< sekcia Banskobystrický kraj

Dolný špitálsky mlyn bol najvyšší objekt pod Urpínom

Pozostatky Vančovho domu a mlyna na Lazovnej ulici v širšom centre Banskej Bystrice. Z niekoľkoposchodového objektu v súčasnosti zostali len múry, ktoré sa postupne rozpadávajú a zarastajú zeleňou. Plochu pred nimi využívajú motoristi ako parkovisko. V Banskej Bystrici 15. októbra 2019. Foto: TASR Dušan Hein

Pred príchodom nemeckej armády v októbri v roku 1944 partizáni vyhodili do vzduchu všetky mosty, ktoré išli cez bystrické vodné toky, rieku Hron a aj potok Bystričku, kde spomínaný mlyn stál.

Banská Bystrica 15. októbra (TASR) – O Dolnom a Hornom špitálskom mlyne na území Banskej Bystrice mnohí Banskobystričania ani netušia. Nezachovali sa a miesta, kde stáli, nič nepripomína. Zväčša o nich vedia len miestni historici, ktorí sa o ne zaujímajú, a Jozef Ďuriančik, jeden z prvých profesionálnych sprievodcov cestovného ruchu v meste pod Urpínom, publicista a bývalý učiteľ, ktorý vyštudoval históriu a geografiu. O Banskej Bystrici vie viac než ľudia, ktorí sa v nej narodili.

"Špitálske mlyny vznikli v 14. storočí. Jeden stál na konci Dolnej ulice blízko Kostola svätej Alžbety, pri ktorom vznikol hospic - xenodóchia pre prestarnutých, chorých a núdznych baníkov. Horný špitálsky mlyn stál neďaleko Strieborného námestia v miestach, kde bola kedysi fabrika Slovenka. Mlyny boli neustálym zdrojom príjmov a v tom čase mali veľký hospodársky význam," priblížil Ďuriančik.

Podľa Ďuriančika dominantným bol Dolný špitálsky mlyn a niekoľkokrát ho prestavali. Ničili ho veľké požiare, či už v roku 1500 alebo v roku 1783. Na konci 19. storočia bol najvyššou budovou v Banskej Bystrici. V tých časoch bola majiteľom mlynov katolícka cirkev, posledným bolo mesto. Pred príchodom nemeckej armády v októbri v roku 1944 partizáni vyhodili do vzduchu všetky mosty, ktoré išli cez bystrické vodné toky, rieku Hron a aj potok Bystričku, kde spomínaný mlyn stál. Po vojne došlo k asanácii značne poškodenej stavby.



Aspoň torzo sa do súčasnosti zachovalo z niekdajšieho Vančovho domu a mlyna, ktorý sa nachádza pod evanjelickým cintorínom v centre mesta. Pripomínajú ho už len zvyšky múrov a pivnica, z ktorej si ľudia urobili smetisko a bezdomovci prístrešok. Stavba však pripomína z pohľadu histórie – z obdobia druhej svetovej vojny, tragické spomienky.

Ako pre TASR uviedol banskobystrický viceprimátor Milan Lichý, v tejto pivnici obchodník Ján Vančo ukrýval počas vojny prenasledovaných Židov a partizánov. Udali ho. Rodinu Vanča Nemci popravili v Kremničke po potlačení SNP.

Lichý sa o túto stavbu i s ňou spojené osudy rodiny začal zaujímať ešte pred rokmi ako mestský poslanec. Tvrdí, že zanedbaný priestor treba vyčistiť, a hoci mesto nie je jeho úplným vlastníkom, mohlo by ho udržiavať v dôstojnom stave. Bol by rád, keby Vančovu rodinu do budúcnosti pripomínala pamätná tabuľa, prípadne kameň "stolpersteine".

"Chceme rodinu Vančovcov 'vytiahnuť', aby o nej ľudia vedeli a dozvedeli sa o jej osude. Neviem, ako sa na ňu mohlo zabudnúť," poznamenal Lichý.