Bratislava 6. novembra (TASR) - Bratislavská Petržalka si plánuje pre tzv. dlhovú brzdu štátu zobrať tzv. preventívny úver 20 miliónov eur. Ide o najvyššiu sumu, ktorú si chce mestská časť požičať. Vyplýva to z predkladaného návrhu na najbližšie rokovanie miestneho zastupiteľstva 18. novembra. V prípade schválenia bude mať predschválené investičné projekty a ich financovanie a ich postupná realizácia nebude ohrozená. Investície má naplánované vo viacerých oblastiach.

Mestská časť týmto reaguje na to, že 22. novembra sa končí dvojročná výnimka na prísnejšie sankcie vyplývajúce zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti štátu a tzv. dlhová brzda sa bude opäť naplno uplatňovať. Tvorba rozpočtu i zámer na čerpanie úveru sú totiž ovplyvnené práve aktiváciou dlhovej brzdy, ktorá pre zlé hospodárenie štátu negatívne ovplyvní i samosprávy.

„To je na tom ten najväčší paradox. Aktivácia dlhovej brzdy vzniká predovšetkým pre absolútne zlé hospodárenie štátu. Prehupli sa cez kritickú hranicu, a tým pádom začnú platiť pravidlá, ktoré sa, žiaľbohu, výrazne dotknú práve samospráv. Aj napriek tomu, že samosprávy sa na celkovom štátnom dlhu prakticky vôbec nepodieľajú,“ uviedol pre TASR vicestarosta Petržalky Ján Karman.

Hoci to samospráva považuje z tohto pohľadu ako veľmi nespravodlivé, výrazne sa jej to dotkne, a preto tomu museli prispôsobiť aj plánovanie rozpočtu. Samospráva by tak týmto úverom mohla byť pripravená aj na najhoršiu možnú alternatívu, teda na situáciu, ak by bolo pre výpadky príjmov od štátu znemožnené mestskú časť ďalej rozvíjať.

Prijatie rámcového úveru vo výške 20 miliónov eur mestskú časť podľa vicestarostu negatívne neovplyvní. Poukazuje na jej hospodárenie a finančnú kondíciu, a postupným znížením dlhového zaťaženia s viac ako 20 približne na 3,5 percenta. Plánovaným úverom by sa síce dlhové zaťaženie zvýšilo približne na 29 percent, vicestarosta sa však neobáva, že by to samospráva nevedela splatiť. „Každoročne mávame prebytkový rozpočet a veríme si, že z takýchto príjmov budeme pohodlne vedieť splátky splácať,“ poznamenal Karman.

Podotkol, že za bežných okolností by si úver vziať nemuseli. Mestská časť totiž hospodári tak, že aktuálne investície, respektíve spoluúčasť mestskej časti vie z prebytkov hospodárenia vykryť. Avšak pri aktivovanej dlhovej brzde hrozia scenáre, keď by nemohli zapojiť dodatočné príjmy do rozpočtu, ani si vziať prípadný nový úver. A stať by sa tak mohlo to, že hoci by mestská časť získala externé zdroje, nemohla by zapojiť spolufinancovanie projektov z jej zdrojov, takže by dotácie musela vrátiť a projekty by sa nerealizovali.

Mestská časť má zároveň navrhnutý zoznam investičných projektov, ktoré sú vo veľmi vysokej fáze rozpracovanosti, na niektoré má už schválené alebo prisľúbené dotácie. Týkajú sa viacerých oblastí vrátane oblasti školstva, kultúry či sociálnej oblasti. Plánuje tiež napríklad nákup pozemkov pod Veľkým Draždiakom či nákup bytov určených na nájomné bývanie, ale aj obnovu fontány pred Technopolom či legendárneho trhoviska na Mlynarovičovej ulici.

Mestská časť už oslovila štyri banky. Najvýhodnejšia ponuka umožňuje dobu splácania desať rokov s trojročnou fixnou úrokovou sadzbou 2,25 percenta.