Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 20. apríl 2024Meniny má Marcel
< sekcia Banskobystrický kraj

Pietnymi spomienkami si uctili 148 obetí Krvavej nedeľe

Pietnymi spomienkami v obciach Kľak a Ostrý Grúň v žarnovickom okrese si dnes uctili pamiatku 148 obetí Krvavej nedele, ktorá sa zapísala ako najtragickejšia udalosť do dejín týchto dedín. Udalosti v Kľaku a v Ostrom Grúni z 21. januára 1945 majú na svedomí príslušníci protipartizánskej jednotky Edelweiss, ktorej v tom čase velil Ladislav Nižňanský. Na snímke kladenie vencov k pamätníku udalostí. 18. januára 2015. Foto: TASR/Jana Vodnáková

Okrúhle 70. výročie týchto udalostí si prišli okrem širokej verejnosti uctiť aj poslanci Národnej rady SR.


Kľak/Ostrý Grúň 18. januára (TASR) - Pietnymi spomienkami v obciach Kľak a Ostrý Grúň v žarnovickom okrese si dnes uctili pamiatku 148 obetí Krvavej nedele, ktorá sa zapísala ako najtragickejšia udalosť do dejín týchto dedín. Udalosti v Kľaku a Ostrom Grúni z 21. januára 1945 majú na svedomí príslušníci protipartizánskej jednotky Edelweiss, ktorej v tom čase velil Ladislav Nižňanský.

Kľak a Ostrý Grúň boli partizánskymi obcami. Hory, ktoré ich obkolesujú, poskytovali pre partizánov potrebný úkryt. Ako priblížil Jaroslav Bulko, predseda oblastnej organizácie SZPB, miestni obyvatelia im tam nosili jedlo i šatstvo. "Hovorí sa, že v tom čase bolo v Kľakovskej doline obrovské množstvo snehu. Bez pomoci civilného obyvateľstva, či už tu z Kľaku alebo Ostrého Grúňa, by partizáni neprežili a len ťažko by sa im bojovalo," skonštatoval. Za pomoc partizánom však obyvatelia zaplatili krutú daň. Jednotka obce vypálila, ešte predtým zavraždila desiatky obetí. Najmladšia mala tri mesiace, najstaršia 89 rokov.

Okrúhle 70. výročie týchto udalostí si prišli okrem širokej verejnosti uctiť aj poslanci Národnej rady SR Viera Šedivcová (Smer-SD) a Pavol Frešo (SDKÚ-DS), starostovia okolitých obcí, zástupcovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB), predseda Matice Slovenskej Marián Tkáč, zástupca Veľvyslanectva Ruskej federácie na Slovensku a ďalší.

Pietnymi spomienkami v obciach Kľak a Ostrý Grúň v žarnovickom okrese si dnes uctili pamiatku 148 obetí Krvavej nedele, ktorá sa zapísala ako najtragickejšia udalosť do dejín týchto dedín. Udalosti v Kľaku a v Ostrom Grúni z 21. januára 1945 majú na svedomí príslušníci protipartizánskej jednotky Edelweiss, ktorej v tom čase velil Ladislav Nižňanský. Na snímke je starosta Kľaku Ľuboš Haring počas príhovoru. 18. januára 2015.
Foto: TASR/Jana Vodnáková
"Tieto udalosti boli najtragickejšie z celej histórie obce aj celej doliny. To, že niekto dokáže bez akýchkoľvek okolkov a mihnutia oka zavraždiť toľkých ľudí, je podľa mňa výstraha pre všetkých ľudí," uviedol v tejto súvislosti starosta Kľaku Ľuboš Haring. Ako ďalej uviedol, aj preto sa miestne samosprávy rozhodli iniciovať vznik podpisovej akcie, ktorá si dáva za cieľ podporiť v Európe opätovné nastolenie mieru. Po zbere podpisov, ktorý začal počas dnešnej spomienky, chcú myšlienku tohto memoranda posunúť prezidentovi SR a vyzvať ho, aby s ním oboznámil aj ostatných prezidentov Európskych krajín.

Na osudné udalosti si ešte živo spomína aj 89-ročný Ján Bista z Kľaku. "V nedeľu ráno, 21. januára, sa partizáni zobrali do hory. Hovoria tým, čo tu boli: Nebojte sa, vy len buďte tu, my ideme do hory," spomína starček, ktorý mal v tom čase len 19 rokov. V dedine už podľa jeho slov vedeli, že majú prísť Nemci. "Počuli sme streľbu, to už strieľali v Ostrom Grúni. Potom išli hore," dodal s tým, že pred prichádzajúcimi Nemcami začal spolu s ďalšími štyrmi utekať do hory. "Ja som s bratom ušiel, tí traja trochu pozdeli. Tých postrieľali," hovorí o krutých momentoch. Streľba sa však začala ozývať aj z hory. "Keď sa strieľalo z guľometu, ja som sa hodil na zem a plaziac som ušiel," dodal. Po odchode Nemcov sa skrýval v hore, spával v kŕmidle určenom pre srny. Neskôr sa pridal k partizánom, ktorí sa skrývali v okolitom pohorí.