Quantcast
< sekcia 30. výročie osamostatnenia SR

Historik: Havel rezignoval, lebo nechcel byť hrobárom ČSFR

Václav Havel pri prehliadke čestnej stráže na Pražskom hrade krátko po svojom zvolení v decembri 1989. Foto: TASR/archív

Stehlík sa domnieva, že odchod Havla z postu prezidenta do istej miery vyhovoval politickým elitám Občianskej demokratickej strany (ODS) a Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS)

Praha 20. júla (TASR) - Václav Havel nechcel byť po neúspešnej prezidentskej voľbe v júli 1992 akýmsi "úradníckym hrobárom" Česko-Slovenska. V súvislosti s predčasným odstúpením bývalého česko-slovenského prezidenta Václava Havla z funkcie pred 30 rokmi to pre TASR uviedol český historik Michal Stehlík.

V prezidentskej voľbe v júli 1992 bol Havel jediným kandidátom, nezvolila ho však slovenská časť Snemovne národov Federálneho zhromaždenia. Podľa českého historika sa to dalo očakávať, pretože pre HZDS bol Havel v prezidentskej pozícii neprijateľný.

Stehlík sa domnieva, že jeho odchod z postu prezidenta do istej miery vyhovoval politickým elitám Občianskej demokratickej strany (ODS) a Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS), ktoré krátko predtým zvíťazili v parlamentných voľbách. Či by bolo lepšie, aby Havel vo funkcii zostal, je podľa českého historika otázne.

"Václav Havel nevybočoval z väčšiny prezidentov republiky českého pôvodu, ktorí príliš nepoznali a nevnímali realitu slovenského prostredia. Neviem, či by tak zotrvanie vo funkcii mohlo niečomu prispieť," domnieva sa Stehlík. Dôsledkom podľa neho skôr bolo, že zo scény zmizol jeden politický hráč, ktorý by mohol komplikovať situáciu rozdelenia.

Archívna snímka
Foto: TASR - Radovan Stoklasa


"Ďalšia vec je, aké mal on sám plány. Tie smerovali k českému prezidentovi a kontaminovať budúcu voľbu nejakými politickými spormi pred rozdelením štátu, to mu mohlo tieto plány skôr nabúrať," myslí si Michal Stehlík.

Vo voľbách v júli 1992 sa prvýkrát stalo, že prezidenta ČSFR nezvolili v prvom kole. Špičky ODS a HZDS sa následne dohodli, že druhé kolo hlasovania bude ihneď. "Nebol tu ponechaný čas na nejaké vyjednávanie a bolo zjavné, že nikto nemá vôľu hľadať česko-slovenského prezidenta," vysvetlil situáciu Stehlík.

Okrem toho Slováci už nepredpokladali pokračovanie spoločného štátu, takže voľba prezidenta bola v tomto zmysle vnímaná ako zbytočná, uviedol český historik. Havel na odporúčanie svojich poradcov abdikoval v deň prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR 17. júla. Otázka jej prijatia bola podľa českého historika na stole už pred prezidentskou voľbou.

"Riešila sa však ústavnosť podobného kroku a prvé plány na schválenie boli odsunuté, ale po neúspešnej prezidentskej voľbe došlo k ďalšiemu rokovaniu," opísal vtedajšiu situáciu Stehlík. Nakoniec to bol skôr deklaratívny krok, podľa historika však predstavoval jasné gesto konca štátu zo slovenskej časti.

Česko-Slovensko definitívne zaniklo 31. decembra 1992. Od 1. januára 1993 začali písať svoju existenciu Česká republika a Slovenská republika. Po vzniku samostatnej ČR zvolila tamojšia Poslanecká snemovňa 26. januára 1993 Václava Havla za prvého prezidenta Českej republiky.