Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Názov obce možno vznikol podľa prvých osadníkov, prišli z oravskej Krivej.
Autor TASR
Kriváň 26. októbra (TASR) - Popri tatranskom vrchu Kriváň, ktorý je jedným zo symbolov krajiny, sa na Slovensku nachádza aj obec s rovnakým názvom. Neleží však v blízkosti mohutnej hory, ale priamo v strede Slovenska na Podpoľaní v okrese Detva. Názov dediny Kriváň však môže mať korene práve pod Tatrami, odkiaľ pred stáročiami prišli pod Poľanu prví osadníci.
"Je niekoľko názorov na to, prečo je náš Kriváň Kriváňom," hovorí bývalý starosta dediny a znalec miestnej histórie Ivan Konôpka. "Existuje príbeh, podľa ktorého stál voľakedy na miestnom majeri krivý strom, alebo povesť, že tu žila krivá žena, či tá o tom, že sa tu kedysi usadil zranený vojak, ktorý na jednu nohu kríval," hovorí ďalej. "Najčastejšie sa však spomína poloha obce a cesty, ktorá sa tam 'krivila' na jednu či druhú svetovú stranu," dodáva. Karol Anton Medvecký vo svojej monografii Detva z roku 1905 dokonca uvádza, že pomenovanie obce pochádza od krivej cesty cez Mních.
Konôpka sa však na základe štúdia histórie dediny prikláňa k názoru, že názov prišiel s prvými osadníkmi, ktorí začali toto územie osídľovať niekedy v 18. storočí po tom, ako sa desaťročia predtým podarilo vyhnať z oblasti Turkov, ktorí región dlhodobo plienili a pôvodných obyvateľov odvádzali do otroctva.
"Veľa ľudí sem totiž prišlo z Liptova a najviac z Oravy z tamojšej obce Krivá. A práve chlapov z Krivej začali miestni označovať slovom Kriváň," hovorí.
Podľa Konôpku sa v obci napríklad dodnes v hojnom počte vyskytuje priezvisko Chlebničan. "Je jasné, že ich predkovia k nám prišli z oravskej Chlebnice. No a priezvisko Malatinec, ktoré je časté v susedných Korytárkach, má celkom isto pôvod v ďalšej oravskej obci Malatiná," priblížil.
Popri okresnej Detve sa v obci stavia najviac nájomných bytov
Obec Kriváň je popri okresnej Detve miestom, kde sa na Podpoľaní stavia najviac nájomných bytov. V súčasnosti naplno beží výstavba už štvrtej nájomnej bytovky, v ktorej bude 16 bytov, a v príprave je aj stavba ďalšej s 18 bytmi.
"Ak sa všetko podarí naplniť podľa našich predstáv, tak v Kriváni bude onedlho už 92 nájomných bytov," hovorí starosta Imrich Paľko.
Záujem o byty v dedine, ktorá je najväčšia v okrese, je značný. Napríklad na jar, keď odovzdávali tretiu nájomnú bytovku, mali na 16 bytov až 150 záujemcov.
"Pri prideľovaní bytov sa však musíme držať pravidiel, ktoré sú dané pre tento typ výstavby," konštatuje starosta. "Ide nám hlavne o to, aby z obce neodchádzali mladé rodiny. Preto byty prideľujeme najmä im," dodáva.
Nájomné byty, ktoré v obci vystavali v uplynulej dekáde, zvýšili aj počet obyvateľov. V súčasnosti ich má Kriváň viac ako 1700. Okrem nich sa však postavili aj desiatky rodinných domov a obec má pripravené aj pozemky na radovú zástavbu pre ďalších 20 domov.
Dedina sa rozrastá nielen pre svoju polohu, ale aj pre dobré možnosti zamestnať sa priamo v obci. V stále sa zväčšujúcom priemyselnom parku už dnes pracuje asi 500 ľudí a v prípade zastabilizovania sa talianskeho a českého investora by sa počet zamestnancov mohol priblížiť až k číslu 1000.
Firmy pôsobiace v obci môžu zamestnať všetkých jej obyvateľov
Perspektívne, v horizonte troch až piatich rokov, môžu stredné a malé firmy v Kriváni v okrese Detva zamestnávať až 1000 ľudí. Najväčšia obec na Podpoľaní má dnes približne 1700 obyvateľov, a tak prakticky každý v produktívnom veku, môže pracovať v mieste svojho bydliska.
