FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Najvýraznejšia pozornosť archeológov sa však venovala priestoru jaskýň Kaplnka a Netopieria.
Autor TASR
Banská Bystrica 17. októbra (TASR) - V nadväznosti na novootvorenú výstavu Život v dobe kamennej pripravilo Stredoslovenské múzeum (SSM) v Banskej Bystrici celodennú terénnu exkurziu s archeológom Martinom Kvietkom Po stopách praveku pod Panským dielom. Uskutoční sa 19. októbra a zraz záujemcov je o 8.30 h pri starej zvonici v Sásovej. TASR o tom informovala PR manažérka múzea Dana Kurtíková.
Osídlenie pod Panským dielom je doložené od neskorej kamennej doby cez mladšiu bronzovú dobu a laténsku, mladšiu rímsku dobu až po stredovek. Predovšetkým v mladšej a neskorej bronzovej dobe tento priestor obýval ľud lužickej kultúry. Práve tam sa utvárala typická regionálna sídlisková štruktúra tvorená nížinným trvale osídleným sídliskom a k nemu prislúchajúcim pohrebiskom v priestore tzv. starej Sásovej.
„Na sídliskovú štruktúru nadväzuje výšinné opevnenie na Hrádku kontrolujúce prístupovú komunikáciu k zdrojom medenej rudy v Španej Doline. Na najvyššom bode mikroregiónu je situovaná akási pozorovateľňa s výhľadom na široké okolie. Osobitné postavenie majú jaskyne Netopieria a Kaplnka, ktoré mali funkciu obytného provizória v neskorej kamennej dobe, respektíve kultového miesta v neskorších obdobiach,“ priblížil Kvietok.
Lokalite Hrádok sa archeológovia až do roku 2012 venovali iba okrajovo. V rokoch 2012 a 2013 tam urobilo SSM prostredníctvom Kvietka menší výskum s cieľom zistiť základnú chronológiu osídlenia lokality.
Najvýraznejšia pozornosť archeológov sa však venovala priestoru jaskýň Kaplnka a Netopieria. Už v rokoch 1924 a 1926 robil výskum v obidvoch jaskyniach zberateľ Jozef Miklósi. Okrem iných nálezov spomína aj formy na odlievanie kovových predmetov. Významným zistením bolo doloženie rituálno-náboženských praktík spojených s kanibalizmom.
„V 80. rokoch bola v jaskyni Netopieria nájdená aj bronzová sekerka s tuľajkou, ako aj tmavosivý črpák lužickej kultúry s výzdobou vnútorných stien datovaný do neskorej bronzovej doby. Najväčší výskum prebehol v 90. rokoch 20. storočia. V tomto období sa zistilo výrazné osídlenie z neskorej kamennej doby. So záujemcami o spoznávanie nášho okolia určite budeme mať o čom hovoriť,“ dodal archeológ.
Osídlenie pod Panským dielom je doložené od neskorej kamennej doby cez mladšiu bronzovú dobu a laténsku, mladšiu rímsku dobu až po stredovek. Predovšetkým v mladšej a neskorej bronzovej dobe tento priestor obýval ľud lužickej kultúry. Práve tam sa utvárala typická regionálna sídlisková štruktúra tvorená nížinným trvale osídleným sídliskom a k nemu prislúchajúcim pohrebiskom v priestore tzv. starej Sásovej.
„Na sídliskovú štruktúru nadväzuje výšinné opevnenie na Hrádku kontrolujúce prístupovú komunikáciu k zdrojom medenej rudy v Španej Doline. Na najvyššom bode mikroregiónu je situovaná akási pozorovateľňa s výhľadom na široké okolie. Osobitné postavenie majú jaskyne Netopieria a Kaplnka, ktoré mali funkciu obytného provizória v neskorej kamennej dobe, respektíve kultového miesta v neskorších obdobiach,“ priblížil Kvietok.
Lokalite Hrádok sa archeológovia až do roku 2012 venovali iba okrajovo. V rokoch 2012 a 2013 tam urobilo SSM prostredníctvom Kvietka menší výskum s cieľom zistiť základnú chronológiu osídlenia lokality.
Najvýraznejšia pozornosť archeológov sa však venovala priestoru jaskýň Kaplnka a Netopieria. Už v rokoch 1924 a 1926 robil výskum v obidvoch jaskyniach zberateľ Jozef Miklósi. Okrem iných nálezov spomína aj formy na odlievanie kovových predmetov. Významným zistením bolo doloženie rituálno-náboženských praktík spojených s kanibalizmom.
„V 80. rokoch bola v jaskyni Netopieria nájdená aj bronzová sekerka s tuľajkou, ako aj tmavosivý črpák lužickej kultúry s výzdobou vnútorných stien datovaný do neskorej bronzovej doby. Najväčší výskum prebehol v 90. rokoch 20. storočia. V tomto období sa zistilo výrazné osídlenie z neskorej kamennej doby. So záujemcami o spoznávanie nášho okolia určite budeme mať o čom hovoriť,“ dodal archeológ.
