.

Peter Weiss, ktorý bol v tom čase prvým podpredsedom SNR a šéfom SDĽ, poukázal na šancu, ktorú Slovensko po schválení Deklarácie získalo.

Vtedajší český premiér Václav Klaus po schválení Deklarácie povedal, že prijatie Deklarácie v SNR je očakávaný akt, ktorý z formálnoprávneho hľadiska nespôsobí nijaký prevrat.

Prvý podpredseda Federálneho zhromaždenia Filip Šedivý po prijatí Deklarácie povedal, že to v podstate nič neznamená. Vyhlásil, že otázkou zostávajú ďalšie kroky na Slovensku. Šedivý sa vtedy obával, že ďalším slávnostným aktom by mohla byť vyhlásená medzinárodnoprávna subjektivita SR, čo by, podľa jeho slov, bol začiatok konca spoločného štátu.

František Mikloško z KDH vtedy už jasne povedal, že ČSFR sa rozpadá. Kresťanskodemokratická strana označila za ďalší prejav zrútenia česko-slovenskej federácie ohlásenú abdikáciu federálneho prezidenta Václava Havla. Ten hneď po prijatí Deklarácie oznámil, že 20. júla 1992 o 18.00 h odstupuje z funkcie prezidenta ČSFR. Mečiar reagoval tým, že Havlova abdikácia sa očakávala už dlhšie.

Vladimír Mečiar a Václav Klaus sa napokon na rokovaní v legendárnej brnianskej vile Tugendhat 26. augusta 1992 dohodli na definitívnom rozdelení Česko-Slovenska na dva samostatné štáty bez konania referenda.

V nadväznosti na prijatie Deklarácie o zvrchovanosti SR schválili poslanci 1. septembra 1992 Ústavu SR. Po nadobudnutí jej účinnosti 1. októbra 1992 sa zmenil názov Slovenská národná rada na Národná rada Slovenskej republiky. Samostatná Slovenská a Česká republika vznikli 1. januára 1993.


Prezidentka: Prijatie deklarácie bolo dôležitým krokom k štátnosti



Prijatie Deklarácie o zvrchovanosti SR bolo dôležitým politickým krokom, smerujúcim k našej štátnosti. Je na mieste pripomenúť, že ňou Slovenská národná rada prijala aj záväzok rešpektovať demokratické a humanistické odkazy Európy, ktoré dnes napĺňame našim členstvom v Európskej únii. Uviedla to prezidentka SR Zuzana Čaputová v súvislosti s 30. výročím prijatia deklarácie.

Na archívnej snímke prezidentka SR Zuzana Čaputová.
Foto: TASR – Jaroslav Novák


"Právo národa na sebaurčenie je dôležitá hodnota a môže byť v súlade s európskymi hodnotami a s rešpektom k iným. Je dôležité pripomínať si základy našej štátnosti. Zároveň dnes, keď čelíme toľkým krízam, sa musíme o to viac sústrediť na ich zvládnutie. Aby Slovenská republika bola úspešným, moderným štátom, a najmä bezpečným a pokojným domovom pre svojich občanov," zdôraznila prezidentka.


Hlas-SD: Deklarácia o zvrchovanosti SR bola významným medzníkom



Deklarácia o zvrchovanosti SR bola významným historickým medzníkom, ktorý mal v podstatnej miere vplyv na rozdelenie federácie. Skonštatovala to mimoparlamentná strana Hlas-SD v súvislosti s 30. výročím prijatia deklarácie.

Na archívnej snímke Peter Pellegrini.
Foto: TASR - Martin Baumann


"Politická reprezentácia štátu na úrovni parlamentu vyslala signál, že sme pripravení vytvoriť si samostatný štát a tak si formovať budúcnosť slovenského národa," uviedla strana.

Deklaráciu prijali poslanci SNR 17. júla 1992, v čase, keď bolo Slovensko ešte súčasťou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR). V tomto období už prebiehali rozhovory o ďalšom usporiadaní zväzkov medzi Slovákmi a Čechmi, pričom k prijatiu deklarácie prišlo po tom, keď sa už nepredpokladali významnejšie zvraty v rokovaniach o ďalšom štátoprávnom usporiadaní ČSFR.