Obec má už dnes veľmi nízku nezamestnanosť. Nedosahuje ani päť percent a bez práce je aktuálne 47 ľudí. "Vznikajúce firmy tak môžu zamestnať všetkých, ktorí budú mať o prácu záujem," hovorí starosta Imrich Paľko.
Stovkám miestnych dávajú už dnes prácu spoločnosti Intercable, Lukamasiv, KOPS či odštepný závod Lesov SR, ktoré sú situované na území krivánskeho priemyselného parku v juhozápadnej časti dediny. "Len v nich pracuje dnes asi 500 ľudí," pripomína starosta.
Aktuálne sa už pripravuje príchod českej spoločnosti SK Property, zhotovujúcej CNC stroje na mieru, ktorá by mala zamestnať ďalších niekoľko desiatok ľudí a z dnešných 345 až na 550 zamestnancov sa má do troch rokov rozrásť taliansky výrobca vysokonapäťových vodičov do elektromobilov Intercable.
Ďalšie desiatky ľudí budú zamestnané aj vo veľkosklade a obchode Kvety.sk, ktorý sa má už onedlho začať stavať na opačnom konci Kriváňa, v blízkosti rýchlostnej cesty R2. Nemálo ľudí už dnes pracuje v tamojšej škole a škôlke, v miestnych obchodoch, ale napríklad aj na železnici a vlakovej stanici.
Stanica bola kedysi dôležitá, parné rušne tam 100 rokov plnili vodou
Zachovaná vodná veža s neďalekou studňou, ale tiež tzv. bocian, ktorým sa plnili parné vlaky vodou, stoja dodnes na stanici v Kriváni v okrese Detva ako pozostatky niekdajšej slávy uhorskej a neskôr aj československej železnice. V Kriváni tieto objekty plnili takmer 100 rokov dôležitú úlohu pri dennom režime parodopravy na križovatke dopravných ciest medzi Podpoľaním a Novohradom.
"Stavbe samotnej stanice a trate v Kriváni predchádzala ešte výstavba krivánskeho tunela, ktorý dodnes patrí k najstarším na Slovensku," hovorí niekdajší starosta obce a znalec miestnej histórie Ivan Konôpka.
Stavali ho v rokoch 1869 až 1871 a talianski stavitelia museli preraziť neďaleko obce až 321 metrov podzemím. Tunel sa tak stal na dlhý čas najväčším stavebným objektom železnice v úseku Šalgotarján - Zvolen.
"Zložitá bola však aj stavba trate na úseku Mýtna - Píla - Podkriváň, kde sa prekonávalo na niekoľkých kilometroch až 150-metrové prevýšenie," pripomína Konôpka.
Dopravný uzol v Kriváni bol dôležitý pre miestnych obyvateľov aj z hľadiska zamestnanosti. Ľudia pracovali nielen na samotnej stanici, ale aj ako tzv. pochôdzkari, traťmajstri či vodári. "V Kriváni 'na štreke' pracovali v časoch rozmachu železničnej dopravy desiatky ľudí," pripomína niekdajší starosta.
"Veľká železnica" podnietila neskôr aj vznik malej lesnej železnice z Kriváňa na Poľanu - Petriská. "Za prvej svetovej vojny ju stavali dokonca aj vojnoví zajatci," podotýka Konôpka.
Lesná železnica s úzkym profilom nadväzovala na pílu v Hriňovej a zvážalo sa po nej drevo z Poľany do drevoskladu v Kriváni. Mala dĺžku až 24 kilometrov. Jej činnosť bola ukončená začiatkom 60. rokov minulého storočia, keď nad železničnou prepravou začala prevažovať doprava nákladnými autami, a tiež preto, lebo sa nad Hriňovou začala stavať priehrada.
Zaujímavosťou stanice v Kriváni je aj to, že má ako jedna z mála obcí na Slovensku vybudovaný podchod. Postavený bol koncom 70. rokov 20. storočia aj preto, aby uľahčil prechod detí a ich rodičov z neďalekej materskej školy. Obyvateľom starej časti Kriváňa slúži na prechod do "novej" časti obce dodnes.
