Quantcast
< sekcia Bratislava

Staré Mesto začína s komplexnou obnovou Konventnej ulice

Na archívnej snímke starostka mestskej časti Bratislava - Staré Mesto Zuzana Aufrichtová. Foto: TASR - Jaroslav Novák

Súčasťou obnovy bude tiež debarierizácia ulice.

Bratislava 17. mája (TASR) – Bratislavské Staré Mesto začína s komplexnou rekonštrukciou Konventnej ulice, dlhodobo zanedbanej historickej uličky. Ide o časť staromestského projektu revitalizácie zóny Panenskej ulice a jej okolia, ktorý vznikol aj na základe participácie. Rekonštrukcia ulice je rozdelená na tri etapy, prvá fáza od Lýcejnej ulice po strednú časť Konventnej ulice sa začína v stredu (18. 5.). Ukončená má byť do konca júla.

"Nevkusné a zdevastované asfaltové povrchy budú odfrézované, nahradí ich kamenná žulová dlažba. Nejde len o estetický zásah, výmenou prejdú aj podkladové vrstvy komunikácií," spresnila starostka Starého Mesta Zuzana Aufrichtová. Súčasťou obnovy bude tiež debarierizácia ulice.

K rekonštrukčným prácam sa pripojí aj Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS), ktorá rekonštrukciu ulice využila na výmenu a modernizáciu vodárenskej aj kanalizačnej infraštruktúry. Menšie úpravy zrealizuje aj spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel – distribúcia, ktorá naplánovala výmenu lokálnej plynovej infraštruktúry.

Prevažne v réžii BSV by mala byť druhá etapa rekonštrukcie ulice, pokračovať bude vo výmene nevyhovujúcich potrubí až po Suché Mýto. Druhá etapa by mala trvať približne dva mesiace, po jej skončení začne s prácami Staré Mesto. Okrem žulovej dlažby je naplánované aj rozšírenie zelených plôch a osadenie nového mobiliáru.

Konventná ulica dostala meno podľa evanjelického konventu. Kedysi sa tam rozkladali záhrady, v 17. storočí tam vybudovali evanjelický cintorín, ktorý fungoval až do 18. storočia. Niekoľko náhrobkov, ktoré sa zachovali, sú zamurované v múre pri veľkom kostole. Pohrebisko nahradila zástavba, ulica sa zapĺňala 20 rokov neoklasicistickými a renesančnými budovami.

Na Konventnej 13 a 15 stoja stará a nová budova evanjelického lýcea, obe sa stali v roku 1961 národnými kultúrnymi pamiatkami. Študovali tu mnohé osobnosti, napríklad Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal M. Hodža či Milan Rastislav Štefánik. Pripomína ich aj pamätná tabuľa na fasáde budovy Nového evanjelického lýcea vytvorená podľa návrhu Dušana Jurkoviča.