Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Pietnu spomienku pri pamätnej tabuli obetí tejto invázie na budove Univerzity Komenského zorganizovala Konfederácia politických väzňov Slovenska (KPVS).
Autor TASR
Bratislava 21. augusta (TASR) – Násilný vpád vojsk Varšavskej zmluvy na územie bývalej ČSSR v noci z 20. na 21. augusta 1968 a jeho dôsledky si dnes pripomenuli v Bratislave.
Pietnu spomienku pri pamätnej tabuli obetí tejto invázie na budove Univerzity Komenského zorganizovala Konfederácia politických väzňov Slovenska (KPVS). Jej zástupcovia s ďalšími vyše 20 organizáciami si položením vencov uctili všetkých padlých v Československu za asistencie Čestnej stráže a dychovej hudby Ozbrojených síl SR.
"Toto je pravidelná a pritom vzácna chvíľa pripomínať si brutálny zásah. Musíme mať aktívnu pamäť, ktorá nám pripomína všetky obete, lebo sloboda a občianska statočnosť si vyžaduje pamäť a úctu. Totalita sa nedá reformovať, totalitu a násilie treba odmietnuť," povedal v príhovore podpredseda Národnej rady SR Ján Figeľ.
Aj podľa predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa Ondreja Krajňáka a ďalších rečníkov august 1968 je smutná história s obrovskými dôsledkami a vplyvom na mnohých občanov i ďalší vývoj spoločnosti. Preto treba pamätať na tých, ktorí položili životy za slobodu a demokraciu. Zároveň však pamätať, že akékoľvek násilie je zlo v spoločnosti a sloboda a demokracia neprichádza samozrejme, ale o to sa treba zaslúžiť.
"Každá forma násilia je nebezpečná. Treba preventívne upozorňovať v spoločnosti na nebezpečenstvo násilia, ktoré môže viesť k obrovskej tragédii. To sa udialo u nás v auguste 1968, ale aj nedávno na Ukrajine, kde zúri vojna. Dnes sme však u nás svedkami, že ľuďom, ktorí to zlo pred 47 rokmi spôsobili, stavajú pomníky," povedal pre TASR Krajňák.
Zároveň pripomenul históriu vpádu vojsk Varšavskej zmluvy proti vôli väčšiny československého obyvateľstva. Do akcie s krycím názvom Operácia Dunaj sa zapojilo päť štátov - Sovietsky zväz, Maďarsko, Poľsko, Bulharsko a Nemecká demokratická republika, ktorá sa však nakoniec na invázii nezúčastnila. Nezapojilo sa ani vojsko Rumunska, ktoré tiež bolo súčasťou Varšavskej zmluvy.
Hlavným cieľom augustového vpádu bolo potlačiť snahu o reformu socializmu v Československu, keď počas tzv. Pražskej jari sa časť komunistických funkcionárov pokúsila o zvrat politiky smerom k demokracii. Invázia vojsk si k 3. septembru 1968 vyžiadala 72 mŕtvych (z toho 19 na Slovensku), 266 ťažko a 436 ľahko ranených československých občanov.
Pod smutne známym tzv. pozývacím listom, ktorého originál odovzdal v júli 1992 ruský prezident Boris Jeľcin prezidentovi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky Václavovi Havlovi, boli podpísaní práve predstavitelia konzervatívneho krídla KSČ Alois Indra, Drahomír Kolder, Oldřich Švestka, Antonín Kapek a Vasiľ Biľak.
Okupácia zmrazila všetky nádeje na možnosti reformovať komunistický systém jeho vnútornými silami. K politickému zvratu došlo v apríli 1969, keď Gustáv Husák nastúpil do funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ. Nastal začiatok normalizácie, zvrátenie a odmietnutie celej obrodnej cesty. Odchod sovietskych vojsk z územia bývalého Československa sa uskutočnil až po Novembri 1989 a posledný transport vypravili 19. júna 1991.
Prečítajte si: Slovensko si pripomína augustové udalosti roku 1968
Pietnu spomienku pri pamätnej tabuli obetí tejto invázie na budove Univerzity Komenského zorganizovala Konfederácia politických väzňov Slovenska (KPVS). Jej zástupcovia s ďalšími vyše 20 organizáciami si položením vencov uctili všetkých padlých v Československu za asistencie Čestnej stráže a dychovej hudby Ozbrojených síl SR.
"Toto je pravidelná a pritom vzácna chvíľa pripomínať si brutálny zásah. Musíme mať aktívnu pamäť, ktorá nám pripomína všetky obete, lebo sloboda a občianska statočnosť si vyžaduje pamäť a úctu. Totalita sa nedá reformovať, totalitu a násilie treba odmietnuť," povedal v príhovore podpredseda Národnej rady SR Ján Figeľ.
Aj podľa predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa Ondreja Krajňáka a ďalších rečníkov august 1968 je smutná história s obrovskými dôsledkami a vplyvom na mnohých občanov i ďalší vývoj spoločnosti. Preto treba pamätať na tých, ktorí položili životy za slobodu a demokraciu. Zároveň však pamätať, že akékoľvek násilie je zlo v spoločnosti a sloboda a demokracia neprichádza samozrejme, ale o to sa treba zaslúžiť.
"Každá forma násilia je nebezpečná. Treba preventívne upozorňovať v spoločnosti na nebezpečenstvo násilia, ktoré môže viesť k obrovskej tragédii. To sa udialo u nás v auguste 1968, ale aj nedávno na Ukrajine, kde zúri vojna. Dnes sme však u nás svedkami, že ľuďom, ktorí to zlo pred 47 rokmi spôsobili, stavajú pomníky," povedal pre TASR Krajňák.
Zároveň pripomenul históriu vpádu vojsk Varšavskej zmluvy proti vôli väčšiny československého obyvateľstva. Do akcie s krycím názvom Operácia Dunaj sa zapojilo päť štátov - Sovietsky zväz, Maďarsko, Poľsko, Bulharsko a Nemecká demokratická republika, ktorá sa však nakoniec na invázii nezúčastnila. Nezapojilo sa ani vojsko Rumunska, ktoré tiež bolo súčasťou Varšavskej zmluvy.
Hlavným cieľom augustového vpádu bolo potlačiť snahu o reformu socializmu v Československu, keď počas tzv. Pražskej jari sa časť komunistických funkcionárov pokúsila o zvrat politiky smerom k demokracii. Invázia vojsk si k 3. septembru 1968 vyžiadala 72 mŕtvych (z toho 19 na Slovensku), 266 ťažko a 436 ľahko ranených československých občanov.
Pod smutne známym tzv. pozývacím listom, ktorého originál odovzdal v júli 1992 ruský prezident Boris Jeľcin prezidentovi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky Václavovi Havlovi, boli podpísaní práve predstavitelia konzervatívneho krídla KSČ Alois Indra, Drahomír Kolder, Oldřich Švestka, Antonín Kapek a Vasiľ Biľak.
Okupácia zmrazila všetky nádeje na možnosti reformovať komunistický systém jeho vnútornými silami. K politickému zvratu došlo v apríli 1969, keď Gustáv Husák nastúpil do funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ. Nastal začiatok normalizácie, zvrátenie a odmietnutie celej obrodnej cesty. Odchod sovietskych vojsk z územia bývalého Československa sa uskutočnil až po Novembri 1989 a posledný transport vypravili 19. júna 1991.
