< sekcia Bratislava

Starostovia v Bratislave chcú spravodlivejšie prerozdelenie financií

Ilustračné foto Foto: TASR/František Iván

V návrhu podielov pre jednotlivé mestské časti vypracovanom na magistráte je príspevok pre malé mestské časti v tomto roku vyčíslený na 2,2 milióna eur.

Bratislava 21. marca (TASR) - Príspevok pre malé mestské časti - tzv. solidarita štyroch veľkých mestských častí so siedmimi malými, fungovala v Bratislave už dve volebné obdobia. Teraz je však aktuálna otázka, či sa na nej bude podieľať aj hlavné mesto. Ako jedna z kľúčových bola táto otázka nastolená na ostatnom rokovaní Regionálneho združenia mestských častí hlavného mesta SR Bratislavy (RZMČ) 13. marca.

Podľa štatútu mesta príspevok veľkých mestských častí malým nemôže byť nižší ako tri percentá všetkých prostriedkov získaných pre všetky mestské časti z dane z príjmov fyzických osôb a dane z nehnuteľností. V návrhu podielov pre jednotlivé mestské časti vypracovanom na magistráte je príspevok pre malé mestské časti v tomto roku vyčíslený na 2,2 milióna eur.

Predseda združenia, starosta Vajnôr Ján Mrva, pripomenul, že podľa pôvodného zámeru mal byť príspevok pre malé mestské časti zakotvený v novele zákona o Bratislave z roku 2008, a to vo výške štyroch percent. Nakoniec sa dostal len do štatútu mesta v znení, že príspevok nesmie byť menší ako tri percentá a každý rok o ňom hlasujú mestskí poslanci. Vzhľadom na počet obyvateľov najväčší podiel na nej majú Petržalka a Ružinov.

K návrhu starostu Petržalky Vladimíra Bajana, že čiastočne sa príspevok musí preniesť aj na hlavné mesto z pliec veľkých mestských častí, sa pripojil i starosta Starého Mesta Radoslav Števčík. „Aj peniaze v rozpočte mesta sú naše peniaze. Netvárme sa teda, že nám mesto niečo dáva. Ide o to, aby sa prostredníctvom hlavného mesta podieľali na solidarite aj stredné mestské časti,“ povedal. Na základe prijatého uznesenia otázka spravodlivejšieho rozdelenia daní bude predmetom ďalších rokovaní s hlavným mestom. Podľa vyjadrenia primátora Iva Nesrovnala, ktorý sa na rokovaní tiež zúčastnil, na pôde mesta bude vytvorená na tento účel pracovná komisia, v ktorej budú aj zástupcovia z radov starostov mestských častí.

RZMČ sa už niekoľko rokov snaží presadiť prostredníctvom Združenia miest a obcí Slovenska, aby podiel na dani z príjmov fyzických osôb sa vyplácal nie podľa počtu obyvateľov evidovaného Štatistickým úradom SR na základe sčítania ľudu, ale podľa skutočných počtov v registri obyvateľstva vedených na miestnych úradoch. „Na porovnanie, kým podľa nedôsledného sčítania ľudu v roku 2011 mala Bratislava necelých 416.000 obyvateľov, aktuálne je ich vyše 465.000. Rozdiel takmer 50.000 obyvateľov predstavuje veľkosť Popradu či Prievidze a je nepredstaviteľné, aby tieto mestá nedostali od štátu podiel na dani z príjmov obyvateľov,“ argumentoval starosta Mrva. V tejto súvislosti starostovia dali zelenú návrhu, aby sa výnos z daní delil v meste nie podľa štatistických údajov, ale podľa registra obyvateľov. Predsedu združenia Mrvu poverili pripraviť v tomto zmysle do list pre primátora hlavného mesta s návrhom, aby spustil proces zmeny štatútu mesta aj v tomto smere. Primátor Ivo Nesrovnal upozornil, že v štatúte mesta treba zmeniť viacero ustanovení a na procese sa mesto a mestské časti isto dohodnú.

Aktuálna je i otázka výšky dane z nehnuteľností. Primátor Nesrovnal nepočíta s tým, že by vláda pred voľbami išla do zmeny dane z nehnuteľností. Napriek tomu predstavitelia samosprávy mienia presadzovať návrhy, ktoré by mali zlepšiť financovanie hlavného mesta a na druhej strane by priniesli viac prostriedkov na uspokojenie potrieb spoluobčanov.

Predmetom diskusie sa stala aj daň z ubytovania, ktorá ako celok je príjmom hlavného mesta. Návrh regionálneho združenia z roku 2014, aby sa výnos z tejto dane delil v pomere 50:50 medzi mesto a mestské časti v závislosti od počtu postelí, sa zatiaľ na pôde mesta nestretol s úspechom. Starostovia preto opätovne podporili uznesenie a poverili predsedu združenia Mrvu, aby ho predložil primátorovi na ďalšie konanie, teda na ďalší proces zmeny štatútu mesta. Treba dodať, že podiel na dani z ubytovania je zaujímavý najmä pre tie mestské časti, kde sa pohybuje najviac turistov. Táto skutočnosť totiž zvyšuje okrem iného náklady na čistenie komunikácií, verejných priestranstiev a udržiavanie zelene, čo mestské časti financujú z vlastného rozpočtu.

Na rokovaní opäť rezonovala aj téma počtu stavebných úradov. Regionálne združenie potvrdilo svoje stanovisko z konca januára, že terajší stav mestským častiam vyhovuje. Predovšetkým preto, že mestské časti ako stavebné úrady rozhodujú na základe znalosti potrieb svojho územia, doplnila informácie Alžbeta Klesnilová, tlačová tajomníčka RZMČ.