FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Plánovaný výrub vyše 400 stromov v mestskom parku v Banskej Bystrici vníma ako nevhodný krok aj Klimatická koalícia, ktorá združuje takmer dve desiatky environmentálnych organizácií.
Autor TASR
Banská Bystrica 13. októbra (TASR) - Fakulta prírodných vied (FPV) Univerzity Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici odporúča mestu a pamiatkarom prehodnotiť plánovaný výrub vyše 400 stromov v banskobystrickom mestskom parku. Odstránenie takéhoto počtu stromov podľa fakulty predstavuje obrovskú stratu rastlinnej biomasy, ktorá poskytuje celý rad ekosystémových služieb. Vyplýva to zo stanoviska, ktoré FPV UMB zverejnila na svojej webovej stránke.
Fakulta vo svojom vyjadrení konštatuje, že svet v súčasnosti čelí intenzívnej degradácii život udržiavajúcich systémov a preto so znepokojením sleduje snahy o aktuálne úpravy v banskobystrickom mestskom parku. Plánovaný výrub viac ako 400 stromov by podľa akademikov predstavoval obrovskú stratu rastlinnej biomasy, ktorá zabezpečuje produkciu kyslíka a sekvestráciu uhlíka, reguláciu kvality ovzdušia, zmierňovanie letných horúčav, reguláciu odtoku vody a v neposlednom rade vytvára vhodné biotopy pre živočíchov.
„Jedným z riešení spoločensky, ekologicky a environmentálne priaznivejšej revitalizácie parku je rozloženie úprav zelene spojených predovšetkým s kriticky vnímaným veľkoplošným výrubom drevín na dlhšie časové obdobie, minimálne desať rokov, s tým, že sa zachovajú časti starých kmeňov slúžiace na hniezdenie a život živočíchov viazaných na dutiny a staršiu drevnú hmotu a ako prvé budú vysádzané odolné a rýchlejšie rastúce dreviny, ktoré spolu so starými stromami v rokoch nasledujúcich po výsadbe poskytnú sadeniciam ďalších druhov vhodnejšiu mikroklímu na ich uchytenie a zdravý vývoj,“ uviedla FPV UMB.
Fakulta nespochybňuje argumenty samosprávy o potrebe poskytnúť návštevníkom parku bezpečné prostredie. Zníženie rizika však podľa nej nemožno riešiť iba preventívnymi výrubmi a potrebné je pravidelné a odborné ošetrovanie stromov. Vedeniu mesta a pamiatkarom preto odporúča prehodnotiť aktuálne priority a zabezpečiť komplexnejšie posúdenie riešenia parkových úprav.
„Vhodné by bolo doplniť dokumentáciu projektu o hydrogeologický, entomologický, ornitologický a chiropterologický výskum a výsledky zreflektovať v úpravách projektu. Považujeme tiež za potrebné vnímať a reflektovať potreby a požiadavky občanov mesta, ktorí by mali aktívne participovať pri takýchto projektoch,“ uviedla FPV UMB s tým, že pri návrhu postupu bude fakulta rada spolupracovať.
Plánovaný výrub vyše 400 stromov v mestskom parku v Banskej Bystrici vníma ako nevhodný krok aj Klimatická koalícia, ktorá združuje takmer dve desiatky environmentálnych organizácií. Súvislé porasty zelene majú podľa nej nenahraditeľný význam v mestskom prostredí, k výrubom by sa preto malo pristupovať citlivo a len ako k poslednej hraničnej možnosti.
„Akákoľvek náhradná výsadba nenahradí vyrúbané veľké stromy. Stretávame sa s paradoxnými situáciami, keď mestá síce správne investujú financie do novej výsadby, ale zároveň pomerne ľahkovážne pristupujú k výrubom súvislých zelených plôch. Také plochy zelene, ako vidíme v banskobystrickom parku, sú neoceniteľným pokladom pre mesto a jeho obyvateľstvo. Ak park príde o viac ako polovicu stromov, významne to zníži jeho funkcie. Trvá roky, kým nová výsadba dosiahne funkcie, ktoré od nej očakávame, a to ešte musia mladé stromy prežiť v zhoršujúcich sa podmienkach,“ uviedla pre TASR koordinátorka Klimatickej koalície Lucia Szabová.
