Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Krajskí cestári pri zimnej údržbe v Banskobystrickom kraji spotrebujú ročne v priemere 25.000 ton posypového štrku, ktorý musia po sezóne zozbierať a vyviesť na skládku.
Autor TASR
Banská Bystrica 12. októbra (TASR) - Banskobystrická regionálna správa ciest (BBRSC) a Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici už poznajú prvé výsledky výskumu zameraného na zimnú údržbu ciest. Akademici skúmajú, či by sa dal posypový štrk používať opakovane a tiež aký vplyv má posypová soľ na vegetáciu v okolí ciest. Prvé výsledky sú podľa cestárov i vedcov pozitívne. Na pondelňajšom brífingu o tom informovali zástupcovia BBRSC a UMB.
Krajskí cestári pri zimnej údržbe v Banskobystrickom kraji spotrebujú ročne v priemere 25.000 ton posypového štrku, ktorý musia po sezóne zozbierať a vyviesť na skládku. Počas zimy upravujú aj približne 450 kilometrov ciest, na ktorých je obmedzené používanie posypovej soli z dôvodu ochrany vodných zdrojov alebo poľnohospodárskej pôdy. Spoločne s odborníkmi z akademického prostredia preto od vlaňajšej jesene skúmajú, či by bolo možné posypový štrk recyklovať a použiť opakovane a tiež aký vplyv má posypová soľ na vegetáciu v okolí ciest.
Výskum v teréne i laboratórnych podmienkach sa začal vlani v novembri, aktuálne je približne v polovici. Odborníci z Fakulty prírodných vied (FPV) UMB analyzovali štrk, ktorý používajú cestári, a skúmali, či je po zimnej sezóne kontaminovaný organickými alebo anorganickými látkami. Vzorky odoberali zo šiestich lokalít, a to napríklad z odpočívadiel či spoza zvodidiel, následne vykonali stovky analýz, pri ktorých skúmali jeho vlastnosti a porovnávali výsledky s nepoužitým cestárskym štrkom.
„Výsledky hovoria o tom, že pri štrku, ktorý sme odobrali, boli vzorky takmer dokonalo premyté zrážkovou vlahou. V podstate ten štrk vykazoval zhodné parametre v porovnaní s tým, ktorý sme odobrali zo skladu BBRSC,“ priblížil Matej Šuránek z Katedry chémie FPV UMB s tým, že s analýzami budú pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch s cieľom verifikovať výsledky z prvého roku výskumu.
Vplyv posypovej soli na vegetáciu v okolí ciest UMB skúma v spolupráci s Českou poľnohospodárskou univerzitou v Prahe. Výskumníci sledovali fyziologické parametre vybraných rastlín na štyroch miestach na horskom priechode Donovaly, a to v rôznych obdobiach. Skúmali najmä parametre súvisiace s fotosyntézou, transpiráciou, vodným režimom či mierou stresu rastlín.
„Zistili sme, že tam viac-menej žiadne zmeny nie sú. Samozrejme, výkyvy sú tam vplyvom počasia. Zároveň sme zistili, že efekt tej soli tam ani v tom májovom termíne nebol,“ uviedol František Hnilička z Českej poľnohospodárskej univerzity v Prahe s tým, že v budúcom roku budú skúmať aj koreňové systémy rastlín. „Zameriame sa na hladinu draslíka a sodíka, ktoré sa vyskytujú v posypovej soli najviac,“ doplnil.
BBRSC verí, že výsledky výskumu môžu v budúcnosti pomôcť k ekologickejšej i ekonomickejšej zimnej údržbe ciest. Krajskí cestári odhadujú, že recyklovať by každoročne dokázali niekoľko tisíc ton posypového štrku. Využívanie soli na úsekoch, kde to v súčasnosti legislatíva nedovoľuje, by zasa prinieslo efektívnejšiu údržbu ciest počas zimných mesiacov a vyššiu bezpečnosť pre motoristov.
Krajskí cestári pri zimnej údržbe v Banskobystrickom kraji spotrebujú ročne v priemere 25.000 ton posypového štrku, ktorý musia po sezóne zozbierať a vyviesť na skládku. Počas zimy upravujú aj približne 450 kilometrov ciest, na ktorých je obmedzené používanie posypovej soli z dôvodu ochrany vodných zdrojov alebo poľnohospodárskej pôdy. Spoločne s odborníkmi z akademického prostredia preto od vlaňajšej jesene skúmajú, či by bolo možné posypový štrk recyklovať a použiť opakovane a tiež aký vplyv má posypová soľ na vegetáciu v okolí ciest.
Výskum v teréne i laboratórnych podmienkach sa začal vlani v novembri, aktuálne je približne v polovici. Odborníci z Fakulty prírodných vied (FPV) UMB analyzovali štrk, ktorý používajú cestári, a skúmali, či je po zimnej sezóne kontaminovaný organickými alebo anorganickými látkami. Vzorky odoberali zo šiestich lokalít, a to napríklad z odpočívadiel či spoza zvodidiel, následne vykonali stovky analýz, pri ktorých skúmali jeho vlastnosti a porovnávali výsledky s nepoužitým cestárskym štrkom.
„Výsledky hovoria o tom, že pri štrku, ktorý sme odobrali, boli vzorky takmer dokonalo premyté zrážkovou vlahou. V podstate ten štrk vykazoval zhodné parametre v porovnaní s tým, ktorý sme odobrali zo skladu BBRSC,“ priblížil Matej Šuránek z Katedry chémie FPV UMB s tým, že s analýzami budú pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch s cieľom verifikovať výsledky z prvého roku výskumu.
Vplyv posypovej soli na vegetáciu v okolí ciest UMB skúma v spolupráci s Českou poľnohospodárskou univerzitou v Prahe. Výskumníci sledovali fyziologické parametre vybraných rastlín na štyroch miestach na horskom priechode Donovaly, a to v rôznych obdobiach. Skúmali najmä parametre súvisiace s fotosyntézou, transpiráciou, vodným režimom či mierou stresu rastlín.
„Zistili sme, že tam viac-menej žiadne zmeny nie sú. Samozrejme, výkyvy sú tam vplyvom počasia. Zároveň sme zistili, že efekt tej soli tam ani v tom májovom termíne nebol,“ uviedol František Hnilička z Českej poľnohospodárskej univerzity v Prahe s tým, že v budúcom roku budú skúmať aj koreňové systémy rastlín. „Zameriame sa na hladinu draslíka a sodíka, ktoré sa vyskytujú v posypovej soli najviac,“ doplnil.
BBRSC verí, že výsledky výskumu môžu v budúcnosti pomôcť k ekologickejšej i ekonomickejšej zimnej údržbe ciest. Krajskí cestári odhadujú, že recyklovať by každoročne dokázali niekoľko tisíc ton posypového štrku. Využívanie soli na úsekoch, kde to v súčasnosti legislatíva nedovoľuje, by zasa prinieslo efektívnejšiu údržbu ciest počas zimných mesiacov a vyššiu bezpečnosť pre motoristov.