V nadväznosti na jej prijatie schválili poslanci 1. septembra 1992 Ústavu SR. Po nadobudnutí jej účinnosti 1. októbra 1992 sa zmenil názov slovenského parlamentu na Národná rada (NR) Slovenskej republiky (SR). Samostatná SR vznikla 1. januára 1993.

Výročie prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR je na základe zákona NR SR z 20. októbra 1993 pamätným dňom.


B. Kollár: Dnešný dátum patrí k najvýznamnejším v našej histórii



Dátum prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR patrí k najvýznamnejším v našej najnovšej histórii, otvoril cestu k prijatiu Ústavy SR a pokojnému rozdeleniu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na dva samostatné a nadštandardne spriatelené štáty. Skonštatoval to predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) pri príležitosti 30. výročia prijatia deklarácie. Hovorí o príležitosti zamyslieť sa, ako ďalej s našou suverénnou štátnosťou. Podčiarkol, že o zvrchovanosť treba stále zápasiť.

"Zvrchovanosť alebo suverenita nie je niečo imaginárne, ale ani absolútne. O zvrchovanosť treba stále zápasiť, lebo štáty, ktoré vstupujú do zmluvných vzťahov alebo do štátnych zväzkov, ako je napríklad Európska únia, odovzdávajú časť svojej suverenity či už zmluvnému partnerovi, alebo ju prenášajú na štátny zväzok," uviedol.

Šéf parlamentu vyhlásil, že Sme rodina sa považuje za dediča všetkých politických programov z minulosti, ktoré smerovali k posilňovaniu suverenity slovenského národa a jeho štátu. "Vieme však, že s niektorými našimi suverénnymi právami sa musíme deliť s našimi partnermi. Rozhodne však odmietame vytváranie nejakého európskeho superštátu, ktorý by pohltil našu národnú suverenitu úplne," podotkol.

Na archívnej snímke predseda NR SR Boris Kollár.
Foto: TASR Jakub Kotian


Dodal, že v niektorých otázkach si musíme ponechať sto percent suverenity. Za najdôležitejšie označil otázky kultúrnej identity, etické otázky, suverénne právo rozhodovať o tom, kto sa môže na naše územie prisťahovať a ďalšie. "Naša predstava spočíva v jednotnej Európe suverénnych národných štátov. Dnešné pripomenutie si 30. výročia Deklarácie o zvrchovanosti SR tak nepokladám len za povinné pripomenutie si významného výročia, ale aj za príležitosť zamyslieť sa, ako ďalej s našou suverénnou štátnosťou," povedal Kollár.

Na pokojné a mierové rozdelenie Česko-Slovenska by sme podľa šéfa parlamentu mali byť hrdí. Apeluje, aby sa nedehonestovala naša cesta k samostatnosti znevažovaním aktérov týchto procesov. "Bez ich odvahy a rozvahy by nemusel príbeh spoločného štátu Slovákov a Čechov skončiť pokojne a priateľsky," zdôraznil. Odmieta názor, že k rozdeleniu česko-slovenského štátu došlo neorganicky, proti vôli občanov a len vďaka neschopnosti vtedajších vedúcich predstaviteľov politickej scény dohodnúť sa na podobe spoločného štátu. "Nič nie je vzdialenejšie skutočnosti ako podobné tvrdenia zväčša tých, ktorí neboli schopní pochopiť trendy vo vývine nielen slovenskej spoločnosti, ale všeobecné trendy európskeho vývinu," uzavrel.


Premiér vyzdvihol odkaz prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR



Prijatie Deklarácie o zvrchovanosti SR je súčasťou unikátnej cesty k slovenskej demokratickej samostatnosti. Skonštatoval to premiér Eduard Heger (OĽANO) pri príležitosti 30. výročia prijatia deklarácie. Podčiarkol, že moderný a demokratický národ si musí pripomínať významné míľniky vlastnej histórie. Upozornil však aj na zneužívanie sviatku s cieľom vyvolať nenávistné nálady.

