Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
V Bratislave je podľa Dana Kollára z Cyklokoalície práve doprava tým najväčším znečisťovateľom ovzdušia.
Autor TASR
Bratislava 26. novembra (TASR) – Merania ovzdušia v Bratislave ukázali alarmujúce hodnoty nebezpečných častíc. V utorok na to upozornili občianski aktivisti z iniciatívy Za čisté ovzdušie. Odvolávajú sa pritom na svoje merania, ktoré podľa nich potvrdili, že vzduch, ktorý dýchajú ľudia v Bratislave, škodí. Na viacerých miestach totiž aktivisti zaznamenali zvýšene hodnoty ultra jemných častíc, ale aj častíc PM 2,5 a PM 10. Kvalitu ovzdušia v hlavnom meste znečisťuje najmä automobilová doprava.
"Má to závažné dôsledky na celý organizmus. Tieto mikročastice zvyšujú toxicitu organizmu. Najviac sú postihnuté malé deti, tehotné ženy či seniori," upozornila Dana Mareková z iniciatívy s tým, že doterajšie merania na viacerých miestach ukázali horšiu kvalitu ovzdušia v Bratislave, než je stav, ktorý vedci považujú za čisté mestské prostredie. Aktivisti upozorňujú, že takto znečistené ovzdušie môže mať súvis s množstvom astmatických, kardiovaskulárnych aj onkologických ochorení.
V Bratislave je podľa Dana Kollára z Cyklokoalície práve doprava tým najväčším znečisťovateľom ovzdušia. "Magistrát a jednotlivé mestské časti Bratislavy, ale aj Bratislavský samosprávny kraj musia podniknúť kroky, ktoré povedú k obmedzeniu počtu áut v meste. Tie riešenia nie sú také zložité, je to napríklad výstavba kvalitnej cyklistickej infraštruktúry, upokojovanie dopravy, parkovacia politika či zatraktívnenie verejnej dopravy. To prinesie vyššiu kvalitu života v meste a zdravšie obyvateľstvo," skonštatoval.
Mareková považuje za kľúčové, aby sa zlepšil zber dát. "Vyzývame kompetentných, aby skvalitnili merania, informovanosť verejnosti a realizovali opatrenia, ktoré môžu zlepšiť kvalitu ovzdušia," podotkla. Jednotlivé rezorty v štáte podľa jej slov nespolupracujú. Vymýšľajú sa stratégie, ktoré sa dlho pripravujú a v praxi ich nie je vidieť. "Jednotlivé kroky bratislavskej samosprávy sú viditeľné, ale sú z nášho pohľadu pomalé na to, aký závažný je tento problém. Vidíme však drobné krôčiky v podobe väčšieho počtu BUS pruhov, prijatého konceptu parkovacej politiky. Veríme, že mesto bude razantnejšie realizovať tieto kroky," povedala.
Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) je podľa jej slov jediná inštitúcia, ktorá má zo zákona povinnosť merať ovzdušie a informovať verejnosť. "Robí to nedostatočne," poznamenala Mareková. V Bratislave sú podľa nej štyri meracie stanice, pričom v porovnateľnom českom Brne až desať.
"Pokiaľ nebudú jasné údaje o tom, čo dýchame a nebude to prepojené na zber dát z hľadiska zdravotných dosahov, tak ľudia to nebudú evidovať a nebudú ani tlačiť na príslušné inštitúcie, aby niečo menili. Tiež nebudú motivovaní zmeniť svoje návyky, ako je napríklad pravidelné jazdenie autom. Je potrebné zahustiť meraciu sieť," vysvetlila. To, že SHMÚ zvýši v Bratislave o niekoľko kusov počet meracích staníc, nepovažuje za úplne dostatočné. Naďalej totiž poukazuje na počet staníc v Brne. "Nie je to len z hľadiska počtu, ale z hľadiska toho, na čo sa zameriavajú meracie stanice," spresnila.
"Má to závažné dôsledky na celý organizmus. Tieto mikročastice zvyšujú toxicitu organizmu. Najviac sú postihnuté malé deti, tehotné ženy či seniori," upozornila Dana Mareková z iniciatívy s tým, že doterajšie merania na viacerých miestach ukázali horšiu kvalitu ovzdušia v Bratislave, než je stav, ktorý vedci považujú za čisté mestské prostredie. Aktivisti upozorňujú, že takto znečistené ovzdušie môže mať súvis s množstvom astmatických, kardiovaskulárnych aj onkologických ochorení.
V Bratislave je podľa Dana Kollára z Cyklokoalície práve doprava tým najväčším znečisťovateľom ovzdušia. "Magistrát a jednotlivé mestské časti Bratislavy, ale aj Bratislavský samosprávny kraj musia podniknúť kroky, ktoré povedú k obmedzeniu počtu áut v meste. Tie riešenia nie sú také zložité, je to napríklad výstavba kvalitnej cyklistickej infraštruktúry, upokojovanie dopravy, parkovacia politika či zatraktívnenie verejnej dopravy. To prinesie vyššiu kvalitu života v meste a zdravšie obyvateľstvo," skonštatoval.
Mareková považuje za kľúčové, aby sa zlepšil zber dát. "Vyzývame kompetentných, aby skvalitnili merania, informovanosť verejnosti a realizovali opatrenia, ktoré môžu zlepšiť kvalitu ovzdušia," podotkla. Jednotlivé rezorty v štáte podľa jej slov nespolupracujú. Vymýšľajú sa stratégie, ktoré sa dlho pripravujú a v praxi ich nie je vidieť. "Jednotlivé kroky bratislavskej samosprávy sú viditeľné, ale sú z nášho pohľadu pomalé na to, aký závažný je tento problém. Vidíme však drobné krôčiky v podobe väčšieho počtu BUS pruhov, prijatého konceptu parkovacej politiky. Veríme, že mesto bude razantnejšie realizovať tieto kroky," povedala.
Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) je podľa jej slov jediná inštitúcia, ktorá má zo zákona povinnosť merať ovzdušie a informovať verejnosť. "Robí to nedostatočne," poznamenala Mareková. V Bratislave sú podľa nej štyri meracie stanice, pričom v porovnateľnom českom Brne až desať.
"Pokiaľ nebudú jasné údaje o tom, čo dýchame a nebude to prepojené na zber dát z hľadiska zdravotných dosahov, tak ľudia to nebudú evidovať a nebudú ani tlačiť na príslušné inštitúcie, aby niečo menili. Tiež nebudú motivovaní zmeniť svoje návyky, ako je napríklad pravidelné jazdenie autom. Je potrebné zahustiť meraciu sieť," vysvetlila. To, že SHMÚ zvýši v Bratislave o niekoľko kusov počet meracích staníc, nepovažuje za úplne dostatočné. Naďalej totiž poukazuje na počet staníc v Brne. "Nie je to len z hľadiska počtu, ale z hľadiska toho, na čo sa zameriavajú meracie stanice," spresnila.
