Bratislava 16. novembra (TASR) – Ľudia dávajú príspevky mestským častiam dobrovoľne, nikto ich k tomu teda nenúti a nikto takýmto darom pre samosprávu ani nepodmieňuje vydanie stavebného povolenia. Vyhlásili to dnes všetci 17 starostovia bratislavských mestských častí na margo minulotýždňových razií Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) na miestnych úradoch v Čunove a Záhorskej Bystrici. Polícia totiž začala vyšetrovať možné korupčné správanie starostov, ktorí mali podmieňovať vydanie rozhodnutí darmi pre obec. Starostovia sa ale bránia, takýmito príspevkami vraj už roky riešia svoju zlú finančnú situáciu a považujú to za legitímne.

"Za posledných 15 rokov sa u nás strojnásobil počet obyvateľov, a to z 1800 na 4500. Všetci chcú využívať cesty, chodníky, námestia, či požadujú, aby sa ich dieťa dostalo do materskej škôlky. Mnohí si však u nás neprihlásia trvalé bydlisko, čo je veľký deficit na príjme z podielových daní," vysvetľoval na dnešnej tlačovej konferencii starosta Záhorskej Bystrice Jozef Krúpa. V niektorých obciach podľa starostov nie je prihlásená na trvalý pobyt až polovica obyvateľov.

Jednou z možností, ako sa starostovia snažia situáciu riešiť, sú podľa Krúpu aj dobrovoľné príspevky budúcich stavebníkov. "Už v roku 1995 schválili poslanci miestneho zastupiteľstva všeobecne záväzné nariadenie (VZN), kde dobrovoľne navrhovali budúcim stavebníkom poskytnúť samospráve príspevok na infraštruktúru. Považujeme túto aktivitu starostov za plne legitímnu," tvrdí Krúpa. Budúci obyvateľ si tak podľa neho dáva dar prakticky sám sebe, mestská časť totiž peniaze využije na výstavbu chodníkov, opravu rozbitých ciest, rekonštrukciu škôl, budovanie kanalizácie či zvýšenie kapacít v škôlkach.

"Pokiaľ obyvatelia s príspevkom súhlasili, bola s nimi spísaná darovacia zmluva. Všetky takto získané prostriedky boli vždy evidované na osobitnom účte a mohli sa využívať iba na veci, ktoré boli v tej zmluve napísané," zdôraznil s tým, že každoročné užívanie tohto účtu prechádzalo správou kontrolóra, ktorý pripravoval správu pre zastupiteľstvo. Všetky takéto zmluvy sú tiež zverejnené na webe mestských častí, pripomenul Krúpa.

V Čunove platí obdobné VZN od začiatku minulého roka. Starostka Gabriela Ferenčáková doplnila, že darca má právo skontrolovať, ako mestská časť jeho peniaze využila, ak o to písomne požiada. Ak sa použijú v rozpore so zmluvou, má podľa nej darca právo od zmluvy odstúpiť. "Platným odstúpením zmluva zaniká a mestská časť je povinná do 14 dní vrátiť účastníkovi dar zvýšený o úrok z omeškania. Mestská časť teda ťahá za kratší koniec a nemôže s týmito prostriedkami nakladať svojvoľne," zdôraznila.

Vydanie stavebného povolenia tiež podľa starostov nemožno darom pre obec podmieňovať, keďže to rieši stavebný úrad a ak sú splnené všetky požiadavky, starosta musí povolenie podpísať. Krúpa aj Ferenčáková rovnako poukazujú na to, že nie všetci stavebníci obci dar poskytli. Od roku 2014, odkedy v Čunove platí toto VZN, mestská časť podľa starostky vydala 75 rozhodnutí, z čoho iba v 23 prípadoch došlo i k podpísaniu darovacích zmlúv v celkovej výške 21.000 eur.

V Záhorskej Bystrici zase od roku 1995 vydali podľa Krúpu 1433 stavebných povolení, no podpísali 483 darovacích zmlúv od právnických i fyzických osôb. "Už z toho vidno, že nie je možné niečo podmieňovať, lebo dobrovoľných darov je iba 30 percent," dodal starosta. Krúpa pre policajnú raziu už preto podal na Generálnej prokuratúre (GP) trestné oznámenie za zneužitie právomoci verejného činiteľa.

Starostovia chcú k téme zvolať Regionálne združenie mestských častí. Vládu tiež vyzývajú, aby prestala starostov kriminalizovať a začala riešiť problém financovania samospráv.