Na archívnej snímke premiér SR Eduard Heger (OĽaNO).
Foto: TASR - Martin Baumann


"Deklaráciou o zvrchovanosti sa Slováci neprihlásili len k právu na sebaurčenie, ale rovnako je dôležité, že tento emancipačný proces sa mal odohrávať s rešpektom k právam každého občana, národov, národnostných menšín, a to v súradniciach demokracie a humanizmu," uviedol predseda vlády. V súčasnosti podľa neho vidieť, že rozhodnutie definitívne rozdeliť Československo bolo správne a naše dva národy neodcudzilo. Vyzdvihol pritom vzájomné vzťahy Čechov a Slovákov.

Pripomínaním si historických udalostí si podľa premiéra budujeme autentické vlastenectvo a hrdosť na svoju krajinu. "Vlastenectvo však nemá nič spoločné s nacionalizmom a nenávistnými prejavmi. Výročia prijatia Deklarácie o zvrchovanosti sa niekedy zneužívajú na vyvolanie nacionalistických až nenávistných nálad, čím dochádza k dehonestovaniu aj samotnej deklarácie," zdôraznil. Podotkol, že deklarácia umožnila Slovensku stať sa emancipovaným národom pevne zakotveným v európskych a transatlantických štruktúrach a takéto dehonestovanie si nezaslúži.

Premiér preto vyzýva, aby sa miesto vyvolávania nacionalistických vášní a falošného vlastenectva pri takýchto príležitostiach radšej hovorilo o tom, že chceme modernú, úspešnú a demokratickú krajinu, ako aj o možnostiach dosiahnutia tohto cieľa.


M. Vetrák: Prijatie Deklarácie o zvrchovanosti bolo zásadným krokom



Pripomenutie si Deklarácie o zvrchovanosti SR nemôže byť prejavom falošnej symboliky alebo nacionalizmu. V súvislosti s 30. výročím prijatia deklarácie to uviedol predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR Milan Vetrák (OĽANO).

"Slovensko po minulé roky veľakrát doplácalo na rôznych falošných politikov, ktorí pod zámienkou zvrchovanosti doslova uniesli tento štát a pripravili ho takmer o všetky hodnoty, ktoré uznáva demokratický svet," zhodnotil Vetrák s tým, že Slovensko sa z toho doteraz spamätáva.

Prijatie deklarácie bolo podľa Vetráka zásadným politickým krokom k samostatnosti Slovenskej republiky. "Deklarácia o zvrchovanosti je vyjadrenie vôle štátotvorného slovenského národa vytvoriť vlastný štát a spravovať si svoje záležitosti zvrchovane a samostatne," povedal Vetrák.

Na archívnej snímke Milan Vetrák (OĽaNO).
Foto: TASR - Jaroslav Novák


Štátnu zvrchovanosť možno podľa neho považovať za kľúčovú aj pri vstupe Slovenska do nadnárodných a medzinárodných organizácií. SR tak môže samostatne rozhodovať o tom, ktorej časti svojej suverenity sa vzdá a ktorú si ponechá. "Čo je v globalizovanom svete pri menších štátoch vždy poistka, že o ňu nepríde," skonštatoval.

Vetrák si pripomenutím výročia prijatia deklarácie vyjadruje rešpekt všetkým, ktorí v minulosti opustili krajinu a v zahraničí sa potom usilovali o to, aby sa zo SR stal samostatný zvrchovaný a demokratický štát.


KDH: Sebavedomie národa sa nepotvrdzuje deklaráciami



Sebavedomie národa sa nepotvrdzuje deklaráciami, ale kvalitou spravovania štátu. V tom má Slovensko stále výrazné rezervy. V súvislosti s 30. výročím prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR to uviedlo mimoparlamentné KDH.

"Dnes nečelíme iba veľkým výzvam v dôsledku energetickej, ekonomickej krízy či vojny na Ukrajine. Naša krajina naďalej stojí aj pred vážnou úlohou uspieť v pretrvávajúcom vnútornom zápase," skonštatovalo KDH.

