FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Na archeológiu pod vodou a objavovanie tajomstiev rieky Hron sa zameria prednáška archeológa Martina Kvietka.
Autor TASR
Banská Bystrica 27. októbra (TASR) - Na archeológiu pod vodou a objavovanie tajomstiev rieky Hron sa zameria prednáška archeológa Martina Kvietka, ktorá bude v Thurzovom dome Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici 29. októbra o 17.00 h. TASR o tom informovala PR manažérka múzea Dana Kurtíková.
Archeológia pod vodou, respektíve riečna archeológia predstavuje na Slovensku v porovnaní s krajinami, ako Nemecko, Poľsko či Slovinsko novo utvárané odvetvie.
„V rámci prednášky predstavím výskum zameraný na rieku Hron. Je to významný tok, o ktorom sa dozvedáme už z antických prameňov, kde vystupuje pod pojmom Granua. Hron najmä na dolnom úseku svojho toku preteká oblasťami v minulosti intenzívne osídlenými. Prechádza morfologicky odlišnými celkami, čo umožňuje sledovať jeho využitie vo vzťahu k odlišnému prírodnému prostrediu. Problémom však je, že koryto Hrona je dnes výrazne umelo upravené. Výskum sa preto nezameriava len na vodnú plochu, ale územie inundačného pásma, územie, kadiaľ v minulosti išiel tok rieky,“ priblížil Kvietok.
Cieľom práce vodného archeológa je identifikovať dôvod výskytu predmetov v riekach a ich vzťah k riečnemu prostrediu, v ktorom sa našli. Ide predovšetkým o ojedinelé nálezy, v menšej miere hromadné nálezy hnuteľných predmetov ako keramika, súčasti kroja, nástroje zbrane či mince. Osobitnou kategóriou hnuteľných nálezov sú plavidlá a treba počítať aj s prítomnosťou prvkov kultúrnej krajiny ako sú brody, mosty, kompy, vodné mlyny alebo úpravne rúd.
„Pozornosť musí archeológ venovať i prírodným vlastnostiam rieky, hydrodynamickým procesom a distribúcii materiálu v riekach. Osobitným prameňom štúdia sú riečne sedimenty. Na základe interpretácie sedimentov vieme rekonštruovať aj ľudské aktivity v riečnom prostredí, akou je ťažba dreva, opustené areály či spracovanie rúd,“ doplnil archeológ.
Podľa neho osobitná pozornosť by sa mala venovať oblasti ochrany a konzervácie nálezov získaných vo vodnom prostredí. Ide totiž o nálezy vyzdvihnuté z prostredia so špecifickými podmienkami. Vyzdvihnutím nastáva okamžitý proces ich rozpadu, čomu je nutné predísť. V súčasnosti totiž na Slovensku nejestvuje možnosť, ako také predmety dočasne uložiť do doby ich reštaurovania a konzervácie. Ako jedna z ciest sa ukazuje vytvorenie podvodného depozitu.
Archeológia pod vodou, respektíve riečna archeológia predstavuje na Slovensku v porovnaní s krajinami, ako Nemecko, Poľsko či Slovinsko novo utvárané odvetvie.
„V rámci prednášky predstavím výskum zameraný na rieku Hron. Je to významný tok, o ktorom sa dozvedáme už z antických prameňov, kde vystupuje pod pojmom Granua. Hron najmä na dolnom úseku svojho toku preteká oblasťami v minulosti intenzívne osídlenými. Prechádza morfologicky odlišnými celkami, čo umožňuje sledovať jeho využitie vo vzťahu k odlišnému prírodnému prostrediu. Problémom však je, že koryto Hrona je dnes výrazne umelo upravené. Výskum sa preto nezameriava len na vodnú plochu, ale územie inundačného pásma, územie, kadiaľ v minulosti išiel tok rieky,“ priblížil Kvietok.
Cieľom práce vodného archeológa je identifikovať dôvod výskytu predmetov v riekach a ich vzťah k riečnemu prostrediu, v ktorom sa našli. Ide predovšetkým o ojedinelé nálezy, v menšej miere hromadné nálezy hnuteľných predmetov ako keramika, súčasti kroja, nástroje zbrane či mince. Osobitnou kategóriou hnuteľných nálezov sú plavidlá a treba počítať aj s prítomnosťou prvkov kultúrnej krajiny ako sú brody, mosty, kompy, vodné mlyny alebo úpravne rúd.
„Pozornosť musí archeológ venovať i prírodným vlastnostiam rieky, hydrodynamickým procesom a distribúcii materiálu v riekach. Osobitným prameňom štúdia sú riečne sedimenty. Na základe interpretácie sedimentov vieme rekonštruovať aj ľudské aktivity v riečnom prostredí, akou je ťažba dreva, opustené areály či spracovanie rúd,“ doplnil archeológ.
Podľa neho osobitná pozornosť by sa mala venovať oblasti ochrany a konzervácie nálezov získaných vo vodnom prostredí. Ide totiž o nálezy vyzdvihnuté z prostredia so špecifickými podmienkami. Vyzdvihnutím nastáva okamžitý proces ich rozpadu, čomu je nutné predísť. V súčasnosti totiž na Slovensku nejestvuje možnosť, ako také predmety dočasne uložiť do doby ich reštaurovania a konzervácie. Ako jedna z ciest sa ukazuje vytvorenie podvodného depozitu.