Proti plánovanému výrubu vyše 400 stromov v mestskom parku v Banskej Bystrici sa postavila aj časť občanov mesta. V otvorenom liste, ktorý podpísalo už vyše 4700 ľudí, vyjadrujú znepokojenie s pripravovanými krokmi a žiadajú samosprávu, aby masívny výrub pozastavila. Iniciátori otvoreného listu tvrdia, že ekologická, historická a spoločenská hodnota parku tkvie práve v jeho starých vzrastlých stromoch. Spochybňujú vyjadrenia mesta, že sú stromy choré, a tvrdia, že len prirodzenými procesmi reagujú na sucho, horúčavy či nadmerné slnečné žiarenie. Konštatujú, že po vyrúbaní stoviek stromov sa park zmení na horúcu plochu bez tieňa a upozorňujú na chýbajúci zoologický posudok a hydrogeologický prieskum.
Plánovaný výrub v banskobystrickom mestskom parku súvisí s projektom jeho revitalizácie, ktorý samospráva pripravuje už niekoľko rokov. Projekt obnovy parku vzišiel z dialógu s obyvateľmi a krajinársko-architektonickej súťaže, do ktorej sa zapojilo 12 tímov. Radnica v druhej polovici septembra v parku organizovala stretnutie s verejnosťou, na ktorom sa diskutovalo o jeho plánovanej obnove. V tlačovej správe po podujatí mesto uviedlo, že pred samotnou revitalizáciou parku bude na základe vyjadrení odborníkov nevyhnutný výrub zhruba polovice chorých a nebezpečných stromov, ktoré sú podľa výsledkov dendrologického prieskumu z roku 2024 oslabené a predstavujú bezpečnostné riziko pre návštevníkov. So samotnými prácami v rámci revitalizácie chce mesto začať budúci rok, v rámci náhradnej výsadby ráta s prírastkom 540 dlhovekých stromov odolnejších voči meniacim sa klimatickým podmienkam.
Fakulta vo svojom vyjadrení konštatuje, že svet v súčasnosti čelí intenzívnej degradácii život udržiavajúcich systémov a preto so znepokojením sleduje snahy o aktuálne úpravy v banskobystrickom mestskom parku. Plánovaný výrub viac ako 400 stromov by podľa akademikov predstavoval obrovskú stratu rastlinnej biomasy, ktorá zabezpečuje produkciu kyslíka a sekvestráciu uhlíka, reguláciu kvality ovzdušia, zmierňovanie letných horúčav, reguláciu odtoku vody a v neposlednom rade vytvára vhodné biotopy pre živočíchov.
„Jedným z riešení spoločensky, ekologicky a environmentálne priaznivejšej revitalizácie parku je rozloženie úprav zelene spojených predovšetkým s kriticky vnímaným veľkoplošným výrubom drevín na dlhšie časové obdobie, minimálne desať rokov, s tým, že sa zachovajú časti starých kmeňov slúžiace na hniezdenie a život živočíchov viazaných na dutiny a staršiu drevnú hmotu a ako prvé budú vysádzané odolné a rýchlejšie rastúce dreviny, ktoré spolu so starými stromami v rokoch nasledujúcich po výsadbe poskytnú sadeniciam ďalších druhov vhodnejšiu mikroklímu na ich uchytenie a zdravý vývoj,“ uviedla FPV UMB.
