Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Návštevníkov prevedie po stopách deviatich významných meštianskych rodín a jednej šľachtickej, odhaľuje, ako ich životy formovali podobu mesta od 19. storočia až do polovice 20. storočia.
Autor TASR
Bratislava 11. augusta (TASR) - Múzeum mesta Bratislavy (MMB) predlžuje výstavu „Rodinné skutočnosti. Obraz života bratislavských rodín“, ktorú od minulého októbra videlo viac ako 22.000 ľudí. Návštevníkov prevedie po stopách deviatich významných meštianskych rodín a jednej šľachtickej, odhaľuje, ako ich životy formovali podobu mesta od 19. storočia až do polovice 20. storočia. Výstavu inštalovanú na dvoch poschodiach Apponyiho paláca si môže verejnosť pozrieť do 4. apríla 2027. Informuje o tom múzeum na sociálnych sieťach.
Ako ďalej približuje, výstava nie je len obyčajnou prechádzkou dejinami, ale skôr intímnym nahliadnutím do súkromného a profesijného života rodín, ktoré možno nazývať aj prešporácke. Návštevníci sa tak môžu zoznámiť s každodenným životom Scherzovcov, Albrechtovcov, Hubertovcov či Palugyayovcov. Tieto rody a ich členovia, ktorí výrazne prispeli k rozvoju Bratislavy v oblasti umenia, kultúry, ekonómie aj verejného života, sú predstavené prostredníctvom autentických predmetov, fotografií a osobných dokumentov, predovšetkým z depozitárov MMB.
„Snažili sme sa zachytiť rôzne fenomény, ktoré sú spoločné pre tieto rodiny, napríklad, aké stratégie využívali, aby sa etablovali v meste, ako prichádzali do mesta a ako tu trávili voľný čas,“ povedal pre TASR Štefan Hrivňák, spolukurátor výstavy, ktorá zachytáva 19. storočie i ako obdobie nových možností, industrializácie a veľkého technického pokroku. Nechýba množstvo technických predmetov, vecí, dokumentujúcich život rodiny v intímnom prostredí, v salóne, v obchode a podobne.
Autori výstavy sa tiež pokúsili sledovať, ako tieto rodiny dopadli po ťažkých dejinných zlomoch, či to bol rok 1918/1919 a pripojenie Bratislavy k Československu, alebo rok 1939 - vznik Slovenského štátu a napokon rok 1945. „To boli ťažké dejinné zlomy, niektoré tie rodiny boli nútené odísť, niektoré boli vysťahované, niektoré sa dokázali etablovať,“ poznamenal Hrivňák. Ďalej prízvukuje, že ich životné príbehy neboli len o vzletoch, tie v mnohých prípadoch vystriedali hospodársky úpadok, arizácia, znárodňovanie, dobrovoľný alebo nútený odchod.
Výstavný projekt otvoril aj diskusiu o prešporáctve - osobitom fenoméne príslušnosti obyvateľov k subkultúre, ktorá v meste prekvitala od konca 19. storočia až do medzivojnového obdobia. „Prešporáctvo charakterizoval lokálpatriotizmus, viacjazyčnosť a kultúra každodenného života, ktorý bol do veľkej miery ovplyvnený životom v geograficky i jazykovo blízkej Viedni, keďže obyvatelia oboch miest medzi sebou udržiavali živé kontakty,“ poznamenala Elena Kurincová, historička a spolukurátorka výstavy.
Ako ďalej približuje, výstava nie je len obyčajnou prechádzkou dejinami, ale skôr intímnym nahliadnutím do súkromného a profesijného života rodín, ktoré možno nazývať aj prešporácke. Návštevníci sa tak môžu zoznámiť s každodenným životom Scherzovcov, Albrechtovcov, Hubertovcov či Palugyayovcov. Tieto rody a ich členovia, ktorí výrazne prispeli k rozvoju Bratislavy v oblasti umenia, kultúry, ekonómie aj verejného života, sú predstavené prostredníctvom autentických predmetov, fotografií a osobných dokumentov, predovšetkým z depozitárov MMB.
„Snažili sme sa zachytiť rôzne fenomény, ktoré sú spoločné pre tieto rodiny, napríklad, aké stratégie využívali, aby sa etablovali v meste, ako prichádzali do mesta a ako tu trávili voľný čas,“ povedal pre TASR Štefan Hrivňák, spolukurátor výstavy, ktorá zachytáva 19. storočie i ako obdobie nových možností, industrializácie a veľkého technického pokroku. Nechýba množstvo technických predmetov, vecí, dokumentujúcich život rodiny v intímnom prostredí, v salóne, v obchode a podobne.
Autori výstavy sa tiež pokúsili sledovať, ako tieto rodiny dopadli po ťažkých dejinných zlomoch, či to bol rok 1918/1919 a pripojenie Bratislavy k Československu, alebo rok 1939 - vznik Slovenského štátu a napokon rok 1945. „To boli ťažké dejinné zlomy, niektoré tie rodiny boli nútené odísť, niektoré boli vysťahované, niektoré sa dokázali etablovať,“ poznamenal Hrivňák. Ďalej prízvukuje, že ich životné príbehy neboli len o vzletoch, tie v mnohých prípadoch vystriedali hospodársky úpadok, arizácia, znárodňovanie, dobrovoľný alebo nútený odchod.
Výstavný projekt otvoril aj diskusiu o prešporáctve - osobitom fenoméne príslušnosti obyvateľov k subkultúre, ktorá v meste prekvitala od konca 19. storočia až do medzivojnového obdobia. „Prešporáctvo charakterizoval lokálpatriotizmus, viacjazyčnosť a kultúra každodenného života, ktorý bol do veľkej miery ovplyvnený životom v geograficky i jazykovo blízkej Viedni, keďže obyvatelia oboch miest medzi sebou udržiavali živé kontakty,“ poznamenala Elena Kurincová, historička a spolukurátorka výstavy.
