< sekcia Banskobystrický kraj

Záhrada v Novej Bani odhalila základy unikátneho banského vynálezu

Približne 40 dobrovoľníkov pracovalo pod odborným dohľadom archeológov v uplynulých dňoch v Novej Bani na ďalšom odhaľovaní základov unikátneho banského Potterovho stroja, ktorý bol prvým svojho druhu na európskom kontinente. Atmosférický parný stroj stál na šachte Althandel a bol využívaný v 18. storočí. Nadšenci z Novobanského baníckeho spolku sa pred časom rozhodli, že tento poklad, ktorý sa roky ukrýval v záhrade jedného z novobanských rodinných domov, odhalia aj verejnosti. Nová Baňa, 28. júna 2020. Foto: TASR - Jana Vodnáková

Atmosférický parný stroj stál na šachte Althandel a bol využívaný v 18. storočí.

Nová Baňa 28. júna (TASR) - Približne 40 dobrovoľníkov pracovalo pod odborným dohľadom archeológov v uplynulých dňoch v Novej Bani na ďalšom odhaľovaní základov unikátneho banského Potterovho stroja, ktorý bol prvým svojho druhu na európskom kontinente. Atmosférický parný stroj stál na šachte Althandel a bol využívaný v 18. storočí. Nadšenci z Novobanského baníckeho spolku sa pred časom rozhodli, že tento poklad, ktorý sa roky ukrýval v záhrade jedného z novobanských rodinných domov, odhalia aj verejnosti.

Odborný asistent z katedry archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre Matej Styk priblížil, že dvojtýždňový výskum nadväzoval na minuloročné zistenia archeológov a jeho cieľom bolo preskúmať objavenú stavbu a tiež doložiť prvky dokladujúce banskú činnosť v 18. storočí. "Počas dvoch týždňov sa nám podarilo odkryť celé rozmery strojovne Potterovho ohňového stroja, ktoré predstavujú približne 8 a 14 metrov. V celom tom priebehu je murivo kompaktné, neporušené, nachádza sa od 30 do 40 centimetrov pod povrchom zeme," priblížil.

Vďaka výskumu vedia podľa jeho slov doložiť, že činnosť tu prebiehala nielen v 18., ale aj 19. storočí. V interiéri strojovne našli napríklad pozostatky ďalšej stavby, o ktorej dovtedy nič nevedeli. "V nej sa nachádzalo veľa kachlíc z kachľovej pece. Predpokladáme, že tá budova bola drevená, mala kamennú podmurovku a vnútri prebiehala nejaká ďalšia výrobná činnosť," poznamenal Styk s tým, že prekvapivé bolo aj samotné zistenie skutočných rozmerov strojovne. Budova bola v skutočnosti oveľa väčšia, ako predpokladali. Pri výskume sa podarilo nájsť aj niekoľko zaujímavostí, banícky gombík pravdepodobne z 19. storočia, fajku či rôzne železné klince a súčiastky.

Ohňový parný stroj slúžil na odčerpávanie podzemnej vody z bane. Podľa vedúceho Slovenského banského archívu v Banskej Štiavnici Petra Konečného ho v rokoch 1721 - 1722 pri šachte Althandel postavil Isaac Potter. "Jeho úlohou bolo čerpať banské vody na úroveň dedičnej štôlne. Isaac Potter prevádzkoval tento stroj spolu so svojimi spoločníkmi v rámci ťažiarstva, ktoré dostalo privilégium dobývať tunajšie drahokovné rudy. Ťažiarstvu sa, žiaľ, veľmi nedarilo, po pár rokoch skončilo a stroj bol odstavený," priblížil Konečný.

Potter tu podľa jeho slov ešte niekoľko rokov ostal, ale štát, ktorý zaplatil jeho výstavbu, dal možnosť presunúť ho ďalšiemu súkromnému ťažiarovi do Hodruše. "Tam sa nám potom jeho stopy strácajú, pretože predpokladané presunutie ďalej do Banskej Štiavnice sa asi neuskutočnilo," poznamenal Konečný s tým, že tento predpoklad nie je nijako doložený.

Pozostatky unikátneho stroja by v budúcnosti mohla obdivovať aj široká verejnosť. Novobanský banícky spolok by tu chcel vybudovať skanzen. Ešte pred rokmi sa mu podarilo presvedčiť vedenie mesta, aby rodinný dom so záhradou, v ktorej strojovňu objavili, kúpilo do svojho vlastníctva. Predseda spolku Zoltán Vén skonštatoval, že pôvodní majitelia ani len netušili, aký poklad majú doslovne v zemi zakopaný. Za týmto zistením stál práve spolok, ktorý to vypátral v dostupných materiáloch. S areálom majú podľa Véna veľké plány, postaviť by tu chceli repliku stroja a predstavy majú aj o využití rodinného domu, ktorý tu stojí. Mal by sa stať nielen zázemím pre banícky spolok, ale pripraviť v ňom chcú aj muzeálnu expozíciu.

Podľa Véna sa bol vlani na objav pozrieť aj bývalý britský veľvyslanec. "Budeme sa snažiť s ním skontaktovať, aby sme sa mohli ísť pozrieť do Anglicka. Tam totiž jeden muzeálny kus funguje, chceli by sme ho vidieť," načrtol plány predseda spolku.