Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 19. apríl 2024Meniny má Jela
< sekcia Bratislava

Z devínskonovoveského Srdca definitívne zmizli toxické gudróny

Na snímke vyčistené úložisko toxických gudrónov v kameňolome Srdce v Devínskej Novej Vsi 14. decembra 2015. Foto: TASR/Michal Svítok

Po revitalizácii a zazelenení lomu s priľahlou lúkou sa má lokalita stať súčasťou prírodnej oddychovej zóny.

Bratislava 14. decembra (TASR) - Z bývalého kameňolomu Srdce v bratislavskej Devínskej Novej Vsi definitívne zmizli toxické gudróny, ktoré sem boli dovezené v roku 1963 z bývalej rafinérie Apollo. Vďaka sanácií tejto environmentálnej záťaže, ktorá sa začala minulý rok, sa mestská časť zbavila viac ako 50-ročného problému. Sanácia stála takmer 12 miliónov eur a vďaka nej sa z lokality odstránilo asi 18.000 kubických metrov (m3) gudrónov a 14.000 m3 kontaminovanej zeminy. Viac ako 50.000 ton odpadu bolo zhodnotených a zneškodnených.

"Po výsledkoch konečnej analýzy môžeme konštatovať úplné odstránenie environmentálnej záťaže z lokality lomu. Som rád, že po roku môžeme skonštatovať - hotovo," povedal minister životného prostredia Peter Žiga. Ako tvrdí, jeho rezort začal systémový projekt, ktorý sa snaží podporovať odstraňovanie environmentálnych záťaží, ktoré tu ostali z minulosti.



"Popri tomto projekte sme v rámci prvej výzvy na odstraňovanie environmentálnych záťaží takto odstránili ďalších 19 lokalít na Slovensku. Dokopy sme do týchto projektov investovali 48,5 milióna eur," podotkol minister.

Na snímke vyčistené úložisko toxických gudrónov v kameňolome Srdce v Devínskej Novej Vsi 14. decembra 2015.
Foto: TASR/Michal Svítok
Starosta Devínskej Novej Vsi Milan Jambor uviedol, že dlhoročný sen obyvateľov mestskej časti sa stal skutočnosťou. "Na prvý pohľad bol kameňolom Srdce schovaný v prírode, ale musíme si uvedomiť, že sme tu mali chemický toxický odpad, prakticky v srdci chránenej krajinnej oblasti, čo je podľa mňa dosť veľká anomália," skonštatoval.

Kameňolom Srdce sa totiž nachádza v Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla. Podľa starostu je toto územie veľmi vzácne, pretože na Devínskej Kobyle sa nachádza toľko rastlinných druhov, ako je v celom Tatranskom národnom parku. "Máme tu viac ako 1000 rastlinných druhov, niekoľko desiatok endemitov. Je to jedinečný priestor," poznamenal Jambor.

Zástupca združenia realizátorov sanácie Peter Sekula povedal, že priestor kameňolomu sa podarilo vyčistiť v najväčšej možnej miere. "Počas celého procesu sme práce dôsledne monitorovali chemickými analýzami," vysvetlil. Po dokončení ťažby odpadov nasledovalo dočisťovanie stien kameňolomu. Postačujúci stupeň dočistenia podľa neho potvrdila viacstupňová detekcia vzoriek. Táto lokalita má byť však aj naďalej dlhodobo monitorovaná.

Po revitalizácii a zazelenení lomu s priľahlou lúkou sa má lokalita stať súčasťou prírodnej oddychovej zóny.

Gudróny vznikli ako vedľajší produkt pri rafinácii ropy kyselinou sírovou. Sú zaradené medzi nebezpečné odpady. V bývalom kameňolome Srdce boli gudróny vyťažené za európske peniaze (85 percent) a štátneho rozpočtu (15 percent). Rezort životného prostredia uzavrel takmer 12-miliónovú zmluvu s konzorciom, ktoré tvorí päť firiem. Skládka z bývalej rafinérie minerálnych olejov Apollo zaberala takmer 4000 štvorcových metrov. Časť odpadu sa postupne spaľuje v cementačných peciach a energeticky zhodnocuje.