< sekcia Bratislava

Potrebu stanice Filiálka v Bratislave ukáže štúdia realizovateľnosti

Ilustračná snímka. Foto: TASR

Vypracovanie štúdie sa očakáva v auguste 2017 s výstupom komplexného riešenia železničnej siete a jej vzťahov na dopravný systém Bratislavy a okolia. Bratislavský magistrát dlhšie poukazuje na to, že je v hlavnom meste potrebné rozšíriť železničnú sieť.

Bratislava 2. mája (TASR) – Vybudovanie železničnej stanice Filiálka na Trnavskom mýte v hlavnom meste bude závisieť až od výsledkov Štúdie realizovateľnosti dopravného uzla Bratislava. Tento dokument má totiž zásadným spôsobom ovplyvniť vývoj železničnej dopravy v Bratislave. "Postoj Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) k Železničnej stanici Filiálka bude vychádzať z výsledkov predmetnej štúdie. Rovnako štúdia zhodnotí aj potrebu vybudovania terminálov integrovanej osobnej prepravy," povedala pre TASR hovorkyňa ŽSR Martina Pavliková.

Vypracovanie štúdie sa očakáva v auguste 2017 s výstupom komplexného riešenia železničnej siete a jej vzťahov na dopravný systém Bratislavy a okolia, s nadväznosťou na aktuálny územný generel dopravy. "V súčasnosti prebieha na Úrade pre verejné obstarávanie vyhodnocovanie verejnej súťaže Štúdie realizovateľnosti dopravného uzla Bratislava," spresnila hovorkyňa. Vybudovanie stanice Filiálka bolo dlhodobo plánované v rámci prepojenia koridorov TEN-T na území Bratislavy. Na základe štúdie realizovateľnosti zo septembra 2012 sa však tento projekt nerealizoval.

Bratislavský magistrát už dlhšie poukazuje na to, že je v hlavnom meste potrebné rozšíriť železničnú sieť a zapojiť do prepravy ľudí práve železnicu. "Vhodným priestorom na ďalšiu železničnú stanicu sa javí práve okolie Trnavského mýta, kde historicky takáto stanica aj bola. Na Trnavskom mýte by ľudia prestúpili z vlakov bezpečne a pohodlne na MHD, keďže práve tu je spádová oblasť z viacerých vstupov do Bratislavy," priblížila pre TASR hovorkyňa Bratislavy Ivana Skokanová.

Podľa bratislavského primátora Iva Nesrovnala je dôležité začať uvažovať aj nad severo-južným prepojením železničnej siete cez rieku Dunaj, rovnako aj nad spojením letísk Bratislava – Viedeň železnicou. Podľa Pavlikovej v rámci severo-južného prepojenia existuje hypotetická možnosť spojenia železničných tratí prepojením staníc Bratislava Petržalka a Bratislava Filiálka. "Pôvodná trasa nebola odsúhlasená na základe výsledkov štúdie, takže je potrebné znovu prehodnotiť alternatívy takéhoto prepojenia," spresnila hovorkyňa.

Myšlienku prepojenia letísk Bratislava a Viedeň vnímajú ŽSR pozitívne. Ako však podotýkajú, pre úspešnú realizáciu je však potrebná aj iniciatíva zo strany rakúskej železničnej spoločnosti. Napríklad prehodnotením využívania existujúceho železničného prepojenia Schwechat Gotzendorf s pokračovaním Kittsee - Bratislava Petržalka. Prípadne nové prepojenie Wolfstahl - Kittsee – Bratislava Petržalka," vysvetlila Pavliková. Približné termíny realizácie podľa jej slov nie sú známe a závisia aj od finančnej vitality na rakúskej strane. "Predpokladáme, že samotná Štúdia pre dopravný uzol Bratislava dá aspoň čiastočné odpovede aj na tieto otázky," podotkla hovorkyňa ŽSR.

V Bratislave by malo do roku 2020 taktiež vyrásť sedem nových železničných zastávok – terminálov integrovanej osobnej prepravy. Zvýšiť by mali dostupnosť Vrakune, Ružinova, Devínskej Novej Vsi, Dúbravky, Karlovej Vsi či Kramárov a umožniť cestujúcim lepší integrovaný prestup medzi železničnou a mestskou hromadnou dopravou. Vo februári ministerstvo dopravy TASR informovalo, že pre všetky terminály sú spracované dokumentácie pre územné rozhodnutie a prebieha získavanie územných rozhodnutí. Predpokladané náklady sú podľa ministerstva dopravy na úrovni 60 miliónov eur. Z celkových výdavkov by mala Európska únia prefinancovať 85 percent investičných nákladov.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.