Na archívnej snímke Milan Majerský.
Foto: TASR - Pavol Zachar


Podľa neho si Slováci zaslúžia riadenie krajiny, ktoré šikovných nevyháňa z domova, odídených pozýva vrátiť sa, úspešným nebráni v rozvoji a zraniteľným podá pomocnú ruku.

"Po troch desaťročiach nezávislosti by to bola pre ľudí zásadná pozvánka neskrývať hrdosť na slovenský národ," vyhlásilo KDH.


PS: Prijatím deklarácie museli Slováci prevziať zodpovednosť



Prijatím Deklarácie o zvrchovanosti SR boli Slováci nútení prevziať zodpovednosť za územie, svoje úspechy a zlyhania. V súvislosti s 30. výročím prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR to uviedla Zora Jaurová z mimoparlamentného hnutia Progresívne Slovensko. Výročie podľa nej dáva príležitosť zamyslieť sa nad tým, ako to zvládli.

"Možno by sme sa po 30 rokoch mohli zamyslieť nad tým, či slovo zvrchovanosť nepatrí tak trocha do minulého storočia a či by sme nemali oslavovať skôr nezávislosť alebo ešte lepšie sebavedomie Slovenska," poznamenala.

Jaurová povedala, že SR sa za ostatných 30 rokov zásadne zmenila. V súčasnosti je potrebné toto obdobie nielen reflektovať, vyzdvihnúť úspechy, ale sa i poučiť z chýb. Treba podľa nej začať viac diskutovať aj o tom, čo chce Slovensko ako samostatná, suverénna, nezávislá krajina dosiahnuť.


Za ľudí: Nie pálením vatier si náš národ vydobyl zvrchovanosť



Nie vyhlásením a pálením vatier si slovenský národ vydobyl zvrchovanosť, ale tým, ako sme sa prihlásili k hodnotám demokracie, slobody, ľudských práv a spravodlivosti a dokázali ich aj napĺňať. V súvislosti s 30. výročím prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR to uviedla koaličná strana Za ľudí.

Až vďaka tomu sme sa podľa nej dokázali úspešne začleniť do vyspelej Európy a dnes sme hrdým, sebavedomým a úspešným národom v srdci Európy, ktorému záleží na dobrých vzťahoch so svojimi susedmi a spojencami.

"Jedným z kľúčových úspechov slovenského národa je, že sa koncom 90. rokov dokázal vymaniť zo zovretia politikov, ktorí účelovo rozdúchavali národnostné vášne a hnali našu krajinu na kraj slobodnej a demokratickej Európy," uviedla strana.


SNS: Prijatie deklarácie patrí ku kľúčovým míľnikom našich dejín



Prijatie Deklarácie o zvrchovanosti SR patrí ku kľúčovým míľnikom našich najnovších dejín, ktorej priamym dôsledkom bolo pokojné rozdelenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na dve samostatné republiky. Zvrchovanosť SR a jej zachovanie je pre nás skúškou, či dokážeme ako národ držať spolu a pomáhať najprv sebe. Skonštatovala to mimoparlamentná SNS v súvislosti s 30. výročím prijatia deklarácie.

Andrej Danko, archívna snímka.
Foto: TASR Michal Svítok


"Je dôležité zvýrazniť, že Deklarácia o zvrchovanosti SR zohrala významnú úlohu na medzinárodnej úrovni," uviedla strana. Vyzdvihla dôležitosť pripomínať si dejiny. Podotkla, že v súčasnosti sme svedkami sofistikovanej manipulácie s faktami a dejinami. "Hlavne čelíme agresívnej propagande, ktorú naša mladá generácia nezažila a stále jej vie veľa občanov SR podľahnúť," doplnila strana.

SNS apeluje na vládnych predstaviteľov na čele s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou v súvislosti s ochranou prvkov našej suverenity. "Nesmieme byť kolóniou alebo príveskom iných väčších štátov. Máme byť suverénnym štátom, ktorý vie diplomatickou cestou jednať s veľmocami, ako sú USA, Rusko a Čína. Nesmieme obmedzovať našu suverenitu na úkor iných štátov, lebo bez jasného sebaurčenia nebudeme mať svoje postavenie na medzinárodnej úrovni," upozornila strana.