Fakulta nespochybňuje argumenty samosprávy o potrebe poskytnúť návštevníkom parku bezpečné prostredie. Zníženie rizika však podľa nej nemožno riešiť iba preventívnymi výrubmi a potrebné je pravidelné a odborné ošetrovanie stromov. Vedeniu mesta a pamiatkarom preto odporúča prehodnotiť aktuálne priority a zabezpečiť komplexnejšie posúdenie riešenia parkových úprav.
„Vhodné by bolo doplniť dokumentáciu projektu o hydrogeologický, entomologický, ornitologický a chiropterologický výskum a výsledky zreflektovať v úpravách projektu. Považujeme tiež za potrebné vnímať a reflektovať potreby a požiadavky občanov mesta, ktorí by mali aktívne participovať pri takýchto projektoch,“ uviedla FPV UMB s tým, že pri návrhu postupu bude fakulta rada spolupracovať.
Plánovaný výrub vyše 400 stromov v mestskom parku v Banskej Bystrici vníma ako nevhodný krok aj Klimatická koalícia, ktorá združuje takmer dve desiatky environmentálnych organizácií. Súvislé porasty zelene majú podľa nej nenahraditeľný význam v mestskom prostredí, k výrubom by sa preto malo pristupovať citlivo a len ako k poslednej hraničnej možnosti.
„Akákoľvek náhradná výsadba nenahradí vyrúbané veľké stromy. Stretávame sa s paradoxnými situáciami, keď mestá síce správne investujú financie do novej výsadby, ale zároveň pomerne ľahkovážne pristupujú k výrubom súvislých zelených plôch. Také plochy zelene, ako vidíme v banskobystrickom parku, sú neoceniteľným pokladom pre mesto a jeho obyvateľstvo. Ak park príde o viac ako polovicu stromov, významne to zníži jeho funkcie. Trvá roky, kým nová výsadba dosiahne funkcie, ktoré od nej očakávame, a to ešte musia mladé stromy prežiť v zhoršujúcich sa podmienkach,“ uviedla pre TASR koordinátorka Klimatickej koalície Lucia Szabová.
Proti plánovanému výrubu vyše 400 stromov v mestskom parku v Banskej Bystrici sa postavila aj časť občanov mesta. V otvorenom liste, ktorý podpísalo už vyše 4700 ľudí, vyjadrujú znepokojenie s pripravovanými krokmi a žiadajú samosprávu, aby masívny výrub pozastavila. Iniciátori otvoreného listu tvrdia, že ekologická, historická a spoločenská hodnota parku tkvie práve v jeho starých vzrastlých stromoch. Spochybňujú vyjadrenia mesta, že sú stromy choré, a tvrdia, že len prirodzenými procesmi reagujú na sucho, horúčavy či nadmerné slnečné žiarenie. Konštatujú, že po vyrúbaní stoviek stromov sa park zmení na horúcu plochu bez tieňa a upozorňujú na chýbajúci zoologický posudok a hydrogeologický prieskum.
Plánovaný výrub v banskobystrickom mestskom parku súvisí s projektom jeho revitalizácie, ktorý samospráva pripravuje už niekoľko rokov. Projekt obnovy parku vzišiel z dialógu s obyvateľmi a krajinársko-architektonickej súťaže, do ktorej sa zapojilo 12 tímov. Radnica v druhej polovici septembra v parku organizovala stretnutie s verejnosťou, na ktorom sa diskutovalo o jeho plánovanej obnove. V tlačovej správe po podujatí mesto uviedlo, že pred samotnou revitalizáciou parku bude na základe vyjadrení odborníkov nevyhnutný výrub zhruba polovice chorých a nebezpečných stromov, ktoré sú podľa výsledkov dendrologického prieskumu z roku 2024 oslabené a predstavujú bezpečnostné riziko pre návštevníkov. So samotnými prácami v rámci revitalizácie chce mesto začať budúci rok, v rámci náhradnej výsadby ráta s prírastkom 540 dlhovekých stromov odolnejších voči meniacim sa klimatickým podmienkam.
