< sekcia Bratislava

Devínska Nová Ves vyhlásila humanitárnu pomoc pre Chorvátsko

Na snímke vojaci počas záchranných prác po zemetrasení v Chorvátsku. Foto: TASR/AP

Ničivé zemetrasenie s magnitúdou 6,3 stupňa otriaslo Chorvátskom vlani koncom decembra, otrasy bolo cítiť aj na Slovensku.

Bratislava 14. januára (TASR) – Bratislavská Devínska Nová Ves vyhlásila humanitárnu zbierku pre najviac zasiahnuté oblasti v Chorvátsku po minuloročných zemetraseniach. Mestská časť je totiž známa svojou historicky silnou chorvátskou komunitou, o čom svedčí aj Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku a v Chorvátsku má štyri partnerské obce. Zbierka materiálnej pomoci potrvá do konca februára, pomôcť je možné aj finančne.

"Na základe komunikácie s partnerskými obcami Devínskej Novej Vsi v Chorvátsku vznikla iniciatíva zorganizovať humanitárnu zbierku pre obce najviac zasiahnuté zemetrasením. V mene našej mestskej časti by som rád vyzval nielen našich obyvateľov k materiálnej a finančnej zbierke priamo na účet najviac zasiahnutého mesta Petrinja," uviedol pre TASR devínskonovoveský starosta Dárius Krajčír.

Aby bola zbierka čo najadresnejšia, týka sa najmä skladacích postelí s matracmi, spacích vakov, elektrických ohrievačov, trvanlivých potravín, hygienických potrieb, vojenských stanov a obytných prívesov. Výzva k humanitárnej pomoci je adresovaná ako obyvateľom, tak firmám, ktoré by vedeli poskytnúť materiálnu pomoc.

Iniciatívu koordinuje mestská časť prostredníctvom svojho dohľadového centra s 24-hodinovou prevádzkou. Zberným miestom je Hasičská zbrojnica na ulici M. Pišúta. Materiálnu pomoc je možné doniesť do konca budúceho mesiaca, následne mestská časť plánuje jej presun do najviac zasiahnutých oblastí. Finančné príspevky môžu obyvatelia posielať priamo na účet mesta Petrinja, číslo účtu zverejnila mestská časť na svojej webovej stránke.

Ničivé zemetrasenie s magnitúdou 6,3 stupňa otriaslo Chorvátskom vlani koncom decembra, otrasy bolo cítiť aj na Slovensku. Územie, približne 46 kilometrov juhovýchodne od Záhrebu, v blízkosti miest Petrinja, Sisak a Glina odvtedy zasiahlo ďalších viac než 750 menších otrasov, ktoré nechali tisícky ľudí bez strechy nad hlavou či prístupu k základným potravinám a vode.